Spomienky na sladké časy: Ikony socializmu v hliníkovom obale

Detstvo by si bez nich mnohí ani len nevedeli predstaviť. Z regálov predajní nenávratne miznú pochúťky, ktoré Slováci milovali. Niektoré sa vytratili pred rokmi, iným dali výrobcovia červenú len nedávno. Pripomeňte si s nami tie najlepšie retro sladkosti. Hoci mnohé prežili do dnešných dní, pamätníci si zvyknú povzdychnúť, „že už nie sú také, aké bývali.“

Ako deti sme azda všetci mali doma skrinku, v ktorej sa ukrývali sladké maškrty. Stačilo vziať stoličku, vyliezť na linku a uchmatnúť si to, po čom vaše srdce ráčilo. Nie vždy sa to však stretlo s pochopením rodičov. Staré mamy mali ale zväčša na našu diétu odlišný názor. Do jednej ruky nám vložili resanku a do druhej teplé granko. Občas nám dali aj pár halierov na to, aby sme si kúpili cigarety. Našťastie, len tie žuvačkové.

Ľudia radi spomínajú na chute detstva a maškrty, ktoré dnes už v obchodoch nenájdeme. Sami sme sa o tom mnohokrát presvedčili, keď sa pod našimi príspevkami opakovane rozprúdili diskusie o tom, ktorá legendárna sladkosť by sa mala vrátiť. Je to citlivá téma, a preto vždy, keď zverejníme meme s takýmito dobrotami, v komentároch sa nájdu mnohí z vás, ktorí zdieľajú svoju milovanú dobrotu, čo sa už nevyrába.

Poď si preto spoločne s nami pripomenúť obľúbené dobroty z minulých čias, ktoré sa už nevyrábajú. Nájdu sa medzi nimi slané pochúťky, sladkosti, ale aj nápoje.

Sladkosti, na ktoré s nostalgiou spomíname

Medzi obľúbené sladkosti, ktoré si pamätáme z detstva, a ktoré sa už nevyrábajú, patria:

• Rumové pralinky: História lahodných rumových praliniek sa datuje až do roku 1965. Pralinky prežili aj pád socializmu a rozdelenie Československa. V roku 2014 prešiel ich obal dizajnovou zmenou, no dnes už na nich môžeme iba spomínať. Spoločnosť Nestlé, ktorej značky Orion patrí, im dala stopku kvôli klesajúcim predajom.
• Resanka: Pre dnešných školákov je Resanka neznámym pojmom, ale pre narodených v 90. rokoch bola veľkým hitom. Cez veľkú prestávku sme čakali pred školským bufetom, aby sme si asi za pár korún pochutnali na sladkom croissante plnenom rôznymi príchuťami. Dnes už Resanka neexistuje, no v časoch, keď sme boli prváčikovia, bola riadnym hitom. Okrem sladkej náplne sme v Resanke našli aj nálepky, ktoré sme zbierali a lepili do albumu. Mnohí si spomínajú, že mala dosť náplne a niektorí si pamätali, že bola bez nálepiek. Aj keď sa objavujú názory na mätovú verziu, ktorá bola pre niekoho zvláštna, Resanka zostáva symbolom sladkého detstva.

Okrem spomínaných, mnohí s nostalgiou spomínajú aj na:

• Miláčik (klasický, smotanový)
• Sójovú čokoládu
• Čokoládu Barila
• Zmrzlinu Polárka
• Jahodovú dreň
• Zoretku
• Zemiakový cukor (za korunu päť tabličiek)
• Zmrzlinku Košický krém
• Farebné malinovky
• Ovocný jogurt

Určite si spomeniete aj na ďalšie maškrty, ktoré buď už nevyrábajú, alebo už chutia inak. V obchodoch nájdeme teraz oveľa väčší výber maškŕt s príchuťami od výmyslu sveta. Našťastie sa občas nájdu aj pôvodné receptúry, ktoré sú výborné aj dnes.

Nie všetko je večné, a to sa týka aj obľúbených sladkostí alebo iných pochúťok. Pamätáš si ich z detstva, možno patrili medzi tvoje obľúbené, no dnes by si ich hľadal v regáloch len márne. Nik si nevie vysvetliť, prečo sa len tak vytratili, a tvoj život už bez nich nie je to, čo kedysi. Resanka, bublinková čokoláda či penne chipsy… niektoré z týchto dobrôt možno chýbajú aj tebe.

Poď si preto spoločne s nami pripomenúť obľúbené dobroty z minulých čias, ktoré sa už nevyrábajú.

Ďalšie spomienky na detstvo

Niektoré sladkosti sa stali ikonickými a navždy sa zapísali do našich spomienok:

• Čierny princ: Obľúbená nugátová tyčinka.
• Princezky: Sladkosť, z ktorej sa najskôr zlízala náplň.
• Cukríky okolo krku: Takmer nerozkusateľné cukríky na naťahovacej šnúrke.
• Šumienky: Neodmysliteľná súčasť narodeninových osláv.
• Vlnky: Sladkosti, ktoré sa už nevyrábajú.
• Nanuk v sáčku: Jednoduché a osviežujúce potešenie.
• Karamelové lízatko s kravkou na obale
• Čokoládové mlieko z Dona
• Želé tyčinky s čokoládovou polevou
• Plastové srdiečko naplnené čokoládovým a bielocokoladovym krémom
• Želé zvieratká v malom obale
• Turecký med v kornútku - hoci sa predáva aj dnes, chuť už nie je taká, ako si ju pamätáme.
• Punčový admirál keks od Pečivární Sereď
• Prima kakao (dnes tak už nechutí)
• Čokoládové extrahrubé vlnky od Opavie
• Radka oblátky
• Šumivé Roksy
• Pomarančová Manhattan zmrzlina v tégliku od Schoellera
• Kolový Twister od Algidy
• Pizzové chrumky od Namexu
• Jojo cukríky z hroznového cukru
• Sladký prášok vo fľaštičke
• Mino dražé od Kentu
• Broskyňové Smint cukríky
• Dr. Taka nanukova voda v trojuholníkovom "papierovom" (skor papierovo-hlinikovom) obale

Vlnky patria do kategórie sladkostí, ktoré sa už nevyrábajú. Tento milovaný keksík z českej Opavy sa už niekoľko rokov nevyrába. Vlnky sa začali vyrábať niekedy na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia a posledné kusy sa v obchodoch objavili v roku 2011. Každý z nás si určite pamätá na ikonické farebné obaly, ktoré symbolizovali štyri rôzne príchute Vlniek.

Na otázku, prečo bola výroba Vlniek ukončená, nám odpovedala Eva Železná zo spoločnosti Mondeléz: "Ich výroba bola ukončená, pretože zákazníci o ne prestali mať záujem. Spoločnosť reaguje svojou ponukou na dopyt. Výroba každého produktu vyžaduje určitý minimálny objem kvôli rozloženiu nákladov. Akonáhle je o produkt menší záujem, než je toto minimum, nemôže výroba pokračovať."

Ide teda o jasný výsledok logických pravidiel trhu. Nemá zmysel predávať niečo, čo nikto nekupuje. Napriek tomu, že subjektívne sme žili v presvedčení „kto by nemal rád Vlnky?“ realita podložená číslami z predaja hovorila niečo iné.

Ako sme sa z odpovede od Mondelézu dozvedeli, výrobu Vlniek komplikoval jeden špecifický faktor - ich tvar. Pre svoj tvar vyžadovali špeciálne formy na pečenie, ktoré sa na rozdiel od iného oblátkového sortimentu nedajú použiť na nič iné.

Fanúšikovia Vlniek v Česku iniciovali petície s niekoľkými stovkami podpisov, avšak ani to túto obľúbenú maškrtu nevrátilo do výroby. Na rôznych internetových trhoviskách sa v priebehu rokov objavovali inzeráty, v ktorých ľudia za niekoľkonásobok pôvodnej ceny predávali posledné prežívajúce Vlnky.

Ak ti Vlnky evokujú „staré dobré časy“ nemusí ísť len o iracionálny pocit. Vlnky sa vytratili zhruba v tom období, keď Slovensko prestalo byť nazývané „Tatranským ekonomickým tigrom“ a v spoločnosti začala silnieť neistota a strach z budúcnosti. Čiže z pohľadu Slováka sú Vlnky skutočne jedným z fenoménov doby, keď „bolo dobre“.

Vlnky sa už zrejme nikdy nevrátia, avšak milovníci sladkého nemusia zúfať. Len samotný Mondeléz v našom regióne ponúka asi 500 výrobkov a každodenne na trh prinesie niekoľko desiatok noviniek.

Obľúbené sladkosti z minulosti

Niektoré sladkosti sa stali ikonickými a navždy sa zapísali do našich spomienok:

• Bonpari: Kto mal Bonpari bol iný pán. Čo môže byť lepšie, ako mať cukríky okolo krku?
• Žuvačky s tetovačkami: Trocha bizarné žuvačky, ktoré viac než chuťou, zaujali tetovačkami. Stačilo ich navlhčiť vodou, pritlačiť, počkať a výsledok bol zväčša zaručený.
• Karamelové lízatko: Bez nich by žiadna narodeninová oslava nemala tie správne grády.
• Šumienky: Každé socialistické dieťa poznalo šumienky. Tí najmenší ich neraz zlízali priamo z rúk radšej, ako by si ich rozpustili vo vode.

Sladkosti, ktoré prežili a stále sa vyrábajú

Našťastie, niektoré sladkosti prežili nástrahy trhu a stále si ich môžeme vychutnať. Hoci možno chutia trochu inak, stále nám pripomínajú staré dobré časy.

• Deva: Návrat legendárnej čokolády. Ani malá, ani veľká, mňam-mňam sladká čokoládka. Presne takto znel slogan azda najznámejšej slovenskej čokoládovej tyčinky DEVA, ktorá sa začala vyrábať pred viac ako pol storočím v trebišovskom závode.
• Horalky: Národná sladkosť zo Serede.
• Treska v majonéze: Fastfood socializmu.
• Pigi čaj: Fenomén medzi slovenskými čajmi.
• Snehulky: Mentolové cukríky z Figara.
• Arizonky: Ryžové pochúťky zo Serede.
• Vinea: Konkurentka Kofoly.
• BB puding: Dietetická výživa pre dojčatá.
• Zlatý Bažant: Svetové slovenské pivo.
• Kukuričné chrumky MIVA: Tradičná slaná pochúťka.

Deva: Návrat legendárnej čokolády

Na čokoládach Deva vyrástli celé generácie Slovákov. Čokoládové tyčinky s dievčatkom v červenej šatke poznali za socializmu všetci. V novom miléniu však značka postupne upadala. Po roku 1989, keď na náš trh začali prichádzať zahraničné cukrovinky, však záujem Slovákov o ne opadol.

Oprášiť zašlú slávu trebišovského producenta čokoládových výrobkov sa nedávno pokúsili bratia Kaiferovci. Juraj a Jaroslav pred štyrmi rokmi odkúpili tento podnik od belgickej firmy Leonidas. Belgičania získali Devu od pôvodných privatizérov v roku 1999. Od začiatku sa sústredili na produkciu vlastných výrobkov, a preto známa značka Deva išla do ústrania, aj keď sa neprestala vyrábať.

Košickí podnikatelia sa snažia nadviazať na viac ako 60-ročnú históriu čokoládovej výroby v Trebišove. Okrem Devy Kaiferovci budujú aj druhú značku, a to BonAmi.

Pri ovládnutí Devy bratia neišli do úplne neznámeho biznisu. „V čase kúpy obchodného podielu od firmy Leonidas brat Juraj v spoločnosti pracoval už 7 rokov. Takže sme nešli až tak do neznámeho prostredia. Považovali sme to za dobrú príležitosť,“ povedal pre Aktuality.sk Jaroslav Kaifer.

Podľa neho najväčšou výzvou pre nich bolo udržať predaj na zahraničných trhoch najmä na belgickom trhu. Kaiferovcom sa oplatila aj stávka na tradíciu. Ako totiž prezradil Jaroslav, rozhodnutie priniesť značku Deva znovu na slovenský trh bolo správne a predčilo ich vlastné očakávania. „Za 4 roky sa nám podaril nárast o vyše 200 percent na našom trhu,“ priblížil.

Spoločnosť ChocoSuc Partner prostredníctvom, ktorej vlastnia čokoládovú výrobu v Trebišove, postupne zvyšuje svoje tržby aj zisk. Púšťajú sa aj do modernizácie závodu.

Aktuálne výrobky Deva a BonAmi nepredávajú len na slovenskom trhu. O tieto produkty je záujem aj v zahraničí, a to nielen v okolitých krajinách, ale aj v ďalekých ázijských štátoch. Podobne ako pred rokom 1989, keď sa čokoládové výrobky z Trebišova vyvážali dokonca aj do USA či Austrálie.

Podobne ako pred rokom 1989, keď sa čokoládové výrobky z Trebišova vyvážali dokonca aj do USA či Austrálie.

Žuvačky: Od buržoázneho prežitku k obľúbenej pochúťke

Žuvačky v Československu mali pohnutú históriu. Až do roku 1957 bola ich výroba u nás zakázaná, keďže sa považovali za nehygienický buržoázny prežitok. Žuvačky mali pritom v Československu bohatú tradíciu, veď prvé české žuvačky Ricy sa objavili už v roku 1903. Obľúbenosť žuvačiek, najmä u detí, prudko narástla spolu s pútavými obrázkovými prílohami. Najskôr sa v polovici šesťdesiatych rokov objavili rôzni Káčerovia Donaldovia, neskôr populárni speváci.

Medzi obľúbené žuvačky patrili aj tie s tetovačkami. Žuvačky, ktoré viac než chuťou, zaujali tetovačkami. Stačilo ich navlhčiť vodou, pritlačiť, počkať a výsledok bol zväčša zaručený. Žiaľ, niekedy sa stalo, že tetovačka nevyšla najlepšie.

"Mamííí kúp mi hubbu bubbu prosíííím." Ktoré dieťa by nechcelo žuvačku, z ktorej sa...

Detstvo si bez nich mnohí ani len nevedeli predstaviť. Z regálov predajní nenávratne miznú pochúťky, ktoré Slováci milovali. Niektoré sa vytratili pred rokmi, iným dali výrobcovia červenú len nedávno. Pripomeňte si s nami tie najlepšie retro sladkosti.

Ľudia radi spomínajú na chute detstva a maškrty, ktoré dnes už v obchodoch nenájdeme. Sami sme sa o tom mnohokrát presvedčili, keď sa pod našimi príspevkami opakovane rozprúdili diskusie o tom, ktorá legendárna sladkosť by sa mala vrátiť. Je to citlivá téma, a preto vždy, keď zverejníme meme s takýmito dobrotami, v komentároch sa nájdu mnohí z vás, ktorí zdieľajú svoju milovanú dobrotu, čo sa už nevyrába.

Poď si preto spoločne s nami pripomenúť obľúbené dobroty z minulých čias, ktoré sa už nevyrábajú. Nájdu sa medzi nimi slané pochúťky, sladkosti, ale aj nápoje.

Ako deti sme azda všetci mali doma skrinku, v ktorej sa ukrývali sladké maškrty. Stačilo vziať stoličku, vyliezť na linku a uchmatnúť si to, po čom vaše srdce ráčilo. Nie vždy sa to však stretlo s pochopením rodičov. Staré mamy mali ale zväčša na našu diétu odlišný názor. Do jednej ruky nám vložili resanku a do druhej teplé granko. Občas nám dali aj pár halierov na to, aby sme si kúpili cigarety. Našťastie, len tie žuvačkové.

Hoci mnohé prežili do dnešných dní, pamätníci si zvyknú povzdychnúť, „že už nie sú také, aké bývali.“

Niektoré preferujú zdravšie alternatívy, ako napríklad ovocie, lyofilizované ovocie, ovocné tyčinky alebo domáce koláče s menším množstvom cukru. Iné sú tolerantnejšie a nechajú deti vybrať si, čo im chutí, no snažia sa obmedziť tvrdé cukríky, lízatká a žuvačky.

Spomienky na detstvo sú často spojené s vôňami a chuťami, ktoré nás vracajú do bezstarostných čias. Jednou z najvýraznejších sú sladkosti, ktoré boli v minulosti bežne dostupné, no dnes ich už v obchodoch nenájdeme. Je to citlivá téma, a preto vždy, keď zverejníme meme s takýmito dobrotami, v komentároch sa nájdu mnohí z vás, ktorí zdieľajú svoju milovanú dobrotu, čo sa už nevyrába.

Poď si preto spoločne s nami pripomenúť obľúbené dobroty z minulých čias, ktoré sa už nevyrábajú. Nájdu sa medzi nimi slané pochúťky, sladkosti, ale aj nápoje. Tento článok je venovaný nostalgickej spomienke na tieto ikonické sladkosti, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v srdciach mnohých Slovákov.

Nie všetko je večné, a to sa týka aj obľúbených sladkostí alebo iných pochúťok. Pamätáš si ich z detstva, možno patrili medzi tvoje obľúbené, no dnes by si ich hľadal v regáloch len márne. Nik si nevie vysvetliť, prečo sa len tak vytratili, a tvoj život už bez nich nie je to, čo kedysi. Resanka, bublinková čokoláda či penne chipsy… niektoré z týchto dobrôt možno chýbajú aj tebe.

Viaceré majú možno nástupcov, originál je však len jeden. Nehovoriac o dobrotách, ktoré už neexistujú vôbec a nikde ich už nenájdeš. Môžeš akurát tak slintať nad ich obrázkami a márne dúfať, že ich raz nejakým zázrakom objavíš v regáloch obchodov.

Medzi komentujúcimi sa však našli aj ľudia, ktorí si možno mysleli, že sa už daná vec nevyrába, no ostatní mu pripomenuli, že je to ešte stále dostupné. Väčšinu týchto vzácnych tovarov ešte môžeš nájsť v malých dedinských obchodoch, kde síce nemajú možno to základné, čo potrebuješ, ale nájdeš tam sladkosť svojho detstva, o ktorej si si myslel, že už dávno neexistuje.

Ako deti sme azda všetci mali doma skrinku, v ktorej sa ukrývali sladké maškrty. Staré mamy mali ale zväčša na našu diétu odlišný názor. Do jednej ruky nám vložili resanku a do druhej teplé granko. Občas nám dali aj pár halierov na to, aby sme si kúpili cigarety. Našťastie, len tie žuvačkové.

Zaujímavý je aj pohľad dnešných mamičiek na sladkosti. Niektoré preferujú zdravšie alternatívy, ako napríklad ovocie, lyofilizované ovocie, ovocné tyčinky alebo domáce koláče s menším množstvom cukru. Iné sú tolerantnejšie a nechajú deti vybrať si, čo im chutí, no snažia sa obmedziť tvrdé cukríky, lízatká a žuvačky.

Ikonické sladkosti, na ktoré s nostalgiou spomíname

Niektoré sladkosti sa stali doslova kultovými a navždy sa zapísali do našich spomienok. Medzi ne patria napríklad:

• Koukou Roukou (Kuku Ruku): "Kuku ruku šťastie nové, chrumkavé a kakaové…" Takto začínala reklama na túto napolitánku, ktorá ukrývala nálepky, za ktoré sa dali vyhrať rôzne ceny.
• Resanka: Croissant plnený rôznymi náplňami, v ktorom sa nachádzali nálepky do albumu. Okrem klasickej nugátovej príchute existovala aj kivi plnka. Mnohí si spomínajú, že mala dosť náplne a niektorí si pamätali, že bola bez nálepiek. Aj keď sa objavujú názory na mätovú verziu, ktorá bola pre niekoho zvláštna, Resanka zostáva symbolom sladkého detstva.
• Hubba Bubba: Veľké, farebné a šťavnaté žuvačky, z ktorých sa dali robiť obrovské bubliny. Boli by dokonalé, keby ich chuť vydržala dlhšie ako len tri minúty. Po takomto čase sa tieto megažuvky zmenili na ťažko žuvateľnú guču. A tak to zvyčajne dopadlo tak, že sme zožuvali celý balík v priebehu hodiny.
• Benátová tyčinka: Dlhé farebné lízatko, ktoré sa dalo kúpiť pri pokladni. Lízatko bolo tak sladké a umelé, že si si po chvíli necítil jazyk a keď si sa odvážil doň zahryznúť, mohlo to pokojne dopadnúť aj stratou zúbku. Ako deti sme ani netušili, že to dlhé farebné lízatko, ktoré sa dalo kúpiť pri pokladni za pár korún, sa volá benátová tyčinka a dodnes nechápeme, prečo sa tak volá.
• Karamelové lízatko s kravičkou na obale: Klasické karamelové lízatko.
• Šumienky: Prášok, ktorý sa rozpúšťal vo vode a bol neodmysliteľnou súčasťou narodeninových osláv. Tí najmenší ich neraz zlízali priamo z rúk radšej, ako by si ich rozpustili vo vode. Každé socialistické dieťa poznalo šumienky.
• Želé tyčinky s čokoládovou polevou: Želé tyčinky s pomarančovou príchuťou a oranžovým obalom.
• Želé zvieratká: Malé želé zvieratká v obale.
• Srdiečka s bielou a čokoládovou náplňou: Plastové srdiečka naplnené čokoládovým a bielocokoládovým krémom.

Medzi ďalšie obľúbené sladkosti, na ktoré si možno spomínate, patria aj:

• Čierny princ: Obľúbená nugátová tyčinka.
• Princezky: Sladkosť, z ktorej sa najskôr zlízala náplň.
• Cukríky okolo krku: Takmer nerozkusateľné cukríky na naťahovacej šnúrke.
• Vlnky: Sladkosti, ktoré sa už nevyrábajú.
• Nanuk v sáčku: Jednoduché a osviežujúce potešenie.
• Turecký med v kornútku - hoci sa predáva aj dnes, chuť už nie je taká, ako si ju pamätáme.
• Punčový admirál keks od Pečivární Sereď
• Prima kakao (dnes tak už nechutí)
• Čokoládové extrahrubé vlnky od Opavie
• Radka oblátky
• Šumivé Roksy
• Pomarančová Manhattan zmrzlina v tégliku od Schoellera
• Kolový Twister od Algidy
• Pizzové chrumky od Namexu
• Jojo cukríky z hroznového cukru
• Sladký prášok vo fľaštičke
• Mino dražé od Kentu
• Broskyňové Smint cukríky
• Dr. Taka nanukova voda v trojuholníkovom "papierovom" (skor papierovo-hlinikovom) obale

Mnohí si spomínajú aj na:

• Karamelové lízatko s kravkou na obale
• Čokoládové mlieko z Dona
• Želé tyčinky s čokoládovou polevou
• Plastové srdiečko naplnené čokoládovým a bielocokoladovym krémom
• Želé zvieratká v malom obale

Prečo niektoré sladkosti zmizli z trhu?

Dôvodov, prečo sa niektoré sladkosti prestali vyrábať, môže byť viacero. Medzi najčastejšie patria:

• Zmena preferencií spotrebiteľov: Vkus ľudí sa mení a výrobcovia sa musia prispôsobiť novým trendom.
• Príchod zahraničných značiek: Po roku 1989 sa na Slovensku objavilo množstvo zahraničných sladkostí, ktoré konkurovali domácim výrobkom.
• Ekonomické dôvody: Výroba niektorých sladkostí sa jednoducho neoplatila.
• Zmena receptúry: Niekedy sa stane, že výrobca zmení receptúru obľúbenej sladkosti, čím stratí svoj pôvodný charakter a chuť.

Návrat do detstva: Možný alebo len zbožné želanie?

Mnohí z nás by si priali, aby sa niektoré z týchto legendárnych sladkostí vrátili na trh. Hoci je to v niektorých prípadoch nereálne, existujú aj príklady, kedy sa obľúbená sladkosť po rokoch opäť objavila v regáloch obchodov. Príkladom je práve Deva, ktorá sa vďaka snahe bratov Kaiferovcov opäť teší popularite.

Sladkosti a rodičia: Ako nájsť rovnováhu?

Otázka sladkostí v živote detí je často predmetom diskusií medzi rodičmi. Niektorí rodičia sú striktní a sladkosti deťom vôbec nedávajú, iní sú benevolentnejší a doprajú im občasnú maškrtu.

Niektoré preferujú zdravšie alternatívy, ako napríklad ovocie, lyofilizované ovocie, ovocné tyčinky alebo domáce koláče s menším množstvom cukru. Iné sú tolerantnejšie a nechajú deti vybrať si, čo im chutí, no snažia sa obmedziť tvrdé cukríky, lízatká a žuvačky.

tags: #socialisticke #pecivo #v #hlinikovom #obale