Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria skôr medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Už starí Slovania sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.
Obrázky kuchyne našich predkov nám približujú kuchárske knihy a tradičné postupy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon, obsahovala vyše 1 500 receptov a publikoval ju v roku 1870 pod názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči. Jedným z receptov je biela hovädzia polievka, ktorú podrobne opisuje aj postup na varenie a dochucovanie súčasťou rodinných stolov. Na Slovensku sa začal piecť chlieb už v 14. storočí a neskôr zo zemiakov; chlieb bol považovaný za dar Boha.
Hospodárska kuchyňa a základné suroviny
Základnými zložkami slovenskej kuchyne boli múka, zemiaky, mlieko, mliečne výrobky, strukoviny a kapusta. Z týchto surovín vzniklo množstvo zemiakových pokrmov, vrátane halušiek. Bryndzové halušky sú považované za slovenské národné jedlo, ktoré nesmie chýbať v menu žiadnej reštaurácie orientovanej na lokálne jedlá. Polovicou úspechu je poznať správne pomery pri príprave zemiakového cesta na halušky.
K udržiavaniu čerstvosti a výživy slúžili rôzne metódy: údenie, solenie, sušenie alebo kvasenie. V horských oblastiach sa pestovali zemiaky a jedlá zo zeleniny, v nížinách bol jedálniček pestrejší. Súčasťou stravy boli aj mäso, ryby, mliečne výrobky a ovocie, pričom kapusta bola zvlášť obľúbená a dodnes sa kvasí v sadoch a sudoch na dlhé mesiace. Ovocie ako jablká, hrušky či slivky sa používalo na lekváre a zaváranie; z lesných plodov sa zbierali maliny, jahody a borievky.
Počiatky a vývoj tradičných jedál
Huby sa časom zapísali medzi sviatočné pokrmy a mäso sa objavovalo na stole v období bohatšej príležitosti - divina, husacina, hovädzina či bravčovina. Raz do roka sa konala zabíjačka, ktorá zabezpečovala zásoby na dlhú zimu. Ryby mali svoje zvláštne postavenie počas pôstu a vianočných sviatkov, kedy slúžili ako náhrada za mäso. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb a ich využitie bolo veľmi všestranné - od plackových jedál po rôzne plnené pokrmy.
Lokša (lokeš) je výnimočný druh jedla, ktorý sa konzumuje so zapracovaním zemiakov a múky; veľmi obľúbený je chorvátsko-grobski variant a regióny ich majú vo svojich špecifických podobách. Zemiakové placky a lokše sa pripravovali s cesnakom a majoránkou, v niektorých regiónoch s makom alebo sladkou plnkou. Slané a sladké varianty sa prelínali cez celé generácie a patria medzi stálice na Slovensku. Postup lokší býva: uvarené a nastrúhané zemiaky zmiešame s múkou a soľou, cesto rozdelíme na kúsky a vyvaľkáme na tenké plackové kolieska, ktoré sa pečú na panvici s olejom.
Sladké koláče a domáce pečenie
Sladké pečivo bolo v minulosti skôr sviatočné, no po zlých časoch sa stalo súčasťou bežnej domácnosti. Závin a štrúdľa sú príznačné pre Slovensko a ťahaná štrúdľa je slovenskou špecialitou, ktorú si môžete pripraviť z domáceho cesta alebo lístkového cesta. Skalický trdelník je jedným z najobľúbenejších slovenských kysnutých koláčov; označenie Skalický trdelník je dokonca ochranované zemepisné označenie v rámci Európskej únie. Rôzne regióny majú svoje tradičné koláče, ktoré sa šírili z generácie na generáciu a dodnes sa tešia veľkej obľube.
Medovníky, mačacie oči, štedrák, šúľance, laskonky a ďalšie sladkosti sprevádzajú všetky oslavy. Štrúdl je známy aj vďaka svojej jednoduchosti a kruhovitému tvaru; prvé písomné zmienky o závine ako štrúdli pochádzajú z roku 1796. Hraščie a makové šúľance sú tradičné sladké jedlá, ktoré si deti a dospelí radi vychutnávajú na jar aj v lete. V miestnych regiónoch sa štrúdľové plnky líšia podľa dostupnosti a sezónnych plodov.
Slovenské tradičné pokrmy dnes
Škála tradičných jedál je bohatá a rozmanitá. Halušky s bryndzou, pirohy s bryndzou alebo makom, meteníky z kyslej kapusty a múky, meteníky z kapusty a zemiakov, či šusterka s krupicou sú len časťou zoznamu. Kapustnica a kapustné polievky sa často pripravujú počas Vianoc a Troch kráľov, pričom každá oblasť má svoj špecifický recept a techniku varenia. Aj dnes sa tradičné jedlá pripravujú z domácich zásob, ktoré sa zozbierajú počas jesene a uskladnia na zimné mesiace.
Naša kultúrna a kuchynská tradícia si zachováva kontinuitu prostredníctvom rodinných receptov a dedičstva starých mám. Rozmanité recepty - od bryndzových halušiek až po ťahanú štrúdľu a trdelník - pozostávajú zo spoločného core: múka, zemiaky, mlieko, mliečne výrobky, strukoviny a kapusta. Vďaka týmto surovinám vznikli nielen tradičné jedlá, ale aj cestovateľská aj výlučne slovenská kulinárska identita, ktorá dnes láka hostí z celého sveta.
Slovenskí diplomati učia, ako sa piekajú zemiakové knedle
Inšpirácie do vašej kuchyne
- Halušky s bryndzou - klasika, ktorá nesmie chýbať na stole.
- Lokše plnené makom alebo lekvárom - jednoduché a pritom výnimočné.
- Ťahaná štrúdľa - domáci cestový základ je základom pravého výsledku.
- Skalický trdelník - vyskúšajte podľa originálneho postupu s orieškami a škoricou.
- Kapustnica a kapustné polievky - plné chute a zimný komfort.
Na záver: skúste otvoriť zbierku rodinných receptov alebo vyskúšať niektorý z overených tradičných receptov. Čaro starých mám spočíva v tom, že z mála dokážu urobiť veľa a že jedlá sú nielen chutné, ale aj nadčasové.