Spotrebiteľské správanie pri nákupe mäsa je komplexná téma, ktorá zahŕňa rôzne faktory ovplyvňujúce rozhodovanie zákazníkov. Prieskumy zamerané na túto oblasť poskytujú cenné informácie pre maloobchodné reťazce, výrobcov a marketérov, ktorí sa snažia prispôsobiť svoje ponuky a stratégie potrebám spotrebiteľov. Medzi tieto faktory patria vek, preferencie, nákupné zvyklosti, ale aj vonkajšie vplyvy ako marketing a dostupnosť produktov. Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite (SPU) v Nitre vznikli laboratóriá spotrebiteľského správania, ktoré dokážu o spotrebiteľových emóciách zistiť viac, ako by sám priznal v dotazníkovom prieskume, a to vďaka skúmaniu správania na základe podvedomých reakcií, teda mozgovej činnosti, potenia, reakcie očných zreníc či zmenám v tepovej frekvencii.
Vplyv ceny, inflácie a dostupnosti mäsa
Po vlaňajšku je väčšina slovenských kupujúcich ešte viac citlivá na cenu. Spotrebiteľské správanie je ovplyvnené infláciou a orientované na cenu. Pri nákupoch mäsa vyčkávajú na akcie, ktoré znižujú cenu v rozmedzí od 20 do 30 percent. Nedeľný bravčový rezeň prestáva byť samozrejmosťou; kilogram karé zdražel o 1,66 eura a ďalšie mäsa ako pliečko, stehno či bôčik zdraželi približne o štvrtinu. Kurča je drahšie o približne euro ako pred rokom. Čím väčší dopyt po lacných produktoch, tým klesá ponuka domácich výrobkov v regáloch a je nahrádzaná lacnejším importom.
Domáca produkcia vs. dovoz
Vývoj cien mäsa na Slovensku ovplyvňuje spotrebiteľské správanie. V posledných siedmich rokoch konzumácia bravčoviny na Slovensku trvalo stúpala; v roku 2021 dosiahla celková spotreba mäsa 71,1 kilogramu na obyvateľa, z čoho bravčovina tvorila viac ako polovicu (40 kg). Od roku 2015 do 2021 narástla jej spotreba o 10 kg. V minulosti prevažne slovenské mäso, dnes je dominantný dovoz zo západnej Európy. Slovensko sa stalo konzumentom mäsových prebytkov z iných krajín, čo ovplyvňuje ponuku i cenu na domácom trhu.
Kvalita a bezpečnosť dovozového mäsa
Ak z kilogramu slovenského mäsa odtečie 20 centov, z dovozového mäsa môže odtekať 40 centov. Najlepšie z rozborov vychádza slovenské mäso ako najčerstvejšie. Importované mäso môže pri ročnej spotrebe spôsobiť stratu až okolo 15 eur v porovnaní so slovenským. Bezpečnosť a zdravotná nezávadnosť bravčového mäsa sú dôležité: EMA publikovala v roku 2017 aj v roku 2021 údaje o výsledkoch meraní zvyškov antibiotík v bravčovine, pričom poľské mäso vykazuje vyššie hodnoty ako slovenské.
Dôsledky pre spotrebiteľov a reguláciu
Potravinová bezpečnosť nemusí spočívať výhradne na domácej produkcii, avšak je dôležité, aby bola zaručená kvalita a bezpečnosť importovaných potravín, najmä z tretích krajín, kde pravidlá EÚ môžu byť rôzne. Poľský Najvyšší kontrolný úrad upozornil na riziká potravín z tejto krajiny s častou prítomnosťou salmonely a listérií a väčším používaním antibiotík pri chove zvierat.
Medzigeneračné rozdiely v nákupných preferenciách
Prieskum Nákupné správanie generácií zistil rozdiely medzi mladšou (16-30 rokov) a staršou (nad 60 rokov) generáciou. Mladí uprednostňujú spoločné stolovanie s priateľmi či kolegami, no väčšina z nich (84 %) si jedlo dokáže vychutnať aj osamote. Staršie respondenti vidia spoločné stolovanie ako dôležité najmä pre deti a na posilnenie rodinných vzťahov. Pri varení mladší preferujú rýchle jedlá a experimentovanie, zatiaľ čo starší uprednostňujú tradičné recepty a zdravé potraviny.
Nákupné preferencie a faktory ovplyvňujúce výber mäsa
Podľa prieskumu ľudia pri nákupe potravín kladú najväčšiu dôraz na kvalitu a čerstvosť a na široký sortiment v obchode. Väčšina respondentov si uvedomuje pôvod výrobkov: 91 % osôb vo veku 60+ uprednostňuje slovenské výrobky, 82 % mladších uvádza záujem o pôvod. Z hľadiska ceny je dôležitá hlavne pre mladších (71 %) a menej pre starších (60 %). Mladí častejšie oceňujú pravidelné zľavy a akcie, starší menej.
Alternatívy mäsa a rastlinné možnosti
Rastlinné alternatívy mäsa sú čoraz populárnejšie, pričom každý tretí Slovák znižuje alebo zvažuje znížiť konzumáciu živočíšnych výrobkov. Zákazníci kladú dôraz na chuť a momentálne limity týchto produktov. Názvy rastlinných produktov, ktoré popisujú pôvod alebo vlastnosti, predávajú sa lepšie ako označenia typu „bez mäsa” či „vegánske”.
Vplyv prostredia predajne na zákazníka
Laboratóriá SPU skúmajú, ako prostredie predajne ovplyvňuje spotrebiteľa - napríklad aj jemné zmeny ako desatiny stupňov Celzia v teplote či osvetlenie. Osvetlenie a svetelné rampy umožňujú lepšie zvýrazniť ponuku a skúmať, ako to vplýva na nákupné správanie. Cieľom je zlepšiť nákupné prostredie pre zákazníkov aj zamestnancov, pričom treba zvažovať aj etické aspekty neuromarketingu a výskumu emócií.
Udržateľná spotreba a úloha marketingu
Súčasné vzorce spotrebiteľského správania ukazujú, že zákazníci pri nákupe potravín zohľadňujú aj vplyv na životné prostredie. Trend znižovania príjmu mäsa sa odráža v raste flexitariánstva, pescatarianizmu, vegetariánstva a vegánstva. Pohodlie už nie je na prvom mieste; 70 % respondentov by obetovalo pohodlie v prospech zdravších výrobkov. Udržateľná spotreba je o uspokojení potrieb zákazníkov bez ohrozenia budúcich generácií. Zákazníci sa stávajú aktívnymi spojencami v procese tvorby pozitívnej sociálnej zmeny a zapájajú sa aj do šírenia informácií o produktoch (word of mouth).
Udržateľný marketing vyžaduje, aby organizácie zohľadňovali environmentálne a sociálne aspekty produktu, čo zahŕňa aj transparentnosť pôvodu surovín, výrobný etický kontext a vplyv na prostredie. Model štyroch podmienok udržateľnosti pomáha identifikovať, čo je potrebné získať z prírodných zdrojov, čo organizácie produkujú, aké aktivity vplývajú na prostredie a ako sa organizácie podieľajú na uspokojovaní potrieb zákazníkov a spoločnosti ako takej.
Zákazníci ako spolupracovníci v udržateľnom marketingu
Zákazníci zohrávajú úlohu aktívnych spojencov v procese tvorby obrazu organizácie prostredníctvom ústneho podania, vzdelávaním o produktoch, identifikáciou ďalších záujemcov a zjednodušením zdieľania skúseností. Zároveň plnia úlohu spoluproducentov v pracovnej sile a v procese spotreby, čo je kľúčové pre udržateľnú budúcnosť potravinárskeho sektora.
Návrhy pre prax a vzdelávanie
Chcete sa stať odborníkmi na marketing a porozumieť hlbšie spotrebiteľskému správaniu? Paneurópske vysoké školy ponúkajú študijné programy na Fakulte ekonómie a podnikania a Fakulte masmédií, ktoré sa venujú témam ako spotrebiteľské správanie, marketingová komunikácia a udržateľný marketing. V programe je možné získať znalosťami pre navrhovanie efektívnych kampaní a stratégií.
tags: #spotrebitelske #spravanie #pri #nakupe #masa