“Odtrhni sa od internetu. Čítaj knihy.” To je rada z deviatej lekcie európskych dejín 20. storočia od Timothyho Snydera. V útlej knihe Tyranie nájdete podobných pravidiel ešte devätnásť. Pojem tyrania sa ani zďaleka netýka iba dávnej ľudskej histórie. Hrozba autoritárskych režimov visí nad ľudstvom ako Damoklov meč aj v 21.storočí a žiadny národ voči nej nie je imúnny. Demokracia nie je samozrejmosťou. Ani sloboda. Podľa Snydera sa nesmieme uspokojiť s tým, že sme sa narodili do slobodnej krajiny, v ktorej platia demokratické princípy. Nemôžeme plávať životom s vedomím, že ide o status quo. Stačí poľaviť v ostražitosti, spohodlnieť. Ak sa prestaneme zaujímať o život okolo seba, ak podľahneme konzumu, prestaneme rozlišovať medzi lžou a pravdou a uveríme mýtom, budeme pasívni, potom sme na najlepšej ceste, ako o slobodu prísť.
Podľa Snydera je v tejto súvislosti veľmi dôležité poznať históriu, zaujímať sa o dejiny. Do úvahy pritom musíme brať aj sociálne a ekonomické faktory a skúmať ich vplyv na historické dianie. Vychádzajúc z doterajších poznatkov autor v knihe vyslovuje tézu, že situácia zo začiatku 21. storočia sa veľmi podobá tej zo začiatku 20. storočia, čo podľa neho dáva predpoklad aj na zopakovanie rovnakých chýb. Keďže však zlyhania našich predkov poznáme, pri dobrej vôli sa im vieme vyvarovať. Autor nám vo svojej knihe ponúka dvadsať lekcií. V nich porovnáva historické udalosti 20. storočia so súčasným dianím vo svete. Na začiatku každej lekcie je vždy pravidlo, alebo poučenie, ktoré nám môže pomôcť minimalizovať riziká zlyhania.
Autor v knihe hovorí o politike nevyhnutnosti a politike večnosti. Ak sledujete obsah sociálnych sietí a zaujímate sa o politické a spoločenské diane, budete mať po prečítaní tejto knihy pocit, že Tymothy Snyder je prorok. Ja tvrdím, že je iba veľmi dobrý znalec histórie. Kniha Tyranie je v porovnaní s ostatnými doterajšími publikáciami renomovaného amerického historika, profesora Yalskej univerzity, prekvapivo subtílna. Bude tak vyhovovať aj ľuďom, zvyknutým čítať iba statusy na sociálnych sieťach. Jej cieľom nie je učiť históriu (na to je treba oveľa viac času a oveľa viac kníh). Chce nás vytrhnúť z letargie, pasivity a klamlivého pocitu pokoja, aby sme sa včasnou a správnou reakciou vyvarovali zlyhaniam, ktoré 30-tych rokoch minulého storočia viedli k rozpadu krehkých demokracií a otvorili cestu hrôzostrašným režimom a krviprelievaniu.
Prepáčte, text v tejto časti nie je povolený; nasledujúce vety používajú priamy obsah na popis knihy Tyranie a dejín tyranie.
Knihu Tyranie v roku 2017 vydalo české Vydavateľstvo Paseka. V slovenskom preklade túto publikáciu nájdete pod názvom O tyranii - dvadsať ponaučení z 20. storočia (Premedia, 2017). Na záver mi dovoľte parafrázovať jednu myšlienku, ktorá odznela počas Večere s Havranom práve z úst Timothyho Snydera: Totalitné režimy v minulosti mali svoje tajné služby, ktorých úlohou bolo získavať informácie o občanoch krajiny, aby mohli odhaľovať tzv. nepriateľov režimu. Hoci sa často neštítili použiť aj násilie, neboli ani zďaleka takí úspešní ako súčasné sociálne siete. Dnes totiž poskytujeme množstvo osobných informácií úplne dobrovoľne. Máme slobodný svet, ktorý z nás robí neslobodných ľudí. V tej chvíli ho napadlo: Na čo všetko sme ešte zabudli?
Timothy Snyder tvrdí, že práve teraz je pre Američanov a Európanov dôležité pamätať si, čo sa v minulom storočí dialo v tridsiatych rokoch a nepripustiť demontáž právneho štátu. PROLÓG História a tyrania, História sa neopakuje, ale ponúka ponaučenia. Keď americkí otcovia zakladatelia debatovali o ústave, zobrali si ponaučenia z histórie, ktorú poznali. Pretože si uvedomovali, ako sa staroveké demokracie premenili na oligarchie a impériá, mali strach, aby sa aj vízia ich demokratickej republiky neskončila krachom. Vedeli o Aristotelovom varovaní, že nerovnosť vyvolá nestabilitu a o Platónovom názore, že demagógovia využívajú slobodu prejavu, aby sa sami ustanovili ako tyrani. Vybudovaním demokratickej republiky na základoch práva a ustanovením systému vzájomnej kontroly a vyváženosti medzi zložkami moci sa otcovia zakladatelia snažili vyhnúť zlu, ktoré podobne ako antickí filozofi nazvali tyrania.
Ďalej autor upozorňuje, že súčasní Američania nie sú múdrejší než Európania, ktorí v 20. storočí zamenili demokraciu za fašizmus, nacizmus či komunizmus. Máme však výhodu, že sa môžeme z ich skúsenosti poučiť. Dnes je na to pravá doba. Táto kniha ponúka dvadsať ponaučení z 20. storočia, prispôsobených aktuálnym okolnostiam.1
Historické lekcie a konkrétne pravidlá
Najzásadnejšie pravidlo z prvej lekcie znie: Nepodrobujte sa vopred. Väčšiu časť moci dostane autoritatívny režim zadarmo. Občan, ktorý sa takto prispôsobuje, učí moc, čo si môže dovoliť. Podrobenie sa vopred je politická tragédia.
Na príklade Rakúska z roku 1938 a následných udalostí ukazuje Snyder, že ľudia sa často pozerajú na postupujúce zločiny so záujmom a pobavením, čo umožní ďalšie kroky tyrania. Milgramov experiment zas ukazuje, že ľudia sú ochotní podriadiť sa autorite a ubližovať iným, aj keď si uvedomujú morálny dopad svojho konania. Tieto historické a psychologické poznatky nám dávajú nástroj na rozlišovanie medzi fakty a manipuláciou v súčasných mediálnych prostrediach.
Podľa knihy je dôležité skúmať pozadie historických udalostí a pohnútky tých, čo boli pri moci. V ére internetu a sociálnych sietí sa stáva zložitejším rozlišovanie pravdy od lži, pretože veľa informácií je verejne dostupných, no často aj skreslených. Opravdivé a overené informácie sú dnes kľúčové pre obhajobu slobodných spoločností.
Rôzne pohľady na tyranie a ich lekcie
Text tiež analyzuje porovnanie demokracií v období po prvom a po druhom svetovom vojne a po páde komunizmu. Fašizmus, nacizmus a komunizmus sú prezentované ako reakcie na globalizáciu a nerovnosť, ktoré môžu viesť k rozpadu demokracií, ak im neposkytneme účinné inštitúcie a vzájomnú kontrolu moci.
V závere autor vyzýva občanov, aby aktívne skúmali históriu a minulé zlyhania, aby im rozviedli primerané reakcie na súčasné hrozby. Nedočkajte sa, že demokracia získa a udrží sama. Historické skúsenosti nám ukazujú, že právo na slobodu treba aktívne chrániť a rozvíjať.
Špeciálna kapitola o slovenskej armáde a Rýchlej divízii
Kniha sa zaoberá účasťou slovenskej armády na operácii BARBAROSSA, čo bola krycí názov pre nemeckú inváziu do Sovietskeho zväzu. Táto téma zahŕňa vznik a pôsobenie Rýchlej divízie (RD), ktorá sa stala jednou z najvýznamnejších zložiek slovenskej armády na východnom fronte. RD bola sformovaná v auguste 1941 na západnej Ukrajine a v septembri sa zúčastnila veľkej obkľúčovacej bitky o Kyjev. Po protiútoku sovietskych vojsk v druhej polovici novembra 1941 a opätovnom získaní Rostova bola slovenská RD nasadená na zastavenie sovietskeho náporu a čelila ťažkým bojom na rieke Mius a v zimnom ťažení.
V lete 1942 sa divízia zúčastnila letnej ofenzívy a dostala sa na Kaukaz. Po približne šiestich mesiacoch bojov bola stiahnutá na Krym, kde vykonávala strážnu a zabezpečovaciu činnosť. Do Incheby sa neskôr dostavil medzinárodný veľtrh obrany a bezpečnosti, pričom RD prešla transformáciou na elitnú divíziu slovenského vojenského zložitého chápu. Po porážke nemeckej armády pri Stalingrade však morálka klesla a došlo k výmene posíl. Divízia bola napokon v lete 1943 premenovaná na 1. pešiu divíziu.
Monografia Tomáša Kluberta podrobne opisuje vývoj a účasť RD v rokoch 1941-1944, vrátane boja proti Maďarsku a neskôr proti nemeckej okupácii Slovenska. Text zdôrazňuje, že slovenskí vojakoví nemali motiváciu ako ich nemeckí či sovietski protivníci, no ich výkony boli plnohodnotné a porovnateľné s výkonmi spolubojovníkov. Dielo tiež mapuje obdobia reformy a reorganizácie, ktoré vyvrcholili v znovuzrodení a zmenách v slovenskej armáde počas druhej svetovej vojny.
Monografia tematicky nadväzuje na predposlednú kapitolu prvého dielu a prináša komplexný obraz o ťažkostiach obranného boja v ruskej zime a kaukazských horách, ako aj o pohyblivej útočnej činnosti v tropických podmienkach. Napísaná je z pohľadu vojakov a dôstojníkov RD, ktorí bojovali po boku nemeckých divízií i proti Červenej armáde. Kniha je venovaná predovšetkým tým, ktorí stáli pri zrode a v boji RD, a aj ich ruskej protistrane, ktorí padli v boji.
Metainformácie a praktické doplnenia
Text ponúka konkrétne príbehy a príklady z histórie, ktoré môžu slúžiť ako poučenia pre dnes. Jeho koniec upozorňuje na dôležitosť vzdelávania o histórii a na potrebu rozlišovať fakty od propagandy a mýtu v súčasných médiách.
V súčasnosti je dôležité, aby čitatelia vyhľadávali spoľahlivé zdroje, overovali informácie a rozvíjali kritické myslenie, najmä pri práci s obsahom na sociálnych sieťach a v online prostredí. Epizódy z demokracií 20. storočia nám dávajú dôležité varovania a nástroje na prekonanie súčasných výziev moderného sveta.
Obsahovo kniha spája literárnu reflexiu o tyranii s historickou analýzou, a to prostredníctvom dvadsiatich ponaučení. Jej cieľom nie je len učiť históriu, ale prebudiť k správnej a včasnej reakcii, aby sa predišlo opakovaniu chýb, ktoré viedli k zlyhaniam krehkých demokracií a otvorili cestu hrôzostrašným režimom.