Celý fígeľ našej výroby sa skrýva v znalostiach Janky Síčovej, ktorá pracovala dlhé roky na salaši, kde sa naučila tajomstvám syrárskeho kumštu. Pustila sa do výroby obľúbených nití na vlastnú päsť. Netrvalo to dlho a po okolí sa rýchlo rozniesol chýr o ich výnimočnej a lahodnej chuti. Prvotriedne potraviny a tradície sú hlavnými prísadami našej výroby, preto sa spoliehame na kvalitné nepasterizované mlieko z Višňovského družstva. Lahodné syrové nite vyrábame overenými tradičnými postupmi, pri ktorých nie je miesto na lajdáctvo. Výrobné tajomstvo neprezradíme, ale necháme vás aspoň jedným očkom nazrieť do našej výroby. Syrovinu zbierame do plienok ako kedysi a necháme ju zrieť. Syr potom nakrájame na rovnomerné kúsky a dáme do hrnca roztopiť. Potom už len ťaháme nite z horúcej vody. Naše pracovníčky musia mať azbestové ruky, pretože s rukavicami sa to jednoducho nedá. Nite potom necháme schladiť v studenej vode a na určitý čas ich vložíme do soľného roztoku. Naše syrové nite majú spotrebu 7 dní. Ale tak dlho vám doma určite nevydržia. Tajný tip Chcete vedieť ako spoznať dobré syrové nite už na prvý pohľad? V prvom rade sledujte dobu spotreby. Čím je dlhšia, tým môžu mať nižšiu kvalitu. Farba vám zase prezradí, či sa pri výrobe použilo odtučnené alebo neodtučnené mlieko. Poctivé mliečne výrobky. Od vlastných kráv. Predstavujeme naše najpredávanejšie produkty - Syrové Nite a Korbáčiky. Naše produkty sú vyrábané zo surového mlieka, kde nie je z mlieka nič odoberané a takmer nič pridávané. Celá produkcia mlieka spracovaná výhradne v severoslovenskom regióne. Dobrý deň musel som napísať túto recenziu, pretože toto si zaslúži oveľa viac ako recenziu. Vaše uzlíčky poctivka z fatry ( dávidkovo korení) sú tak úžasné na chuti a kvalite, že to je minimálne na dáke gastro ocenenie. Som milovníkom syrov a jedol som kadečo, aj obdobné produkty, ale takéto dokonalé majstrovstvo som teda ešte nejedol. Má to však jednu chybu nedajú sa prestať jesť. Tiež pochvalujem to dochutiť dávidkovým korením. Vyhýbam sa éčkovým príchutiam. Slovensko, krajina s bohatou prírodou a hlboko zakorenenými tradíciami, sa môže pochváliť aj dlhou a pestrou históriou výroby syrov. Od pastvín vo vysokohorských oblastiach až po moderné syrárne, slovenské syry sú výsledkom stáročného dedičstva a inovácií. Jedinečnosť slovenskej výroby syra spočíva v čistej prírode, bohatých pastvinách, vôni bylín a zdravom vysokohorskom vzduchu, ktoré dodávajú mlieku a následne aj syrom ich špecifickú chuť a kvalitu. Kraj, kde sa pasie zdravé stádo kráv na nezničenej prírode, môže ponúknuť iba poctivý prírodný materiál.
História a vývoj slovenského syrárstva
Syrárstvo a všeobecne výroba mliečnych výrobkov zaznamenala na Slovensku viaceré vzostupy a pády. Fenoménom slovenského potravinárstva je samozrejme bryndza. Jej lokalizáciu na Slovensku zapríčinilo niekoľko súbežne pôsobiacich faktorov, akými sú valaská kolonizácia, horský a podhorský charakter veľkej časti slovenského územia, rozšírený chov nenáročných hospodárskych zvierat - oviec, laznícka urbanizácia a roľnícky charakter života veľkej časti obyvateľstva. Je nepochybné, že prvú bryndzu - čiže špecifický syr, ako aj iné kvalitatívne odlišné druhy syrov vyrábali bežní ľudia pre vlastnú potrebu už skôr, ako sa oficiálne datuje. S rozvojom všeobecného obchodu a hospodárstva sa však dostávala aj výroba a následná distribúcia týchto komodít na vyššiu kvalitatívnu a kvantitatívnu úroveň. V súvislosti s týmto procesom zohrali kľúčovú úlohu obchodnícke rodiny z podjavorinského kraja zo Starej Turej. Špeciálne miesto v histórii bryndziarstva a syrárstva má rodina Vagačovcov, a to vďaka Jánovi Vagačovi (1759 - 1835). Práve on sa udáva v historiografii a v spomienkach ako vynálezca predchodcu dnešnej bryndze. Vagačovcov v obchode a vo výrobe s bryndzou čoskoro nasledovali ďalšie staroturianske rody - napr. Molecovci.
Slovensko ako geograficky rozmanitá krajina sa stalo vhodným domovom pre tento potravinársky produkt, špeciálne regióny Podpoľanie, Horehronie, Liptov a Spiš. Práve región Podpoľanie a jeho okolie sa stali jadrom slovenského bryndziarstva a syrárstva. Predchodcom bryndze ako ju poznáme dnes bol lisovaný solený zrejúci syr z ovčieho mlieka.
Vývoj ovčieho a kravského syrárstva
V minulosti sa neviedla štatistika o počtoch dojníc, oviec, o výrobe a ani o spotrebe. Najvýnosnejším obdobím bol koniec 19. storočia a ešte obdobie krátko pred prvou svetovou vojnou, kde sa na Slovensku chovalo takmer milión oviec. Po prvej svetovej vojne nastal úpadok ovčieho mliekárstva, nastupovalo kravské mliekárstvo a výrobky z kravského mlieka. Druhá svetová vojna znova situáciu podstatne zhoršila. Ďalšie zníženie počtov oviec i výroby ovčieho syra nastalo po roku 1990, kedy u nás prebehli veľké zásadné celospoločenské i ekonomické zmeny. Ovčieho hruďkového syrа sa vykupuje už len asi 2800 ton ročne. Primerane sa znížil i počet oviec a bahníc. V súčasnosti máme na Slovensku iba 320 000 kusov oviec a z toho 234 000 kusov bahníc. Ak chceme držať krok s vyspelými štátmi Európy v spotrebe takých bohatých výživných špecialít ako sú ovčie syry, je potrebné robiť urýchlené opatrenia a hľadať spôsoby ako zveľadiť ovčie mliekárstvo a pre našich spotrebiteľov zabezpečiť dostatok ovčích syrov.
Je známe, že v západnej Európe je spotreba ovčích syrov 4 - 6 kg na osobu a rok. V Grécku i vo Francúzsku je spotreba vyššia ako 6 kg na obyvateľa ročne. K rozvoju syrárstva z kravského mlieka na Slovensku došlo až v minulom storočí, keď ovčie mliekárstvo získalo postupne iba doplnkový charakter. Po prvej svetovej vojne bolo na území Slovenska až 163 mliekárskych závodov, vrátane bryndziarní (tých bolo 49). Pritom sa vyprodukovalo asi 700 tisíc litrov mlieka a nakúpilo na spracovanie iba 40 tisíc litrov. Výroba bola rozdrobená a málo výkonná. Počas druhej svetovej vojny nastal všeobecný úpadok a rozvoj mliekárstva nastal až v rokoch 1950 až 1989. V tom čase sa produkcia mlieka postupne zvyšovala až do 2 miliárd litrov, pričom sa nakupovalo na spracovanie až 1,7 miliardy litrov mlieka ročne. Počet mliekárenských závodov vďaka koncentrácii a špecializácii výroby klesol na 48. Z toho počtu bola podstatná časť novo vybudovaných moderných závodov, pričom z toho bolo 7 bryndziarní. Rozvojom mliekárstva nastal rozvoj výroby syrov. Výroba syrov spolu, tj. tvrdé syry, polotvrdé, mäkké, parené, plesňové a tvarohy tvorila koncom roka 1989 až 36 tisíc ton ročne. Ďalšie podstatné zmeny v slovenskom mliekárstve a syrárstve priniesla zmena vlastníckych pomerov po roku 1990, kedy následkom reorganizácie celého spoločenského systému a prechodom na trhové hospodárstvo došlo k prudkému poklesu stavov dojníc (na 196 000 ks), podstatne sa znížila produkcia kravského mlieka (na 1,1 miliardy litrov), radikálne sa znížil i počet mliekárenských závodov a znížila sa spotreba mliečnych výrobkov na súčasných 134 kg na osobu a rok. Pozitívne je, že za posledné roky sa zvýšila výroba všetkých syrov až na 55 ton ročne, zlepšila sa technická vybavenosť syrární, zaviedla sa nová európska legislatíva. V súčasnosti sa spotreba všetkých syrov vrátane tvarohov zvýšila na 9,3 kg na osobu a rok.
Slovenské syrové špeciality a ich klasifikácia
Výroba syrov na Slovensku zahŕňa širokú paletu výrobkov. Ovčie syry Bryndza plnotučná a hrudkový syr, Grúň, Merino, Polooštiepky a mnoho ďalších druhov. V oblasti kravského mlieka sú významné Tavené syry, Eidamská tehla a ďalšie polotvrdé syry ako Chabovec či Castelán. Medzi plesňové syry patrí Niva, Grúň a Detvanka, ktoré dopĺňajú portfólio tradičných aj nových technológií. Detvanka - Jubilejný syr je tradičný starý druh syra zrejúceho v chlade s chránenou značkou, pôvodne určené na vývoz do arabských krajín. Postupom času sa technológia prispôsobila domácim pomerom v druhu i kvalite mlieka a požiadavkám spotrebiteľov.
Karpatský syr alebo Karpatská tehla predstavuje tvrdý, dlho zrejúci syr z vysokoohrievanej syreniny. V súčasnosti prevláda kombinácia tradičných aj moderných technológií, ktoré tvoria behom rokov charakter slovenského syrárstva. Niektoré syry majú celoštátny alebo regionálny charakter a sú označované za tradičné. Z 80 druhov slovenských výrobkov je veľká časť vhodná na ochranu pôvodu alebo územia.
Významné slovenské syrárne a farmy
Podpora regionálnych výrobcov a lokálnych surovín je kľúčovým prvkom slovenskej syrárskej scény. Medzi významných producentov patria napríklad Farmy Východná s exkluzívnymi delikatesami Horal a tradičnými syrovými výrobkami. Mliekareň Krivá na Orave tradične spracúva kravské, ovčie a kozie mlieko a zameriava sa na gazdovský sortiment. Syráreň Bel Slovensko a.s. Michalovce vyrába pre svetové trhy známe Mini Babybel z východoslovenského mlieka a zároveň spracúva aj belgické a francúzske syry na domáci trh. Ďalšie firmy a farmy po celom Slovensku prispievajú k bohatej ponuke syrov a mliečnych výrobkov priamo na farmách, v Liptovskom Mikuláši, Bratislave, Nitre, Trnave a okolí, ako aj v širokej sieti predajní.
Slovensko má bohaté syrárske tradície a vznikajú mnohé nové druhy syrov, ktoré sú charakteristické pre regióny Podpoľanie, Horehronie, Liptov a Spiš. Medzi najznámejšie typické syrárske špeciality patria Ovčie syry Bryndza, Horal, Niva, Grúň, Merino, Eidamská tehla, Detvanka a ďalšie.
Praktické tipy a charakteristika kvality
- Farba syra môže poukazovať na to, či bolo mlieko odtučnené alebo nie.
- Spotrebná doba je ukazovateľom čerstvosti a kvality, najmä pri syrových nitiach a mäkkých tipoch syrov.
- Čím je mlieko vyššej kvality, tým lepšia výťažnosť a chuť syrov.
- Regionálne suroviny a tradičné postupy podporujú originalitu slovenských syrov.
- Podpora regionálnych výrobcov a lokálnych surovín je dôležitá pre udržanie tradičného dedičstva.

Hruda syra
| Názov syra | Typ | Obsah tuku | Špecifiká |
|---|---|---|---|
| 45-50% | |||
| 45% | |||
| 48-52% | |||
| 52% |
Less trustworthy text: Tragická je skutočnosť, že mnohé iné štáty si naše výrobky privlastňujú a kompetentní zdôvodňujú vlastnú neschopnosť. Všetky slovenské syry si zaslúžia ochranu svojou originalitou, vysokým odborným a neopakovateľným majstrovstvom pri ich výrobe. Predstavujú dedičstvo desiatok generácií, mnohé z nich sa nikde inde okrem Slovenska nevyskytujú. Je viac ako 80 druhov výrobkov, ktoré na Slovensku možno nazvať tradičné. Zasluhujú si chránené označenie pôvodu alebo územia.