Fašizmus a nacizmus sa počas druhej svetovej vojny rozšírili takmer do celej Európy. Možno si už zachytil/a video, v ktorom odznelo, že nikde inde nebolo väčšie Slovenské národné povstanie ako na Slovensku. Pravda je taká, že SNP bolo len jedno a áno, práve u nás bolo najväčšie. Ale keď sa pozrieme na celú Európu, objavíme aj povstania, ktoré boli ešte masívnejšie ako to naše. Kto za nimi stál a ako sa im podarilo postaviť fašistom?
Po tom, čo sa v júli spojenci vylodili na Sicílii, padol v Taliansku fašistický režim. Mussoliniho na kráľov rozkaz zatkli a nová vláda so Spojencami podpísala prímerie. V reakcii na to sa odpor talianskych antifašistov rozhorel naplno. Do partizánskych skupín vstupovali bývalí vojaci so zbraňami, ale aj mladí muži, ktorí nechceli bojovať za kolaborantov s nacistami. Bojovalo sa najmä v horách a partizánov podporovali miestni roľníci. Talianski partizáni a partizánky v Pule.
Francoistická Francúzska republika čelila okupácii nacistického Nemecka. Proti okupácii aj kolaborantom z Vichy však od počiatku existoval odpor, a to priamo vo Francúzsku a aj v časti francúzskych kolónií vznikli jednotky takzvaného Slobodného Francúzska. Zlom prišiel v roku 1941, keď Hitler napadol Sovietsky zväz a do boja sa aktívne pridala Francúzska komunistická strana. Keď sa 6. júna 1944 Spojenci vylodili v Normandii, súčasťou vylodenia boli aj jednotky Slobodného Francúzska a domáci francúzski povstalci už boli takí silní, že systematicky ničili železnice a mosty, čím brzdili nemeckú armádu. A potom prišiel vrchol: 19. augusta 1944 vypuklo povstanie v Paríži a o pár dní, 25. augusta, doň vstúpili jednotky Slobodného Francúzska.

V Juhoslávii sa odohrával masívny odpor proti nacistickému a ustašovskému režimu. Josip Broz Tito viedol partizánov; protinemecké povstanie rojalistov a četnikov bojovalo o prežitie spolu s partizánmi. Do odboja vstúpilo vyše milióna žien združených v Antifašistickom ženskom fronte (AFŽ), pričom stotisíc z nich aktívne bojovalo so zbraňou v ruke. Slováci z regiónu Vojvodina v Srbsku tiež prispeli do odboja. Nebol to však len boj o fašizmus, ale aj o osud vlastnej budúcnosti a spravodlivosti.
Slovenské národné povstanie bolo ozbrojeným vystúpením proti obsadeniu Slovenska Nemeckou armádou a proti politickému systému, ktorý na čele s prezidentom Jozefom Tisom panoval vo vtedajšom Slovenskom štáte. Slovensko sa podieľalo na vojenských ťaženiach aj deportáciách Židov. Historik Miloslav Szabó z Filozofickej fakulty UK upozorňuje, že korene fašizmu siahajú do Talianska po prvej svetovej vojne a že nacistická propaganda patrila k najmodernejším v Európe, využívala rozhlas, film aj masové zhromaždenia. Propaganda nielen vyvolávala strach, ale aj vytvárala nepriateľa a dehumanizovala ľudí.
Deviateho septembra si pripomíname pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia. V tento deň prijala vláda Slovenského štátu súbor protižidovských noriem - Židovský kódex. Druhá svetová vojna bola bezpochyby najkrvavejším konfliktom v histórii ľudstva. História nám však ukazuje, že výnimočná odolnosť ľudí v povstaní a cezhraničná solidarita môžu meniť priebeh dejín, aj keď sa zdá, že súčasné fašistické a extrémistické ideológie prebúdzajú znovu svoje stúpanie.

Slovenské národné povstanie a ďalšie protifašistické hnutia nám pripomínajú, že boj za demokraciu a ľudské práva je kontinuálny proces a vyžaduje aktivitu aj v súčasnosti. Szabó varuje, že dnešné extrémistické hnutia sa často prezentujú nenápadne a postupne prenikajú do verejnej diskusie. Preto je dôležité pripomínať dejiny v celku a tak, ako sa skutočne stali, aby sa predišlo zámene naratívov a manipuláciám vojnovej aj povojnovej minulosti.
- Slovenské národné povstanie bolo významnou súčasťou odboja proti fašizmu a nacizmu v Európe.
- Protifašistické povstania v Poľsku, Francúzsku a Taliansku ukazujú širokú škálu odboja a odhodlania obyvateľov.
- Propaganda a dehumanizácia sú kľúčové nástroje fašizmu, ktoré je potrebné rozbíjať cez vzdelávanie a kritické myslenie.
Historik tiež uvádza, že tendencia z roku 1930 až 1940, ktorá viedla k vzostupu fašizmu, má svoje paralely aj v súčasnosti. Keď sa politické rétoriky znovu prelínajú so silným nacionalizmom, dôležité je spájať sa na lokálnych úrovniach a organizovať občiansku spoločnosť, aby sa predišlo radikalizácii mladých ľudí. Iniciatívy ako „Mladí proti fašizmu“ ukazujú smer verejného ponímania problematiky cez sociálne siete a komunity mladých ľudí, čo znižuje riziko radikalizácie.

Čo nám ešte hovorí história?
Podľa Szabóa dnešný fašizmus nepritláča otvorene a je skôr o nerovnosti a diskriminácii, čo ho robí nebezpečným aj bez výrazných manifestácií. Reálne to znamená, že vzdelávanie o histórii a súčasná občianska angažovanosť sú kľúčové pre udržanie demokracie a právneho štátu. Mnohí mladí ľudia dnes vnímajú extrémizmus ako alternatívu k zlyhávajúcim politikám, a práve preto je dôležité poskytovať spoľahlivé zdroje a otvorenú diskusiu.
V tomto kontexte pôsobí aj iniciatíva Mladí proti fašizmu, ktorá sa zameriava na mladých ľudí, a to od mladších vekov, aby ich komunikáciou cez sociálne siete viedla k informovanému rozhodovaniu a znižovala riziko radikalizácie. Aktéri projektu zdôrazňujú, že ide o „od mladých k mladým“ a snažia sa, aby informácie boli zrozumiteľné a prístupné pre širšiu verejnosť.
Historické významy a dnešný odkaz
Slovenské národné povstanie a ďalšie hnutia v Európe ukazujú, že kolektívna vôľa a organizovaná občianska spoločnosť dokážu postaviť fašizmu silný odpor. V čase súčasných geopolitických neistôt je dôležité pripomínať si dejiny a uzatvárať okruh vytváraný dezinformáciami, aby sme zachovali kultúru ľudských práv a demokracie.
Tabuľka: porovnanie významných protifašistických povstaní v Európe
| Povstanie | Krajina | Rok | Dôvody | Výsledok |
|---|---|---|---|---|
| Varšavské povstanie | Poľsko | 1944 | oslobodenie metropoly pred oslobodením sovietskou armádou | neúspešné, mesto zničené |
| Parížske povstanie | Francúzsko | 1944 | oslobodenie od nacizmu | víťazstvo časti odboja, pokračujúca vojna proti Nemecku |
| Slovenské národné povstanie | Slovensko | 1944 | okupácia Nemeckom a fašistický režim | ostrov odporu; významný morálny a politický odkaz |
Vzdelávanie o histórii a uznanie obetí je nevyhnutné pre ochranu demokracie. Dnešné reflexie o fašizme ukazujú, že základom boja proti nemu zostávajú ľudské práva, rovnosť a právny štát. Vzťah medzi minulosťou a súčasnosťou je ústredný pre kultúru odporu voči extrémizmu a pre budovanie tolerantnejšej spoločnosti.