Tekvice sa pravdepodobne domestifikovali v Mexiku, neskôr sa z Ameriky rozšírili do celého sveta, konkrétne do Európy v 16. storočí. Postupne sa dostali až k pestovateľom v Čachticiach. Tekvice pestujú na 165 hektároch. Počas jednej sezóny dopestujú aj pólmilióna tekvíc, konkrétne sú to druhy hokkaido, maslové tekvice, sweet dumplings a tekvice na vyrezávanie. Okrem nich pestujú aj hrášok v luskoch na priamu konzumáciu, lahôdkovú kukuricu a cuketu. Podnebie už nie je problém. Tekvice pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny.
Základné druhy tekvíc a ich charakteristiky
Do skupiny tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberáme ich prakticky po celé leto, pričom najideálnejší moment zberu býva ešte pred úplným dozretím. Tekvica muškátová (Cucurbita moschata), často označovaná ako maslová tekvica, je zastúpená odrodou „Butternut“ s hruškovitým tvarom a maslovo-orechovou dužinou. Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) vytvára dlhé plazivé výhony a plody zbierame väčšinou až v plnej zrelosti; medzi odrodami sú obrovitý Goliáš, Hokkaido, Hokkori a Blue Kuri. Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia) sa u nás používa najmä ako podnož na štepenie uhoriek a melónov.
Tekvica špagetová má dužinu, ktorá po uvarení vytvára špagetové vlákna, čo ju robí obľúbenou ako nízkokalorickú alternatívu cestovín. Z plodov každej odrody sa dá pripraviť množstvo jedál - od polievok a pyré až po pečené a sladké pokrmy. Konzumenti ocenia aj maslovú tekvicu pre jej jemnú chuť a výživové hodnoty. Na jesenné uskladnenie sa tekvice nechávajú dozrieť, pričom niektoré druhy sú vhodné aj na dekoráciu. Tekvice sú zároveň aj zdrojom vitamínov a minerálov a tvoria dôležitú súčasť vyváženej stravy.
Hlavné druhy a ich praktické využitie
- Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): cukety, patizóny, špagetová a olejná tekvica; plody zbierame počas leta, na jesenné uskladnenie dozrievajú.
- Tekvica muškátová (Cucurbita moschata): maslová chuť, vhodná na konzumáciu aj za surova, neskôr na pečenie a grilovanie.
- Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima): hrubé stonky, dužina sladšia a farebnejšia; známe odrody Hokkaido, Goliáš, Blue Kuri.
- Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia): využitie ako podnož na štepenie; silný koreňový systém a odolnosť.
Špagetové tekvice sú vyšľachtené v Japonsku pred približne 70 rokmi a ich dužina po varení „rozpadne“ na vlákna podobné špagetám. Na zber starostlivo sledujeme zrelosť - plody môžu zostať na záhone dlhšie v teplejších.mapách a počas jesene. Druhy sa delia aj podľa spôsobu pestovania: letné a zimné tekvice, pričom zimné majú vynikajúcu skladovateľnosť pri správnych podmienkach.
Pôda, klíčenie a výsadba
Tekvice vyžadujú hlbokú vzdušnú pôdu bohatú na živiny; pre kompostovanie a súlad s pôdou sa odporúča dobre prehnojená pôda s pH 6-6,8. Teplota klíčenia by mala byť 20-25 °C; nízka teplota spôsobuje plesnivenie semien. Záhony sa klasicky vysádzajú na vzdialenosť 0,5-2 m medzi radmi a 30-100 cm v riadkoch v závislosti od odrody. Do riadkov zasa môžete vysádzať dve až tri semená do jamky hlbokej 3-5 cm. Ak sadenice preferujete, použite biologicky rozložiteľný kvetináč a vysádzajte po pominutí mrazov, cca po 15. máji. Pri predpestovaní sadeníc v chladnejších oblastiach začíname začiatkom apríla; po výsadbe otvorenej pôdy ich otužujeme a zabezpečujeme dostatočne slnečné stanovište.
Pôdu treba dobre prekopávať, a pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je vhodné ju zásobiť kompostom aspoň 40 kg na 10 m2. Mulčovanie pomáha udržať vlhkosť a redukovať burinu. Ak pestujete v nádobách, používajte veľké kvetináče (minimálne 45 cm priemer) a zabezpečte dostatok priestoru pre veľké listy a rozrastajúce sa stonky.
Starostlivosť a ochrana
Tekvice sú náročné na živiny a vodu; pravidelná zálievka ku koreňom (2,5 cm týždenne v období rastu) a intenzívne odburiňovanie sú kľúčové. V boji proti chorobám pomáhajú širokospektrálne fungicídy, mulčovanie a dostatočné riešenie vzťahov medzi rastlinami. Hmyz ohrozujúci tekvice zahŕňa bzdochy, vošky, nesýtky a ďalšie; prevencia zahŕňa udržiavanie čistých záhonov, roztok mlieka s vodou ako ekologické ošetrenie proti múčnatke a pravidelné kontrolovanie napadnutia. Vertikálne pestovanie alebo Pestovanie vo výške nad zemou môže pomôcť znížiť riziká plesní spojené s vlhkým prostredím.
Susedstvo s ďalšou zeleninou je dôležité: vhodní susedia zahŕňajú mrkvu, petržlen, kukuricu, cibuľu, fazuľu a majorán; nevhodní susedia zahŕňajú melóny, zemiaky, jahody a rajčatá. Taktiež dôležité je využiť čerstvý kompost a navyše zabezpečiť, aby pôda mala dostatok vzdušnosti a humusu.
Zber a skladovanie
Tekvice sa zbierajú priebežne od júla po august až do prvých mrazov. Zrelosť sa určuje podľa tvrdosti šupky, zasychajúcej stopky a celkovej farby plodu. Dôležité je ponechať stopku aspoň 5 cm a neuponáhľať zber, aby sa predišlo hnilobe. Po zbere necháme plody niekoľko týždňov vyzrievať na slniečku, potom ich skladujeme na suchom a chladnom mieste s teplotou 10-18 °C; hokkaido zvládne aj 6 mesiacov skladovania. Pravidelné prehliadky a dodržiavanie správnych podmienok skladovania zabezpečia dlhú trvanlivosť a chuť plodov.
Tekvice možno aj pod špeciálne obrady využívať ako dekoráciu; suché a zdravé plody vydržia dlhšie a výrazne dotvárajú jeseň. Pri pestovaní tekvíc v kvetináčoch platí, že rastliny potrebujú slnečné miesto približne 6 hodín denne a pre opeľovanie sú dôležité aj opeľovače, napríklad včely. Pri sadení sadeníc v exteriéri po 15. máji dávame pozor na riziko mrazov a prispôsobujeme výsadbu konkrétnej odrode a podmienkam pôdy.
Využitie a recepty
Tekvica je všestranná - z nej sa pripravujú polievky, omáčky, pyré, pečené jedlá, či mix s cesnakovým maslom. Niektoré odrody sú vhodné aj na výrobu oleja z tekvicových semienok; semienka a kvety tekvice sú tiež jedlými zložkami alebo dekoráciou. Okrem kulinárnych využití majú tekvice aj estetickú hodnotu a často sa používajú ako dekorácie počas jesene a Hvalloween.
Okrem tekvíc: ďalšie plodiny na farme
Na 165 hektároch vo farme sa okrem tekvíc pestuje aj hrášok v luskoch na priamu konzumáciu, lahôdková kukurica a cuketa. Podnebie umožňuje pestovanie aj v severnejších oblastiach a vo vyšších nadmorských výškach. Počas jednej sezóny sa dopestuje polmilión tekvíc a plodne možno pestovať aj ďalšie plodiny vrátane slnečnice a iných kultúr. Tekvica a cuketa sú teda súčasťou bohatého pestovateľského portfólia na týchto poliach.
Tu je návod, ako vypestovať OBROVSKÉ tekvice pred Halloweenom
Tabuľka: Odrody tekvíc a ich typické využitie
| Odroda | Charakteristika | Využitie |
|---|---|---|
| Hokkaido | Obrovská známosť, silná dužina, oranžová | Polievky, pečenie, dusenie |
| Maslová | Hruškovitý tvar, maslová chuť | Polievky, pyré, pečenie |
| Špagetová | Dužina po uvarení vytvára špagety | Náhrada cestovín |
| Olejnatá | Semená bohaté na olej | Lisovanie oleja, priamy konzum |
Základná starostlivosť o pestovanie tekvíc: krátky súhrn
- Zvoľte priepustnú pôdu s dostatkom humusu a vody; pravidelné hnojenie dusíkom na začiatku vegetácie.
- Vysádzajte rovnomerne, s dostatočnými rozstupmi; používajte sadenice alebo vnútri sa vyvíjajte sadenice na predpestovanie.
- Pravidelne vytrhávajte burinu, zalievajte ku koreňom a chráňte pred pôdnymi chorobami netkanou ochrannou textíliou vo fáze výsadby.
- Pri skladovaní zozbieraných plodov zachovajte dlhú stopku a nechajte ich vyzrieť na slnku aspoň dva týždne.
- Sledujte choroby a škodcov; používajte ekologické prostriedky a vertikálne pestovanie na redukciu rizík.