Vďaka skvelým ľuďom a ich aktívnej podpore sa nám podarilo presadiť zmenu legislatívy, ktorej cieľom je znížiť potravinový odpad na Slovensku - potravinový dar ako daňový výdavok. Na základe novely zákona o dani z príjmov č. 301/2019 Z.z. bude možné od 1.1.2020 považovať obstarávaciu cenu bezodplatne odovzdaných potravín za daňový výdavok darcu, ak obdarovaný je nezisková organizácia alebo registrovaný sociálny podnik, ktorý využije potraviny na účel, na ktorý je možné použiť 2% zaplatenej dane.
Čo je zmenené a prečo?
Analýza vykonaná dobrovoľníkmi zo sveta daní a financií v roku 2019 odhalila, že na Slovensku darované potraviny nemajú vždy daňový výdavok ako nárok. Iba potraviny s určenou minimálnou trvanlivosťou darované Potravinovej banke Slovenska mali výdavkové uznanie. Novela zákona umožňuje, aby všetky darované potraviny, bez ohľadu na DMT, boli posudzované ako daňový výdavok bezodplatne odovzdané potraviny, pod podmienkou, že obdarovaný je nezisková organizácia alebo sociálny podnik a použije potraviny na definované účely.
Pri posudzovaní daňového výdavku nie je relevantné, či ide o potraviny s uplynutou alebo neuplynutou dobou trvanlivosti. Dôležitá je existencia darovania podľa zákona a to, že materiál smeruje na použitie v súlade so 2% zaplatenej dane.
Ako začať prijímať potraviny zadarmo?
Musíte byť registrovaní ako nezisková organizácia alebo sociálny podnik, ktorý použije potraviny na účel, na ktorý je možné použiť 2% zaplatenej dane. Prijímanie potravín po dátume minimálnej trvanlivosti (DMT) je podmienené registráciou ako výdajne alebo distribútora. Stručný návod na registráciu so všetkými potrebnými informáciami sme pre vás pripravili TU. Ak máte záujem potraviny prijímať alebo darovať a nemáte partnera, ozvite sa nám! Máme sieť partnerov na jednej, či druhej strane.
Celý názov zákona je Zákon č. 301/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a súvisiacich ustanovení. Taktiež sú uvedené odkazy na súvisiace novely a znenia zákonov, ktoré dotýkajú podmienok darovania potravín a použitia daňových výdavkov.
EU smernica a súvislosti s novými potravinami
Rovnako ako Slovensko, aj EÚ pravidlá upravujú uvádzanie na trh potravín, vrátane nových potravín. Nariadenie (EÚ) 2015/2283 stanovuje pravidlá umiestňovania nových potravín na trh v EÚ s cieľom vysokého zabezpečenia ochrany zdravia a záujmov spotrebiteľov. Kľúčové procesy zahŕňajú žiadosti o povolenie, posúdenie rizík a vytváranie pozitívneho zoznamu povolených nových potravín.
Hlavné pojmy zahŕňajú novú potravinu - potravinu, ktorá nebola v EÚ významne používaná pred 15. májom 1997, a pravidlá sa vzťahujú na tradičné potraviny z krajín mimo EÚ, ktoré chcú predávať prevádzkovatelia alebo dovozcovia v EÚ. Doterajšie zmeny a implementácie smernice sú zapracované do slovenského práporu prostredníctvom príslušných zákonov a vyhlášok.
Čo prináša prístup EÚ k údeným arómam a „tekutému dymu“?
EÚ rozhodla nepredĺžiť povolenie niektorých údených aróm (smoke flavourings) na základe hodnotení EFSA o možných genotoxických účinkoch. Do 1. júla 2026 musia byť výrobky, kde údená aróma slúži iba ako dochucovadlo, odstránené z trhu. Do 1. júla 2029 platí dlhší termín pre potraviny, kde údená aróma nahrádza klasické údenie. Tradicionálne údenie drevom zostáva povolené; zákaz sa týka len aróm zo zoznamu bez povolenia. Toto ovplyvňuje široké spektrum výrobkov, vrátane chipsov, omáčok a mäsa, ktoré využívajú údenú arómu ako prísadu alebo náhradu.
Tradičné údenie na Slovensku a súčasná legislatíva
Údenie mäsa je významnou tradíciou, no súčasné zmeny môžu prísť aj do domácností. MŽP SR pripravuje novelu zákona na ochranu ovzdušia, ktorá by upravila aj limity spracovania mäsa v domácnostiach a obce dostanú právomoc regulovať domáce údenie nad 30 kilogramov. Cieľom je znižovanie emisií a zlepšenie kvality ovzdušia. Ak nie je súhlas obce dodržiavaný, starosta môže situáciu nahlásiť Inšpekcii životného prostredia (IŽP).
Pri údení sa používa tvrdé drevo ako buk, dub alebo agát. Doba trvania údenia sa líši a závisí od hrúbky mäsa a požiadaviek. Po údení sa mäso skladovať v chladničke alebo špajzi. Spomenuté nariadenia sú v súlade s mäsovými výrobkami a označovaním na obale a s požiadavkami na výrobu a skladovanie v schválených prevádzkach.
Kľúčové pojmy a praktické poznámky
Označovanie potravín na obaloch vyžaduje, aby slovné označenie bolo v štátnom jazyku a aby zložky boli zoradené podľa množstva. Zároveň musia byť údaje na obale čitateľné a nezmazateľné. Legislatíva zahŕňa aj kvalitu ovzdušia, monitorovanie a smogové plány, ktoré obce a kraje musia dodržiavať a informovať verejnosť pri smogových situáciách.
Účelom legislatívnych zmien je zlepšiť ochranu verejného zdravia, zabezpečiť bezpečnosť potravín a zároveň znížiť negatívny vplyv na životné prostredie.
Riziká a výzvy spojené s údením a potravinovou legislatívou
Medzi riziká patrí obsah polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH) a používanie soli či korenín. Hoci údené mäso môže byť súčasťou zdravej stravy, je dôležité konzumovať ho s mierou a v kontexte celkovej stravy. Z pohľadu legislatívy sú dôležité vyhlášky a nariadenia o mäsových výrobkoch, označovaní a ochrane zdravia ľudí pri výrobe a uvádzaní na trh. Tieto právne predpisy zabezpečujú, že potraviny sú vyrobené a balené v súlade s normami a že sa uvádzajú na trh len v schválených podmienkach.
V súčasnosti sa na Slovensku pripravujú aj ďalšie legislatívne úpravy, ktoré budú reagovať na vývoj v EÚ a na potreby ochrany ovzdušia a verejného zdravia. Dôraz je kladený na transparentnosť, bezpečnosť potravín a udržateľný prístup k darovaniu potravín a neziskovým organizáciám.
tags: #udenie #vyrobkov #legislativa