Aj keď Vianoce sa v posledných rokoch čoraz viac stávajú komerčnou záležitosťou, niektoré rodiny vnímajú posolstvo Vianoc vo svojej podstate a dodržujú rôzne tradičné zvyky. Pre našich predkov bolo slávenie sviatkov významnou súčasťou každodenného života. Príprava na Vianoce sa začínala už na Martina a vrcholila mesačným adventným pôstom. Štedrý deň bol dňom, keď sa ľudia po mesiaci príprav, ticha a pokoja mohli zísť za jedným stolom a začať sláviť. Spoveď motivovala ľudí hlavne k tomu, aby si navzájom odpustili, ak si v niečom ublížili. Cieľom malo byť zmierenie a udobrenie. V tom spočívala skutočná podstata vianočnej radosti.
Vianočné rituály predovšetkým a ich magický rozmer
Kedysi naši predkovia vykonávali na Štedrý deň množstvo činností. Zvyky pred a počas večere sa týkali hlavne tajomných úkonov okolo hospodárstva a obydlia. Počas Štedrého dňa naši predkovia verili, že čo urobia v tento deň, bude sa diať celý nasledujúci rok. Gazdiná spolu s gazdom preto robili činnosti, ktoré mali zabezpečiť zdravie, šťastie a prosperitu celej rodine. V maštali vložili dobytku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom, aby ich obchádzali choroby. Gazdiná prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila. Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím.
Celá rodina sa zoradila za gazdom, ktorý sa vybral po gazdovstve s kadidlom v rukách. Gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali deti a všetci sa modlili. Muži okrem iného išli skoro ráno po vodu, do ktorej vhodili orechy, jablká alebo mince, čím si mali zabezpečiť zdravie a bohatstvo. Žena nemohla ísť ako prvá na návštevu, nič sa nepožičiavalo, požičané bolo treba vrátiť. Do roľníckych príbytkov dávali snop slamy, ktorý roztrúsili po podlahe izby i pod stôl. Slama mala pripomínať zrod nového života v prírode, budúcoročnú úrodu a skromnosť maštale, v ktorej sa mal narodiť Ježiš. V niektorých oblastiach sa vyrábal vianočný stromček zo slamy, prípadne sa používal slamený venček. Ešte koncom 19. storočia sa za obraz alebo ohradu kládla čečina. Tento zvyk postupne nahradilo stavanie vianočného stromčeka. Zámožnejší gazdovia ho prinášali z hory a následne zavesili na hrazdu nad štedrovečerný stôl. V niektorých regiónoch ľudia verili, že stromček môže rodine zabezpečiť prosperitu, preto naň domáci vešali slamené ozdoby, jabĺčka, orechy, sušené slivky, retiazky zo šípok a z jarabiny. Pod stromček kládli drevené alebo papierové betlehemy.
Deň štedrý večer a jeho zvyky
Po prípiteku urobila gazdiná každému medom na čelo krížik, ktorý mal chrániť od zlého. Jednotlivé jedlá nasledovali v určenom poradí. Pretože ľudová viera pripisovala jedlám a ich počtu magické účinky, štedrá večera pozostávala z magických siedmich, deviatich alebo dvanástich jedál. Z kažného jedla odložili domáci časť zvieratám. Na záver večere jedli kompót zo sušeného ovocia, kysnuté i nekysnuté koláče a čerstvé alebo sušené ovocie. Počas večere sa nepila voda, ale v prípade dospelých pálenka alebo víno a deti pili odvar zo sušeného ovocia. Zo Štedrej večere sa nesmelo nič vyhodiť. Omrvinky z jedál sa pozbierali a odkladali na liečenie, prípadne sa zaorali na jar do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda.
Po večeri spievali dospelí vianočné piesne, očakávali koledníkov alebo išli zavinšovať susedom a príbuzným šťastie a zdravie. Darčekmi sa deti začali obdarúvať až na konci 19. Pred večerou sa dodržiaval celodenný pôst, nejedlo sa mäsité jedlo ani to, ktoré sa chystalo na Štedrý večer. Štedrovečerné jedlá sa líšili nielen podľa regiónov, ale aj podľa veľkosti obcí a vierovyznania. Kým katolíci sa celý Štedrý deň postili a aj na večeru mali bezmäsité jedlá, u evanjelikov bolo bežné jesť na večeru klobásy a pečené mäso. V katolíckych rodinách sa varila kapustnica s hríbami alebo so sušenými slivkami, solenou údenou rybou, prípadne šošovicová, hubová, rybacia, fazuľová, krúpová alebo repová polievka. Evanjelici si mohli do polievok dovoliť pridať klobásku, údené alebo čerstvé mäso. Kde sa nejedávali strukovinové polievky, tam sa varievali strukovinové kaše, najmä hrachová. Varený hrach spolu s orechmi zvykli domáci rozsýpať po kútoch, aby mali čo jesť aj duše mŕtvych. Pôstnym vianočným jedlom je ryba, symbol Ježiša Krista.
Zvyky a jedlá podľa regiónov
Ryba patrí k najdôležitejším pokrmom Štedrého večera dodnes. V minulosti sa na Slovensku podávali najmä varené alebo pečené sladkovodné ryby, ako pstruh či zubáč. Kapor sa stal dominantou až v polovici 20. storočia, a jeho vyprážaná verzia je vlastne pomerne mladou tradíciou. Dnes sa okrem kapra čoraz častejšie objavuje aj losos alebo rybie filé. K rybe neodmysliteľne patrí zemiakový šalát - niekde majonézový, inde jednoduchší s cibuľou a olejom. Medzi najstaršie vianočné jedlá patria bobáľky, pupáčiky či opekance. Malé kúsky kysnutého cesta sa po upečení polievajú maslom a posýpajú makom, orechmi alebo tvarohom. Tradične sa jedli z jednej misy, aby rodina držala pokope aj v ďalšom roku.
Vianočné pečivo, medovníky, linecké koláčiky či orechové sušienky patria k sviatkom rovnako ako vôňa ihličia. Prestieranie nebolo len otázkou estetiky - pod tanier sa vkladali mince alebo šupina z kapra ako symbol finančnej hojnosti, cesnak mal chrániť zdravie a silu celej rodiny, med zasa pripomínal, že by sme k sebe mali byť dobrí a láskaví po celý rok. K tradičným zvykom patrilo aj rozkrajovanie jablka - hviezda v jeho strede znamenala šťastie a zdravie, kríž bol naopak varovaním. Každý pri stole si z jablka odhryzol, čím potvrdil svoju príslušnosť k rodine.
Hoci sa tradície v jednotlivých rodinách časom menia a miešajú, ich podstata zostáva rovnaká. Vianoce sú o pokoji, spolupatričnosti a spomienkach, ktoré sa vracajú zakaždým, keď ucítite známu chuť zo svojho detstva.
Regionálne rozdiely a ich špecifiká
Štedrý deň patrí v slovenskej histórii k dňu s najväčším počtom rozmanitých zvykov a tradícií, ktoré sa líšia najmä v závislosti od konkrétneho regiónu. Veľa z rituálov, ktoré robili v minulosti naši predkovia, už síce nedodržiavame, ale poniektoré sa zachovali až po dnešok. Kresťanské rodiny udržiavajú štedrovečerné tradície poprepletané s kresťansko-pohanskými úkonmi pre ďalšie generácie. Pred samotnou večerou gazda doniesol do izby snopček slamy, gazdiná dávala na stôl obrus s červenými niťkami a pod obrus obilie, drobné mince a obilie. Ženy vstávali ešte pred svitaním a piekli chlieb, aby bol ráno hotový. Gazda neskôr hodil orechy do rohu miestnosti a gazdiny posielali deti, aby boli cez rok šikovné. Na západe a v strednom Slovensku sa tiež jedli oblátky s medom a cesnakom. Na východe Slovenska sa doslova hoduje - prvé jedlá sú oblátky s medom a chlieb so soľou, polievky sú rôznorodé a hlavné jedlo býva pirohy plnené bryndzou alebo ryba s majonézovým šalátom. Na Orave je obľúbená kapustnica s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi, často podávaná so zemiakovou kašou. V regiónoch okolo Levíc sa zasa podáva hustá rybacia polievka - halászlé a hlavné jedlo býva pečený pstruh s opekanými zemiakmi.
10 nepísaných pravidiel slovenského jedla (po 30 rokoch som ich konečne rozlúštil)
Na juhu Slovenska, najmä v okolí Levíc, sa často podáva halászlé ako polievka a hlavné jedlo býva pečený pstruh s prílohami. Na Záhorí a vo väčšine západného Slovenska dominujú oblátky s medom a cesnakom, kapustnica s hubami a tradičné rybie jedlá. V Starej Ľubovni sa zas do jedál dostávajú špecifické tradičné zvyky a jedlá, a na Spiši a Šariši sa objavuje vianočný kucheň či calta. Každý región má svoje špecifiká, ktoré spolu tvoria bohatú mozaiku štedrovečerných obradov.
Štedrý deň je nielen o jedle, ale aj o duchovnom rozmere. Prestieranie štedrovečerného stola, modlitba, vinšovanie, prítomnosť betlehemského svetla a návštevy koledníkov sú súčasťou, ktorá spája rodiny naprieč regiónmi. V mnohých rodinách sa dodržiavajú ešte aj pôstne prvky a mýty, ktoré majú zabezpečiť zdravie, prosperitu a šťastie v nasledujúcom roku. Súčasná spoločnosť však často vyvažuje medzi tradíciou a modernou kultúrou a niektoré rituály postupne miznú alebo sa menia.
Význam a súčasnosť
Štedrý večer nie je len o jedle. Každý pokrm, každá surovina a dokonca aj spôsob stolovania v sebe nesú hlboký význam. Tradičné vianočné jedlá vznikali z viery, skúseností aj skromných možností našich predkov a dodnes sú symbolom hojnosti, zdravia, spolupatričnosti a nádeje. Vianoce patria k najvýznamnejším sviatkom roka a Štedrý deň je ich vrcholom. Na Slovensku má tento večer silný duchovný aj rodinný rozmer. Kedysi sa verilo, že práve v túto noc sa rozhoduje o tom, aký bude nasledujúci rok. Počas Štedrého dňa sa tradične dodržiaval pôst. Ľudia sa vyhýbali mäsu a sýtym jedlám, aby si večeru vychutnali o to viac.
Štedrá večera bola jediným skutočne bohatým jedlom dňa a pozostávala z viacerých chodov, ktoré sa počas roka bežne nepripravovali. Polievka má na štedrovečernom stole výnimočné miesto, no jej podoba sa líši podľa regiónu. Strukovinové polievky z hrachu, fazule či šošovice mali zabezpečiť hojnosť. Obľúbená bola aj mliečna hubová polievka zo sušených hríbov, niekde doplnená o klobásu. Ryba patrí k najdôležitejším pokrmom Štedrého večera dodnes. Kapor sa stal dominantou až v polovici 20. storočia, a jeho vyprážaná verzia je vlastne pomerne mladou tradíciou. Dnes sa okrem kapra čoraz častejšie objavuje aj losos alebo rybie filé. Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami, ktoré môžu byť s medom, cesnakom alebo samotné.