Taliansko je krajina známa nielen svojou kuchyňou a vínom, ale aj kvalitnými jablkami. Tisícky rodín sa venujú ich pestovaniu a zber jablk je významnou sezónnou prácou, ktorá láka aj zahraničných brigádnikov, vrátlane Slovákov. Val di Non, údolie jabĺk a prírodných krás, je svedkom prepojenia tradičnej poľnohospodárskej praxe s modernou infraštruktúrou na spracovanie a skladovanie úrody. Po dlhom histórii pestovania moruší a viniča, ktorá v tomto údolí zrodila kľúčové skúsenosti farmárov, dnes jablká tvoria dôležitú značku Melinda, združujúcu viac ako štyritisíc rodín.
Val di Non: údolie jabĺk a ich špecifiká
Val di Non leží v regióne Tridentsko-Horná Adiža na severe Talianska a tvorí významnú náhornú plošinu. Údolie je pokryté jabloňovými sadmi, hlbokými roklinami vyhĺbenými riekou Noce, jazerami a malebnými horskými dedinkami. Jablká z Val di Non sa spracúvajú na moderných pásoch s automatizovanou triedením podľa odrody a veľkosti; kontrola a balenie prebiehajú ručne. Pri skladovaní využívajú unikátne priestory - bývalé bane na dolomit v Riomaggiore s 15 kilometrami skladových priestorov a kontrolovaným prostredím, ktoré dokážu zvládnuť vyše 30-tisíc ton ovocia.
História pestovania jabĺk v údolí začala na konci 19. storočia, keď zničená úroda moruší a viniča viedla niekoľko farmárov k rizikovému vysadeniu jabloňových sadov. Dnes sa jabloňové sady v Val di Non líšia od minulosti: namiesto vysokých stromov sú tu nižšie stromy v hustých radoch, aby sa uľahčil zber na strmých svahoch. V roku 1989 vznikol konzorcium Melinda, ktoré združuje vyše štyritisíc rodín pod značkou jabĺk Melinda.
Proces spracovania, zber a pracovné podmienky
Proces spracovania jabĺk je moderný a efektívny: žltozelené jablká sa triedia na automatizovaných pásoch, kontrola a balenie sú ručné. Zber jabĺk obvykle trvá 3 až 8 týždňov a prebieha vo dvojiciach, pričom každý zberač oberá jednu stranu radu stromov. Kvôli výške stromov, ktoré môžu dosahovať 7-8 metrov, sa často používa rebrík a špeciálny tyrolbox na zber plodov, ktorý sa zväčša prepravuje do debničky 1 x 1 meter. Plody sa opatrne zbierajú; drobné plody sa odkladajú bokom. Ženy sa zapájajú najmä pri zbere zo zeme zo spodných konárov.
Otváranie trhu a logistika umožnili vznik adopcie jabloní - ľudia si môžu vybrať strom a získať jeho úrodu, pričom dostanú fotografie stromu počas roka. Zber sa zvyčajne začína v pondelok; pracovný deň trvá max 8 hodín denne a týždeň prináša jeden voľný deň. Mzda sa pohybuje od 6 do 7,50 eur za hodinu, pričom ubytovanie s kuchynkou je zabezpečené za poplatok. Vyššie výkony sú často potrebné na dosiahnutie 5-9 debien denně.
Problémy a výzvy v sade
Príroda v okolí Val di Non je nevyspytateľná, čo predstavuje výzvu pre farmárov: krupobitie, nepriaznivé teploty a kolísanie počasia môžu výrazne znížiť úrodu. Okrem toho dominujú diskuzie o správe pôdy, vlastníctve a dotáciách, ktoré ovplyvňujú spôsob hospodárenia a motiváciu posilniť spoluprácu medzi gazdami.
Pestovanie jabĺk v Taliansku: regióny a odrody
Najväčšie zdroje jabĺk v Taliansku pochádzajú zo severu - región Južné Tirolsko (Südtirol) a územie rieky Adige medzi Sludernom a Salornom. Alto Adige a Trentino sú považované za špičkové oblasti na pestovanie ovocia. Z Val di Non pochádza vyše polovice talianskych jabĺk, ktoré sa vyvážajú do Európy. Medzi známe odrody patria Red Delicious, Golden Delicious, Stark Delicious a Kanadská reneta; plodenie týchto odrôd nastáva zvyčajne koncom augusta.
V rámci EÚ je Taliansko významný producent jabĺk: v roku 2022 bolo druhým najväčším producentom v EÚ s podielom 19,6 % na celkovej produkcii (po Poľsku a pred Francúzskom).
Zber jabĺk v Taliansku: ako prebieha práca
Sezóna zberu je variabilná a závisí od nadmorskej výšky a načasovania dozrievania odrôd. Zber zvyčajne trvá 3-8 týždňov a prebieha vo dvojiciach, pričom každý zberač oberá jednu stranu radu stromov. Zber je fyzicky náročný, pretože stromy môžu dosahovať výšky až 7-8 metrov, a často sa používajú rebríky.
Adopcia jabloní ponúka kreativitu a možnosť ľuďom sledovať úrodu zo stromu až po konečnú dodávku. Okrem samotného zberu sa v sade vykonávajú aj ďalšie práce ako pretrhávka a prebierka plodov, ktoré zaisťujú rovnomerné rozloženie naóstrojov.
Iniciatívy a kultúrne dedičstvo údolí
Val di Non je okrem jabĺk posiate aj kultúrnymi pamiatkami: hrad Thun, castelle a kláštor svätého Romedia. Najväčšou obcou a centrom je Cles, ďalšie obce zahŕňajú Predaia, Revó, Ville d’Anaunia a Fondo. Pomedzi sady vyrastajú aj zaujímavé vinice a historické stavby, ktoré dodávajú regiónu jedinečný charakter.
Hrad Castel Thun, Castello di Tassullo a ďalšie zámky sú ukážkami architektúry a histórie regiónu. Poutiareň Groppello di Revó - pôvodná odroda hrozna rastúca na strmých miestach - je dnes jednou z posledných rodín vinárstiev, ktoré z Groppello produkujú aj šumivé vína.
Roky výziev a budúcnosť
Hustota sadov, klimatické extrémy a kontinuitné zmeny v spôsobe poľnohospodárstva viedli k inovácii a spolupráci medzi farmármi. Adopcia jabloní predstavuje model zapojenia verejnosti do úrody a zároveň posilňuje ekonomické možnosti rodín za rizikových období.
V budúcnosti sa očakávajú ďalšie investície do skladovania, systémov kontrolovaného prostredia a modernizácie zberu, čo umožní lepšie vyrovnať výkyvy počasia a zvýšiť efektivitu práce brigádnikov vrátane zahraničných pracovníkov.
Nové spôsoby spolupráce medzi gazdami, štátom a súkromnými entitami môžu napomôcť udržať región ako významný producent jabĺk a turistickej destinácie zároveň, pričom adopcia stromov a vzdelávacie projekty môžu pôsobiť ako model pre ďalšie regióny.
Slováci, ako pracovná sila s vnímaním kvality a spoľahlivosti, nachádzajú v talianskom systéme zberu stabilné možnosti zárobku a pracovnú kultúru, ktorá ponúka návod na koordináciu medzi rôznymi gazdovskými entitami a na rozvoj spoločného hospodárskeho úsilia.
Ochrana pôdy a poľnohospodárska legislatíva
V diskusiách o vlastníctve pôdy a dotáciách sa objavujú témy nevysporiadaných urbárskych pozemkov a vplyv zahraničných investorov na domáce hospodárstvo. Kritické sú otázky, ako zabezpečiť férové prerozdelenie dotácií na základe produkcie a ako zamedziť zneužitiu dotácií pri prenájmoch pôdy.
Prístup vedúcich inštitúcií a nárast transparentnosti v prideľovaní podpôr vytvárajú podmienky, aby mladí aj skúsení farmári zostali v odvetví a aby došlo k stabilnejšiemu rastu poľnohospodárskej produkcie na Slovensku aj v Taliansku.
- Adaptácia na klimatické zmeny prostredníctvom diverzifikácie odrôd a skúseností z iných regiónov.
- Podpora malých a stredných fariem prostredníctvom spravodlivého prideľovania dotácií a právneho poriadku pri vlastníctve pôdy.
- Podpora spolupráce medzi gazdami a zachovanie tradičných foriem vlastníctva a spoločného hospodárenia.