Šťuka severná je obľúbená dravá ryba, ktorá obýva vody takmer celej Európy a vyskytuje sa aj v severných častiach Ázie a Severnej Ameriky. Na Slovensku je cenená pre svoje chutné mäso a športový rybolov. Je to jediný druh zastupujúci čeľaď Esocidae v Európe.
Vzhľad, telo a sfarbenie
Šťuka má typické pretiahnuté telo prispôsobené rýchlym výpadom na korisť, s valcovitým, dlhým telom a hlbokými ústami. Na spodnej čeľusti má silné, nerovnako veľké zuby, ktoré sa postupne vymieňajú. V ústach má okolo sedemsto zubov, na hlave je plochý rypák a široké ústa. Šupiny sú malé, pozdĺžne, oválne a pevne zarastené do kože. Chrbtová plutva je posunutá dozadu nad análnu plutvu; chrbtová, chvostová a výplav lemu sú posunuté smerom dozadu a s tmavými škvrnami.
Šťuka sa vyznačuje výraznou variabilitou sfarbenia v závislosti od prostredia. Chrbát býva zeleno-hnedastý, brucho svetlejšie až biele, prípadne nažltlé škvrny a tmavšie pruhy po bokoch. Jednotlivé jedince sú na bokoch s charakteristickými príčnymi pruhmi či škvrnami, čo im dodáva jedinečný vzhľad. Na malej hlave sú ďalšie detaily - otvorené kanáliky nad hornou a spodnou čeľustnou vonkajšie prechádzajúce do bočnej čiary a prijímajú vibrácie, čo je dôležité pre rovnováhu.
Veľkosť, rast a vývoj
Šťuka dorastá priemerne do asi jedného metra, v extrémnych prípadoch môže dosiahnuť 1,3 metra. Hmotnosť sa pohybuje od 15 do 19 kg, v našich podmienkach výnimočne až do 25 kg; rýchly rast umožňuje dosiahnuť aj 1,5 metra a 35 kg.
Vo veku 2-3 rokov dosahuje pohlavná dospelosť; samotná miera rastu závisí od dostupnosti potravy a životných podmienok. Prvé roky života predstavujú najrýchlejší rast - v vhodných podmienkach môže prvý rok dosiahnuť 50 cm a 1 kg. Trojročné jedince dosahujú 80 cm a do 5 kg. V dospelosti rast spomaľuje, no pri dostatku potravy môžu extrémne jedince dorásť.
Životné prostredie a výskyt na Slovensku
Šťuka obýva rieky aj jazerá, vyskytuje sa vo všetkých typoch vôd okrem tokov pstruhového pásma. V minulosti bola častejšie v dolných úsekoch riek a v ich ramenných sústavách; po vybudovaní vodných nádrží sa rozšírila prakticky po celom Slovensku vďaka umelému zarybňovaniu. Zrejme najvyššie položená lokalita výskytu bola Štrbské pleso. Uprednostňuje vody s bohatou vegetáciou, brehy s porastom a prekážkami, ktoré slúžia ako úkryt. Vriekach sa vyskytuje od dolnej časti lipňového pásma po ústa, najčastejšie v mrenovom a pleskáčovom pásme; v jazerách sa výskyt nerieši pravidlami, pokiaľ je dostatok potravy a úkrytov. Na menších stojatých vodách nájdeme šťuky v hlbších oblastiach s prekážkami a pri brehu; na väčších jazerách sa zdržiavajú pri brehu, pod vodným rastlinstvom a vo vodných porastoch.
Na Slovensku sú populácie šťúk silno ovplyvnené umelým zarybňovaním. Do revírov sa často dostávajú aj jedince staršie, napríklad v jarnom období násady Š0 alebo Šr. Rozšírenie v jednotlivých revíroch a veľkosti ulovených jedincov závisí od riadenia rybárskeho hospodárenia, dostupnosti prirodzenej potravy a tlaku predátorov.
Spôsob života a správanie
Šťuka je typická dravá stanovištná ryba a väčšinu dňa trávi v teritóriu, z ktorého loví. Preferuje čisté pokojné vody so štrkovým podkladom a brehy s bohatou vegetáciou. Loví zo zálohy, často ráno a cez deň, ak je pohyb potravy videný. Na hlave dominuje veľké oko; v zlých svetelných podmienkach využíva aj bočnú čiaru. Chrbtové a análne plutvy tvoria funkčnú jednotku a slúžia ako kormidlo pri rýchlych útokoch. Šťuka je teritoriálna, staršie jedince si vytvárajú svoje lovné územia, avšak v malých tokoch sa často vracia na rovnaké stanovište.
Krom potravy ryby loví aj vodné organizmy, obojživelníky a menšie suchozemské živočíchy. Kanibalizmus je bežný, najmä u mladších vekových skupín. Potravu loví väčšinou hlavou dopredu k pažeráku, a preto je bežné, že hlava uloveného úlovku ostáva v papuli šťuky. Vo veľkých nádržiach migruje často spolu s húfmi potravy, no potrebuje naozaj bohaté úkryty a priestory pre lov.
Potrava a spôsob lovu
Hlavnou potravou šťuky sú ryby; dopĺňajú ju vodné organizmy, obojživelníky, hmyzožravce a dokonca aj malé vodné vtáctvo. Šťuka útočí na korisť razantne a často ju hltá hlavou dopredu. U menších rýb sa stravuje planktónom v mladom veku, neskôr prechádza na poter a ryby ako hlavnú zložku jedálnička. Najviac potravy prijíma na jeseň, kedy generačné ryby majú gonády na jarný neres.
Rozmnožovanie a ikerné cykly
Šťuka dospieva pohlavne v 2-3 roku života; neres sa od februára do marca pri teplote 6-9 °C. Ikernačka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik sa živí zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm konzumuje plôdik iných rýb. Mladé šťuky sa vyliahnu po 10-30 dňoch. Počas neresu môžu byť ikry až 40 000-45 000 na 1 kg telesnej hmotnosti, pričom ikry sú priliepavé a mladé šťuky sa v prvých dňoch ukrývajú v rastlínach.
Konzumná hodnota a kuchyňa
Šťuka je obľúbenou konzumnou rybou a mäso má nízky obsah tuku, bielu farbu a pevnú štruktúru. Na odstránenie kostí (tzv. kosti Y) stačí bežná technika, pričom mäso je suchšie a vhodné na rôzne kuchynské úpravy. Hlavnú sezónu lovu označujú jún až september, no ryba je dostupná po celý rok. Mäso často nachádza uplatnenie v kuchyni na šťučie knedličky alebo filety marinované v kyslom náleve. Najlepšie je čerstvé alebo ihneď spracované a skladovať ho možno v chladničke najviac jeden deň alebo zamraziť.
Náčinie a techniky lovu šťuky
Pri prívlači je potrebné robustné vybavenie: prút do 3 m, vrhacia hmotnosť 10-30 g (pre veľké kusy aj 40-80 g), skladacie karbónové udice s kvalitnými očkami (SiC) a spoľahlivý navijak s viacerými ložiskami a kvalitnou brzdou. Vlasec by mal mať vhodný tvrdosť a nízku pamäť; nadväzce z vodotesného materiálu proti šťučím zubom sú praktické. Nástrahy zahŕňajú woblery, blyskáče, gumové nástrahy, plandavé blyskáče a podobné - výber závisí od lokality a veľkosti úlovku. Rôzne techniky zahŕňajú prívlač, muškárenie a lov na živú či mŕtvu rybku. Vertikálny lov je účinný v jazerách a hlbších vodách. Väčšina úlovkov šťúk dnes pochádza z veľkých vodných nádrží, ale často býva aj v riečnych tokoch s hustým porastom a kmeňmi stromov vo vode.
Regulácia lovu a ochrana
Najmenšia lovná miera šťuky severnej je 60 cm; doba hájenia býva 1. januára až 15. júna. Početnosť šťúk vo voľných vodách je ovplyvnená nadmerným rybárskym tlakom a predačným tlakom predátorov. Možnosti regulácie zahŕňajú obmedzenie počtu vydaných povolení a zavedenie horných lovných mier. Kormorán veľký predstavuje problém na niektorých revíroch, no v platnosti sú výnimky na plašenie a odlov tohto druhu v súlade s legislatívou, čo umožňuje efektívnu reguláciu.
Zaujímavosti a fakty
- Šťuka je jednou z najznámejších dravých sladkovodných rýb Európy, Ázie a Severnej Ameriky.
- Je to prakticky nenápadný teritoriálny predátor, ktorý reguluje populácie menších rýb.
- Šťuka má dlhú históriu aj v rybárstve a chove na Slovensku; v minulosti bývala chovaná aj na pstruhových nádržiach kvôli regulácii populácie.
- Najväčšie úlovky sa zapisujú z veľkých vodných nádrží ako Oravská priehrada; konkrétne dlhé exempláre bývajú 1-1,3 m, s váhami nad 15 kg.
Tabuľka vybraných druhov sladkovodných rýb (vybrané údaje o šťuke a porovnané)
| Druh ryby | Výskyt | Typ stanovišťa | Základná charakteristika |
|---|---|---|---|
| Šťuka severná (Esox lucius) | Severná pologula | Rieky a jazerá | Valcovité telo, dlhá hlava, silné zuby, početné ikry, rýchly rast |
| Plotica lesklá | Hlboké vody veľkých jazier a riek | Stojaté a pomerne tečúce vody | Plné pigmentácie, krehké šupiny |
| Sumec veľký | Stredná a juhovýchodná Európa | Rybníky a hlbšie vody | Veľká dravá ryba, výrazné migračné chovanie |
