Škorica patrí medzi voňavé a obľúbené koreniny. Pokladá sa tiež za jednu z najstarších a zdraviu veľmi prospešných korenín sveta. Škorica má široké využitie nielen v kuchyni, ale aj v parfumoch a voňavkách. V nasledujúcom texte sa zameriame na pestovanie cejlonskej škorice zo semien a praktické tipy pre domáce používanie a využitie v kuchyni.
Čo je škorica a aké sú jej druhy
Existujú dva hlavné druhy škorice: škoricovník cejlónsky (Cinnamomum zeylanicum) a škoricovník čínsky (Cassia, Cinnamomum aromaticum). Cejlónska škorica, známa aj ako pravá škorica, má jemnejšiu vôňu a chuť, typickú pre jemné dezerty a nápoje. Čínska škorica je tmavšia, hrubšia a menej cenene, no cenovo dostupnejšia. Rozdiel v kumaríne je významný: cejlonská škorica obsahuje oveľa menej kumarínu než cassia, čo z nej robí bezpečnejšiu voľbu pre bežné používanie v domácnosti.
Pôvod, história a kultivácia
Škorica pochádza zo stromu škoricovník cejlónsky (Cinnamomum zeylanicum), domov Srí Lanka (doteraz Cejlón). Pestuje sa aj v iných tropických oblastiach ako Južná India, Madagaskar či Seychely. Pôvodná kontinuita pestovania sa odvíja od starovekých civilizácií, pričom Srí Lanka zostáva najväčším producentom a vývozcom cejlonskej škorice. História škorice je prepletená s obchodom a celoeurópskymi nadväznosťami, ktoré ovplyvňovali aj kultúrne a kulinárske tradície.
Rastlina a pestovanie škorice v domácich podmienkach
Škoricovník je vždyzelený tropický strom, dorastajúci vo voľnej prírode až do 15 m, v domácich podmienkach sa však zvyčajne udržuje na výške 2-3 m pre jednoduchšiu starostlivosť. Listy sú na začiatku červenkasté a neskôr zozelenejú; mladšie sú svetlozelené, staršie tmavozelené a spodná strana šedozelená. Rastlina vyžaduje vysokú vzdušnú vlhkosť a teplotu nad 20 °C po celý rok. Vysoké teploty a svetlo sú dôležité, no letné presúvanie do exteriéru sa neodporúča. Substrát má byť priepustný s prídavkom piesku, ktorý udržiava vlhkosť, no nie premokrený. Rastlinu treba rosiť a zimné mesiace zvyšujú zálievku a rosenie listov pre udržanie optimálnej vlhkosti.
Rozmnožovanie je možné zakorenením odrezkov, vzdušným potápaním alebo výsevom semien. Semená majú krátku klíčivosť, preto sa používajú vždy čerstvé semená vybraté z plodov. Klíčenie nastáva po približne 15-20 dňoch. Odrezky zakorenia za 1,5-2 mesiace. Rastlinu je potrebné chrániť pred priemerom priameho slnečného žiarenia a dodržiavať správny pomer zálievky a hnojenia, aby nedošlo ku zasoleniu substrátu.
Zber, spracovanie a kvalita cejlonskej škorice
Pravá cejlónska škorica sa získava zo stredných vrstiev vnútornej kôry škoricovníka. Kôra sa nareže, následne sa vie a suší, pričom sa postupne formujú tenké vrstvy, ktoré sa zväzujú do posledného tvaru lastúr. Kôra z mladších konárikov sa olúpe a suší, ručné spracovanie zachováva jemnejšiu štruktúru a vôňu. Sušené zvitky, ktoré sú maximálne 1 cm hrubé, sa balia do balení zvaných fardelí. Nižšia kvalita vzniká spracovaním aj menej hodnotných častí spolu s kôrou a drevom, čo ovplyvňuje chuť a arómu.
Cejlónska škorica sa vyznačuje tenšou, jemnou a viacvrstvovou štruktúrou, zatiaľ čo čínska cassia má silnejšiu štruktúru a výraznejšiu chuť. Dve hlavné formy spracovania sú: u cejlónskej škorice vrchná kôra sa oškrabáva a používa sa vnútorná kôra; u cassia sa používa celá kôra. Vôňa cejlonskej škorice je sladšia a jemnejšia, čo ju predurčuje na široké využitie v sladkostiach a jemných nápojoch.
Kvalita a kumarín
Obsah kumarínu je dôležitý parameter pri výbere škorice. Tabuľka ukazuje, že cejlónska škorica obsahuje kumarín vo veľmi nízkych hodnotách, zatiaľ čo cassia a ďalšie druhy obsahujú kumarín vyššie. Výskumy ukazujú, že až 90 % celosvetovej produkcie cejlónskej škorice predstavuje tzv. pravú škoricu, no v praxi ju nájdeme na trhu menej často a často býva drahšia. Vietnam a Indonézia dominujú v produkcii cassia, čo prispeje k širokému rozšíreniu lacnejších foriem škorice s vyšším obsahom kumarínu. Pri väčšom množstve konzumovanej škorice je vhodné sledovať kumarín a uprednostniť cejlónsku škoricu.
| Druh škorice | Strom | Obsah kumarínu |
|---|---|---|
| Cejlónska škorica | Cinnamomum zeylanicum | 0,017 g/kg |
| Čínska škorica | Cinnamomum aromaticum | 0,31 g/kg |
| Indonézska škorica | Cinnamomum burmanni | 2,15 g/kg |
| Vietnamská škorica | Cinnamomum loureiroi | 6,97 g/kg |
Pestovanie a starostlivosť o cejlónsku škoricu doma
Rastlina vyžaduje teplo, vysokú vlhkosť a pravidelnú starostlivosť. Počas zimy je potrebné umiestniť ju čo najbližšie k oknu a zabezpečiť svetlo. Priepustný substrát s pieskom udržiavajte stále vlhký, no vyhýbajte sa preliatiu. Rozmnožovanie semienami je pomerne náročné kvôli krátkej klíčivosti semien; preto sa viac odporúča rozmnožovanie odrezkami alebo vzdušným potápaním. Pôdu treba udržiavať mierne kyslú, so správnou drenážou, aby sa zabránilo zasoleniu a zahnívaniu koreňov. Rastlinu možno tvarovať rezom, pretože dobre znáša rez.
Pri pestovaní je dôležité chrániť rastlinu pred škodcami, ktorí môžu zahŕňať rôzne roztoče a savé škodce. Zber kôry sa vykonáva tak, že konáriky sa narežú a kôra sa opatrne oddelí, suší a pripraví na spracovanie, čo umožní získať kôru na korenie.
Použitie škorice v kuchyni a v medicíne
Škorica sa používa v rôznych receptoch: do kávy a raňajkových kaší, do pečiva, koláčov a múčnych dezertov, do vareného vína a do čajov. Cejlónska škorica má jemnejšiu chuť a menej kumarínu, čo ju robí vhodnou pre každodenné použitie. Odporúčaná denná dávka pre dospelých je do jednej čajovej lyžičky (2-4 g) denne, pričom osoby užívajúce lieky by mali konzultovať používanie škorice s lekárom. V tehotenstve a počas dojčenia sa odporúča používať menej často, v malom množstve. Pri chúťkach na sladkosti je vhodná na dochutenie čaju, kakaa, dezertov a sladkých nápojov.
Liečivé účinky škorice zahŕňajú podporu trávenia, protizápalové a antibakteriálne vlastnosti. Esenciálne oleje obsahujú cinnamaldehyd, čo môže pomáhať zmierňovať príznaky nachladnutia a kašľa. Často sa používa na podporu normálneho trávenia a zlepšenie látkovej premene, a taktiež môže podporovať normálnu hladinu cukru a cholesterolu v krvi. Vo väčšom množstve by však mala byť konzumovaná opatrne kvôli kumarínu a možným interakciám s liekmi, ako sú antidiabetiká alebo antikoagulanciá.
Praktické koristi a recepty
Praktické využitie v domácnosti zahŕňa:
- Použitie škorice do kávy, ovsených kaší, jogurtov a ovocných šalátov.
- Pečenie a varenie so škoricou do perníkov, štrúdlov, koláčov a škoricových šnekov.
- Príprava čaju zo škorice: ½ čajovej lyžičky mletej cejlonskej škorice zalejte 250 ml vriacej vody a nechajte lúhovať 5 minút, precedte a oslaďte medom.
- Príprava svařeného vína alebo chai s použitím škorice na jemnú sladkosť a arómu.
- Domáce medíky so škoricou: med a mletá škorica v pomere 50:50, jemne zahustené na pastu; zmes skladujte a používajte ako sladidlo s chuťou škorice.
Čo ešte doplniť o vôni Vianoc
Okrem škorice sú často využívané aj ďalšie koreniny, ktoré dotvárajú vianočnú vôňu: badián, klinčeky, vanilka, aníz a citrusy. Vianočné dekorácie zo sušených citrusov a ďalších korenín môžu slúžiť ako krásne doplnky a arómy po celý rok. Krásna aróma škorice a jej kombinácie sa často pretavia do receptov a domácej kozmetiky. Všetko spolu tvorí bohatú paletu využitia a pôsobivú vôňu v kuchyni aj v domácnosti.
Bezpečnosť a odporúčania
Pokiaľ ide o konzumáciu škorice, odporúča sa dodržiavať rozumné množstvo, pretože kumarín môže pri veľkej potrebe potrápiť pečeň alebo interagovať s liekmi. Tehotenstvo a dojčenie vyžadujú obmedzenú konzumáciu. Ak užívate antidiabetiká, antikoagulanciá alebo kardiovaskulárne lieky, poraďte sa s lekárom o vplyve škorice na liečbu. Pri alergiách na škoricu alebo zložky v nej obsiahnuté treba postupovať opatrne a sledovať prípadné reakcie.
tags: #semienka #skorice #cejlonskej