Vyznáte sa dobre v druhoch, pestovaní a využití tekvíc? Tekvice pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny. Pôvodne to boli horkasté nejedlé plody, z ktorých Indiáni konzumovali len ich výživné semená. V Európe zdomácneli krátko po objavení Ameriky a odtiaľ sa dostali aj do Ázie. Tekvice majú množstvo skvelých vlastností, sú nielen chutné a dajú sa upraviť na veľa spôsobov, ale tiež sa ľahko pestujú a plody sa po zbere dajú dlho skladovať.
Do skupiny tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberáme ich prakticky po celé leto; mladé plody môžu byť konzumované celé, ak sú semienka mäkké, na jesenné uskladnenie ich necháme dozrieť. Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody; zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti a majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu s vyšším obsahom sacharidov. Najznámejšie odrody sú obrovitý Goliáš a oranžové Hokkaido; ďalšie varianty ako Hokkori a Blue Kuri majú odlišnú šupku a chuť.
Pôvod, pestovateľské skupiny a základné druhy
Tekvica muškátová (Cucurbita moschata), často označovaná ako maslová tekvica, je zastúpená odrodou Butternut s typickým hruškovitým tvarom. Jemná dužina ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien; mladé plody sú vhodné na priamu konzumáciu, staršie na pečenie a grilovanie. Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia) sa u nás využíva hlavne ako podnož na štepenie uhoriek a melónov, má bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo) zahŕňa cukety, patizóny, špagetovú a olejnú tekvicu a okrasné tekvičky; je to rastlina s možnosťou bujného rastu a širokým spektrom využitia v kuchyni i na dekoráciu. Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) zahŕňa napríklad Hokkaido, Goliáš, Blue Kuri a ďalšie; jej plody sú určené najmä na pečenie, dusenie, polievky a dezertné úpravy.
Najmä v súčasnosti sa pestuje aj Delica F1, ktorá patrí medzi moderné odrody s jemnou dužinou a vhodnou konzistenciou pre širokú kulinárnu škálu. Cuketa, patizóny a špagetová tekvica sú často používané v kuchyni pre svoju všestrannosť a nízku kalorickú hodnotu. Všetky tekvice pestované u nás sú jednoročné rastliny s mohutnou koreňovou sústavou a vzrastom a vyžadujú slnečné stanovište a dobrú pôdu.
Pestovanie a starostlivosť krok za krokom
Vyberte stanovište a pôdu: tekvice sú teplomilné rastliny, potrebujú slnko a chránené stanovište, ideálne orientované na juh. Pôda má byť hlboká, vzdušná a bohatá na humus; vhodná je piesočnatá pôda s pH 6-6,8. Pri ťažkých pôdach pomáhajú prispieť rašelinové substráty, piliny a humus. Pred výsadbou je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo dobre rozložený hnoj a zabezpečiť dostatočnú zásobu živín.
Príprava osiva a výsev: semená tekvíc je vhodné pred výsadbou namočiť na 24 hodín do teplej vody alebo ich uchovať v tekutom urýchľovači vývoja 24 hodín. Pred výsevom je vhodné semená zbaviť infekcií manganistanu draselného (1%) a nechať ich vysušiť. Výsev môže byť buď priame do pôdy, alebo predpestované sadenice. Teplota klíčenia 20-25 °C; po mrazoch môžu byt sadenice vysadené.
Vysádzanie: priamy výsev do záhona je najčastejší, jamky 3-5 cm hlboké, do každej jamky 2-3 semená, vzdialenosť 0,5 x 2 m alebo 1 x 2 m. Pri väčších odrodách sa používajú väčšie rozostupy, ako 150-200 cm medzi riadkami a 80-100 cm v riadku. Alternatívne môžete použiť predpestované sadenice; sadenice vysádzajte po posledných mrazových dňoch, cca po 15. máji, a to do jamy alebo „hniezda“ s dvoma až troma semenami.
Starostlivosť počas rastu: pravidelné odburiňovanie a mulčovanie pôdy pre udržanie vlhkosti; zálievka 2,5 cm týždenne, najlepšie večer a ku koreňom, aby listy zostali suché. Počas sezóny vyžaduje tekvica vysokú zásobu živín a pravidelné hnojenie; na začiatku sezóny dusíkaté hnojivá, počas dozrievania roztoky s fosfátom a síranmi. V prípade veľkých plodov je vhodné obmedziť počet plodov na rastlinu na 2-3 a odstrániť zbytočné kvety.
Podpory a vertikálne pestovanie: tekvicu možno pestovať aj na oporách (praky) s mriežkou alebo látkovým lôžkom, aby sa minimalizovalo riziko plesní a deformácií plodov. Vertikálne pestovanie znižuje kontakt s vlhkosťou pôdy a uľahčuje údržbu.
Ochrana proti chorobám a škodcom: múčnatka, peronospóra a antraknóza sú bežné choroby; odporúča sa širokospektrálne fungicídy a udržiavanie väčšej vzdialenosti medzi tekvicami a ďalšími plodinami. Bzdochy, nesýtky a slimáky môžu tiež napádať tekvicu; používajte pasce a zamedzte premnoženiu škodcov, pravidelne kontrolujte rastliny.
Využitie a kuchynské možnosti
Tekvicová dužina má široké využitie: na polievky, pečené pokrmy, koláče, kompóty či náplne do koláčov. Špagetová tekvica po uvarení vytvára vláknité „špagety“, ktoré stačí dochutiť a podávať. Tekvica Hokkaido je sladká a maslová; môže sa konzumovať aj surová (mladé plody) alebo tepelne upravená.
Plody môžu slúžiť aj ako dekorácia - zrelé tekvice sa často používajú v jesenných aranžmánoch a pre deti sú symbolom jesene a Halloweenu. Semená tekvíc sú tiež jedlé a majú významný obsah minerálnych látok a vitamínov; niektoré odrody poskytujú aj oleje zo semien.
Zber, skladovanie a trvanlivosť
Plody sa zberajú väčšinou na jeseň, keď sú plne vyfarbené a šupka je tvrdá a matná. Dôležité je ponechať na plode stopku aspoň 5 cm a nechať ho krátko vyzrieť na slnku (cca 2-3 týždne). Skladovať ich možno v suchom a chladnom prostredí do 18 °C; ideálne je suché, dobre vetrané miesto alebo povala. Delica a Hokkaido majú dlhšiu skladovateľnosť.
Pri skladovaní tekvíc dbajte na to, aby vzdušná vlhkosť nebola príliš vysoká; vysoká vlhkosť vedie k hnilobe. Plody je vhodné skladovať oddelene od zemiakov a koreňovej zeleniny.
tags: #tekvica #velkoploda #c #maxima