Zemiaky sú plodina, ktorá sa dá pomerne ľahko dopestovať. Najmä veľmi skoré odrody, ktoré sadíme v polovici apríla, môžeme už za 6 - 8 týždňov zbierať. Ale len za predpokladu, že sme hľuzy nechali pred výsadbou riadne naklíčiť. Ako na to, aby sa nám v pestovaní zemiakov dobre darilo?
Botanická charakteristika a genetické zdroje
Ľuľok zemiakový alebo zemiak (Solanum tuberosum) je bylina s hranatou, bohato rozvetvenou stonkou a hľuzami rozličných tvarov. Rastlina dorastá do výšky 60 až 100 cm, výnimočne až 1,5 m. Listy sú striedavé, s ochlpením a dlhými stopkami. Kvety bývajú biele, ružové alebo fialové so žltými až oranžovými peľnicami. Podzemná časť má zväzkovité korene s hľuzami, ktoré sú najčastejšie s okrovo žltou až svetlohnedou pokožkou, no môžu byť červené až červenofialové. Zemiak je kultúrna rastlina s tetraploidným genómom (2n = 48), pričom v každom lokuse sú 4 nezávislé gény. Predchodcami európskych odrôd sú najmä divoké druhy z čilského centra biodiverzity; andské centrum v okolí jazera Titicaca je zas adaptované na krátky deň, čilské centrum na dlhý deň. Predpokladá sa, že zemiaky pochádzajú z Peru a dosiahli svetový rozsah vďaka dobytiu a rozšíreniu.
Pôvod, história a šľachtiteľstvo
Pôvodnou oblasťou výskytu zemiakov sú podhorské a horské oblasti Ánd v dnešnom Peru. Zemiaky sa domestifikovali približne pred 4 až 5 tisícami rokov. V Európe sa objavili po dobytí Inkov Španielmi v 16. storočí; v roku 1565 prišla prvá väčšia zásielka do Španielska, následne do Anglicka a Írska. Na Slovensko prišli pravdepodobne okolo roku 1754; rozšírenie pestovania nastalo v 19. storočí najmä na severnom Slovensku. Zemiaky sa stali významnou potravinou a dostali prívlastok „druhý chlieb“. Prvé šľachtiteľské stanice a odrody sa objavili v polovici 20. storočia.
Pestovanie a poľnohospodárska prax
Pestovanie zemiakov je relatívne nenáročné a uspokojí aj začínajúcich záhradkárov. Dôležité podmienky sú chladnejšie vlhké podnebie, ľahšia až stredne ťažká humózna pôda a dostatok svetla. Optimálne teploty pre rast sú okolo 20 °C (denné) a 15 °C (nočné). Hľuzy potrebujú počas vegetácie pravidelnú zálievku a vyvážené hnojenie, pričom najviac dôležitý je draslík a dusík v správnych fázach. Pôdu je vhodné pripraviť už na jeseň a zapracovať maštaľný hnoj alebo kompost; po výsadbe je potrebné odstraňovať burinu a priebežne prihŕňať pôdu (kopcovanie), aby hľuzy nerástli pod úrovňou pôdy a nezačali zelenieť. Rozstupy pri sadení bývajú 25-35 cm v brázde so vzdialenosťou riadkov 60-75 cm. Hľuzy sadíme do jamiek 8-10 cm hlbokých, s očkami nahor; prvé prihŕňanie sa vykonáva, keď rastliny dosiahnu výšku 10-15 cm, druhé 2-3 týždne neskôr.
Najlepšie výsledky dosiahneme s vhodným výberom sadby. Certifikovaná sadba je zásadná, pretože zemiaky často trpia vírusmi a nekvalitná sadba môže rozšíriť choroby v poraste. Rozrezávanie väčších hľúz je možné, pričom každý kus má aspoň jedno oko. Znaky chorôb a škodcov patrí pásavka zemiaková, háďatká a ďalšie škodce; prevencia zahŕňa striedanie plodín a výber odrôd s rezistenciou. Ochronné mechanizmy zahŕňajú biologické aj chemické postreky, u pliesní sa odporúča meďnaté postreky; v prípade hnilôb je potrebné vyhnúť sa pestovaniu na zamokrenom mieste po dlhšiu dobu.
V záhradkách a miestnostiach je možné zemiaky pestovať aj v kontajneroch. Odporúča sa použiť kvetináče s objemom aspoň 56 litrov a textilné kvetináče kvôli lepšej drenáži. Základom je dostatok svetla pre nadzemné časti a teplé, ale nie priame slnečné svetlo pre hľuzy, ktoré majú zostať v teple a v tme. V interiéri môžu skoré a veľmi skoré odrody dopestovať úrodu približne 3 mesiace, zatiaľ čo neskoršie odrody potrebujú dlhšiu dobu.
Úroda a skladovanie
Podľa sezóny sa zemiaky zbierajú v rôznom čase. Veľmi skoré odrody sa zbierajú už približne v júni, stredne skoré a stredne neskoré najskôr v septembri až októbri. Zber by mal nastať až po odkvetení rastlín a s vytvorením zelených plodov podobných rajčine, ktoré sú jedovaté, pretože v tejto dobe hľuzy dosiahnu potrebnú veľkosť. Zber sa vykonáva zo strán, zo spodnej a bočnej strany kopčeka, pričom nadzemná časť sa často usuší a použije do kompostu. Skladovanie je najlepšie pri tme, suchu a chlade; ideálne podmienky sú 3-4 °C a relatívna vlhkosť okolo 55 %, s dobrou ventiláciou. Dlhodobé skladovanie zabezpečujú aj vhodné sklady a oddelenie od postriekanej oblasti, aby sa predišlo prenosu chorôb.
Vyznačovanie a výber odrôd
Odrôd je nespočetné množstvo a rozdeľujú sa na veľmi skoré, skoré, stredne skoré a stredne neskoré, s rôznymi varnými typmi A, B, C a D. Varný typ A (šalátové) má pevnejšiu štruktúru, typ B (prílohové) je polopevný, typ C (na pyré a cesto) je múčnatý a s vysokým obsahom škrobu, typ D sa komerčne nepoužíva na jedlo. Dôležité je vybrať odrodu podľa účelu skladovania či okamžitej konzumácie a zohľadniť aj klimatické podmienky a pôdu. Zemiaky sú tiež dôležitým zdrojom živín a vitamínov, avšak obsah vitamínu C sa mení podľa skladovania a doby uskladnenia.
Choroby a škodcovia
Najznámejšou chorobou je pleseň zemiaková (Phytophthora infestans), ktorá napáda vňať aj hľuzy a spôsobuje veľké straty. Prevencia zahŕňa striedanie plodín, primeranú závlahu a odstraňovanie napadnutých častí rastlín; pri ťažších infekciách možno použiť fungicídy, no niekedy sa odporúča aj vyhnúť pestovaniu v postihnutom mieste po niekoľkých rokoch. Medzi škodcov patrí pásavka zemiaková a háďatká, drôtovce a vošky; najlepšou obranou je použitie bezvírusovej sadby a pestovanie na novom mieste každú sezónu. Na domácej pôde je užitočné pravidelné odstraňovanie burín, dostatočné zavlažovanie a kopcovanie, ktoré podporuje tvorbu hľúz.
Ochrana a udržiavanie úrody
Ochrana proti plesniam zahŕňa aj výber odolnejších odrôd a správnu agrotechniku; pri trvalej problematike je možné inštalovať mechanické alebo biologické postreky. Pri výskyte chorôb je potrebné napadnutú rastlinu odstrániť a primerane ošetrovať. V prípade záujmu o netradičné kultivácie možno pestovať zemiaky aj v starej pneumatike, sude či vreci; u takýchto foriem pestovania je dôležitá drenáž, dostatok svetla a správna výživa.
Praktické tipy a často používané pojmy
- Predklíčenie: hľuzy uložte do debničiek na svetlé miesto pri 12-15 °C 4-6 týždňov pred výsadbou; očkami smerujú nahor a klíčky sú dlhé 1-2 cm.
- Rozrezanie hľúz: väčšie hľuzy môžete rozdeliť na kúsky, každý kus musí mať aspoň jedno oko.
- Osvetlenie a klíčenie: neverte preklíčovať v tme; svetlo je kľúčové pre zdravé klíčenie.
- Sejba a výsadba: jamky 8-12 cm hlboké, 25-30 cm od seba, riadky 50-60 cm od seba; kopcovanie zabezpečuje rast hľúz nad úrovňou pôdy a zabraňuje zelenaniu.
- Ochrana proti mrazu: v chladnejších oblastiach zakrývanie netkanou textíliou počas neskorých mrazov.
Podrobné rozpísanie využitia a kulinárske využitie
Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 % sušiny, z čoho približne 75 % tvorí škrob a okolo 5-10 % bielkoviny. Hľuzy obsahujú tiež vitamíny C, B1, B2 a PP a minerály ako K, Mg, Fe, Zn a ďalšie. Zemiaky sa využívajú na varenie v šupke, lúpané, pečené, kaša, zemiaková polievka, knedľa a ďalšie pokrmy. Pri skladovaní je dôležité chrániť ich pred svetlom, čo môže zvyšovať obsah alkaloidov (solanín), zvlášť okolo očiek. Dochádza k vzniku zeleni a zvýšenému obsahu solanínu, čo je nebezpečné pri nadmernom požití.
