Viete, ako pestovať uhorky? Ako si predĺžiť sezónu a ekologicky predchádzať chorobám? Prečítajte si rozhovor so šéfredaktorkou časopisu Záhrada, Monikou Felixovou, ktorá sa podelila o svoje tipy a dlhoročné skúsenosti s pestovaním uhoriek.
Úvod do tém a odrôd uhoriek
Šalátové uhorky majú dĺžku aj niekoľko desiatok centimetrov, zvyčajne tak 20 - 30 cm, nakladačky zberáme oveľa menšie - keď majú približne 7 až 10 cm. Samozrejme, pokiaľ by sme uhorku nakladačku nechali dorásť na väčšiu, nenarastie z nej šalátová uhorka. Skutočne ide o dve trochu oddelené skupiny. Ak necháme nakladačku prerásť, zbacuľatie a trošku sa predĺži. Nikdy však nebude pekná a štíhla ako šalátovka. Môžeme teda pestovať oba druhy, alebo ak máme menšiu záhradu, môžeme pestovať len nakladačky a používať ich aj ako šalátové.
Pri uhorkách nakladačkách som si všimla, že bývajú vzhľadovo odlišné. Niektoré sú viac hrboľaté a niektoré menej. Áno, skupinu nakladačiek delíme na dve podskupiny a hovoríme tomu hrubo bradavičnaté alebo jemne bradavičnaté. Hrbolčeky na povrchu uhoriek sú vlastne drobné ostne - bradavičnaté výstupky, ktoré sú zvyčajne trošku pichľavé. Hrubo bradavičnaté odrody majú tých výstupkov menej, ale sú o niečo väčšie a jemno bradavičnaté majú výstupky drobné a uhorka je nimi celá posiata.
Výsev a predpestovanie
Poďme k výsevu. Uhorky patria podobne ako papriky a paradajky k teplomilnej zelenine a nemajú rady nižšie teploty. Teplota pod desať stupňov im nevyhovuje a pri takejto teplote môžu mať šok z chladu alebo problémy s rastom. Uhorky si môžeme predpestovať doma na okne a vysádzame ich až v druhej polovici mája. Odporúčam s týmto výsevom počkať až do druhej polovice apríla, pretože uhorky pomerne rýchlo klíčia. Druhou možnosťou je priamy výsev na vonkajší záhon, ale ten odporúčam až v druhej polovici mája. Môžeme. Pokiaľ máme skleník alebo fóliovník, má skorý aprílový výsev zmysel, čiže v takom prípade sa môžu vysievať už začiatkom apríla. Nie je to potrebné, napríklad my sme to doma nerobievali. Dá sa to však, môžeme tak semienko naštartovať vopred.
Keď si kupujeme semienka uhoriek, niekedy si môžeme všimnúť, že na obale majú napísané, že sú morené. Morené znamená, že boli namáčané v chemickom roztoku. Väčšinou ide o fungicíd, čiže prípravok proti hubovým chorobám, ktorý má zamedziť problému klíčiacej rastliny pri kontakte s pôdou alebo v pôde. V pôde sa prirodzene vyskytujú rôzne huby, aj prospešné, mikroorganizmy, ale tiež patogény. Morenie umožní semienku uhorky a mladej rastline zabojovať s týmito hubovými chorobami, pretože uhorky sú na hubové ochorenia pomerne náchylné. Väčšinou sú morené semienka označené farebne. Do moridla sa pridáva farbivo, takže bývajú buď ružové alebo modré.
Existujú 2 spôsoby pestovania uhoriek - štandardne na pôde alebo na sieti. Klasikou je pestovanie na pôde, čiže uhorky sú vysadené v radoch vzdialených od seba meter až meter a pol. Pri zbere sa potom človek snaží strčiť nohu niekde medzi listy, aby nepristúpil rastlinu a zohnutý nad hriadkou hľadá uhorky. Nielen kvôli tomuto nepohodliu, ale aj v snahe predchádzať hubovým ochoreniam sa pristúpilo k vertikálnemu systému pestovania. Vďaka prirodzenému plazivému rastu a výhonkom, ktorými sa omotá okolo opory, je uhorka na takéto pestovanie ideálna.
Ďalšou výhodou je rovnomerná farba a tvar takto pestovaných plodov. Uhorka dopestovaná na pôde býva často svetlozelená. Nie je to chyba, ale dôvodom takéhoto zafarbenia je skutočnosť, že sa k uhorke nedostal dostatok slnečného žiarenia. Pri pestovaní uhoriek som sa stretla s pojmom vrúbľovanie uhoriek. Rastlina uhorky má relatívne menší koreňový systém a ako sme už spomenuli, je pomerne náchylná na choroby. Sezóna uhoriek je krátka, hlavný zber prebieha v júni a júli. Z tohto dôvodu sa môžu mladé sadeničky v štádiu dvoch klíčných listov vrúbľovať do tekvice figolistej. Semienka sa dajú zakúpiť aj v hobby balení v rôznych obchodoch.
Spojením uhorky a tekvice vzniká rastlina s vitálnejším a väčším koreňovým systémom a silnejšou vrchnou časťou. Uhorky obľubujú včely a čmeliaky, v podstate sú opeľované predovšetkým hmyzom. Pokiaľ ich pestujeme vonku, tak sa o to postará príroda. Môže sa však stať, že niekoľko dní za sebou prší a hmyz toľko nelieta, prípadne existujú aj lokality s výrazným úbytkom hmyzu a vtedy je to s opeľovaním horšie. Šľachtitelia preto s ohľadom na tieto skutočnosti už pred mnohými rokmi priniesli takzvané partenokarpické odrody. Rastlina takejto odrody vytvára len samičie kvety a plody sa tvoria bez opelenia. Partenokarpické odrody preto odporúčame najmä do skleníkov a fóliovníkov, pretože nepotrebujú opelenie.
Prevencia chorôb a starostlivosť
Viackrát sme už spomenuli, že uhorky nie sú tak odolné rastliny ako napríklad paradajky a sú náchylné na rôzne ochorenia. Uhorky skutočne trpia chorobami a škodcami. Stretnúť sa môžeme s plesňou uhorkovou, múčnatkou a s roztočami. Už sme spomenuli, že dobrou prevenciou chorôb je vertikálne pestovanie. Treba sa tiež vyhnúť polievaniu na list. Uhorky polievame podmokom tak, že na hornej časti riadku necháme tiecť vodu z hadice, ktorá sa postupne dostane ku koreňom. Čo sa týka prevencie, práve správna zálievka je kľúčová. Okrem toho si môžeme kúpiť takzvané protiplesňové hybridy. Ani tie však zvyčajne nefungujú úplne stopercentne. Veľmi dobré sú aj rôzne ekologické prípravky, ktoré sa používajú preventívne. Často sú to rôzne olejové prípravky s prídavnými účinnými látkami, ktorými rastliny preventívne striekame. Vďaka preventívnemu postreku sa na listoch si vytvára ochranný film, ktorý list nedusí a choroba má menšiu šancu rozvinúť sa. Podobne fungujú aj prípravky s obsahom baktérií alebo užitočných húb. Čo sa týka týchto prípravkov, musíme porast postriekať hneď ako spozorujeme problém, alebo, a to je ešte lepšie, postreky vykonávame preventívne.
Záhradkári často riešia aj žltnutie uhoriek. Žltnutie často vzniká väčšinou prirodzene a z dôvodu, že uhorku necháme na rastline dlhšie a ona sa vlastne dostane do svojej botanickej zrelosti. Dozrievaním sa prirodzene vyfarbuje do žlta. Väčšinou je to teda príznak toho, že sme nechali uhorku príliš dlho na rastline. Samozrejme, pokiaľ pestujeme odrodu, z ktorej by sme chceli odložiť semienka, vtedy necháme uhorku takto dozrieť cielene. Občas sa tiež stane, že zozbierané uhorky sú horké. Staršie uhorky zvyknú byť horké, horkosť začína pri konci plodu, kde je stopka. Túto časť plodu môžeme odrezať a vyhodiť. Niekedy to býva naozaj len pri stopke, ale inokedy to zasahuje aj do polovice plodu, v najhoršom prípade horkosť zasiahne celý plod. Deje sa to vtedy, keď bola uhorka vystavená nejakým stresovým faktorom, napríklad nepravidelné zalievanie, sucho, príliš vysoké teploty… Na takéto nepriaznivé podmienky uhorka reaguje tvorením horkých látok. V ponuke záhradníctiev a hobby marketov sú už však aj geneticky nehorké odrody, ktoré vznikli šľachtením. Zdôrazňujem, že nie genetickou manipuláciou, ale šľachtením. Do istej miery áno. Môžeme ich ošúpať, najhorkejšiu časť odstrániť a ostatné postrúhať. Postrúhané uhorky vložíme do misky, výdatne ich zasypeme soľou a necháme niekoľko hodín postáť. Soľ spôsobí, že uhorka pustí šťavu a s ňou aj horkosť. Následne v rukách šťavu z uhoriek vytlačíme a takto vytlačené uhorky použijeme na prípravu šalátu. Nevýhodou je, že takto spracované uhorky majú menej výraznú chuť. S horkosťou odplavíme aj časť chuti. To však neraz oželieme, pretože pravdepodobne nikto nechce vyhodiť vlastnými silami dopestované plody.
Zber a využitie úrody
Nakladačky zberáme zvyčajne keď majú tak 8 - 10 cm a šalátové podľa toho, akú odrodu pestujeme. Existujú totiž aj mini šalátové uhorky, ale aj midi a maxi, takže dorásť môžu naozaj do rôznych rozmerov. Ak pestujeme odrodu, o ktorej vieme, že má dosahovať 30 - 40 cm, tak ju zbierame, keď vidíme, že do tejto dĺžky dorástla a je pekne zhrubnutá. Dôležitý je pravidelný zber, čím predídeme tomu, že uhorky prerastú a budú horké. Nakladačky uprostred sezóny zbierame aj každé dva dni.
Uhoriek môžeme konzumovať čerstvé, zavárať, kvasiť, pridávať do čalamády či šalátov. Môže sa nám stať, že odídeme na pár dní na dovolenku a po návrate nájdeme na záhone množstvo prerastených plodov. Aj šalátových uhoriek neraz nestihneme zjesť toľko, koľko ich narastie. Takéto uhorky nevyhadzujeme, môžeme ich olúpať, vyberať semienka a pokrájať ich na rezance alebo kocky a zavaríme ich v sladkokyslom náleve. Tento recept je veľmi obľúbený a volá sa rusle. Okrem šalátov alebo konzumácie za surova vieme uhorky použiť aj do studených polievok, čo je v lete veľmi osviežujúce. Môžu byť súčasťou klasického španielskeho gazpacha alebo bulharského taratoru. Oba pokrmy sa podávajú studené a sú počas horúcich dní veľmi osviežujúce.
Sezóna a čas výsadby
Sezóna začína výsevom na predpestovanie koncom apríla. Ak pestujeme uhorky vonku, zvyčajne sezónu ukončíme v auguste alebo v septembri. Najčastejšie sezónu ukončia už spomenuté choroby. Výborný spôsob, ako si predĺžiť sezónu, je urobiť ešte júnový výsev. Semienka vysievame do inej časti záhrady, aby boli od rastlín z prvého výsevu čo najďalej. V tomto období je dôležité otužovanie sadeníc paprík a paradajok. To znamená, že cez deň sadenice vynášame von do polotieňa a na noc, pokiaľ má byť chladno, ich zase prenášame späť dovnútra. Koncom apríla sa môžeme pripravovať na výsevy strukovín, hlavne fazule a bôbu. Taktiež pokračujeme v zbere šalátov, zároveň vysielame ľadové šaláty. Hlávkový šalát vysievame už len celoročný, na jarné odrody je už teraz neskoro.
Keď odkvitnú broskyne, môžeme začať s ich rezom. Vysievame aj hlúboviny - buď ich vysievame v apríli priamo na záhon, alebo už môžeme vysádzať aj predpestované sadenice. Hlúboviny, najmä skoré kalerábky, zvyčajne pestujeme vo fóliových tuneloch alebo zakryté netkanou textíliou. Je to prevencia proti škodcom, ktoré na ne výrazne útočia. Skoré hlúboviny, ktoré sme vysievali koncom februára pod sklo, teraz pikírujeme a presádzame na priame stanovište.
Monike ďakujeme, že si našla čas a podelila sa o svoje znalosti a skúsenosti. Žiadne zložité rady, ani komplikácie. Tvarovanie uhorkových rastlín systémom „do viniča“ je naozaj ľahké. Výnosy sa zvýšia a budete mať menej práce. Priesady uhoriek si môžeme dopestovať doma. Kvalitnú sadenicu s 2 - 3 pravými listami možno dopestovať za približne 30 dní. Môžete si ich však kúpiť predpestované od overených záhradkárov na tržnici. Termín výsadby na vonkajší záhon závisí od priebehu počasia, obvykle je to koncom apríla. Vysádzame ich do dobre poliatych jamiek v čase, keď je pôda v hĺbke výsadby, čo je 10 - 12 cm, prehriata nad 13 - 14 °C. Porast odburiňujeme a pôdu plytko kypríme. Prihnojujeme hnojivami s obsahom mikroelementov, najmä horčíka a medi.
Tvarovanie a výber opory
Jednoznačne najosvedčenejším spôsobom pestovania uhoriek na sieti je ich správne tvarovanie. Nie je to naozaj nič zložité. Prvým krokom je počkať, kým uhorka dostatočne nevyrastie, aby sa prichytila k opore. Potom odtrhneme spodné listy, ktoré sa už dotýkajú pôdy. Keď rastlina dosiahne výšku 70 (maximálne 100) centimetrov odstránime všetky listy a výhonky vo vzdialenosti 30 cm od zeme. Zároveň prichádza čas na zaštipovanie. Rastliny zaštipujeme za tretím až štvrtým listom, aby sa podporila tvorba bočných výhonkov, na ktorých sa vytvára viac samičích kvetov, ktoré prinášajú úrodu. Samčie kvety totiž na uhorkách kvitnú skôr ako samičie. Samičie kvety sa tvoria neskôr a najmä na bočnej stonke, preto vlastne rastliny zaštipujeme.
Podpora siete a obtiažnosť v malom priestore sú dôležité. V prípade balkónov a vyvýšených záhonov je výber oporom často väčšou výzvou. Väčšina záhradkárov používa kari siete, kovové tyče alebo drevené rámy, na ktoré sa uhorky ľahko prichytávajú. Sieťoviny Marnet alebo iné pevné siete umožňujú rastlinám bez problémov stúpať a zber býva oveľa pohodlnejší. V horizontálnej polohe slúžia výborne aj na pestovanie rastlín určených na rez a zároveň chránia pred zlomením pri vetre.
Typy opôr a postup inštalácie
Príprava pôdy a inštalácia podpornej siete: vyberte slnečné miesto, pripravte pôdu pridaním kompostu, osadte nosné stĺpy (3-4 koly). Sieť upevnite na hornú oporu a fixujte aj po stranách. Kontrolujte stabilitu konštrukcie. Pri menších záhonoch alebo balkónoch používajte vertikálne siete alebo kari rohože v prípade obmedzeného priestoru.
Typy podporných systémov a sietí: Kari siete, plastové siete, Trellis konštrukcie a siete Marnet. Sieť Marnet prináša výhody v lepšej cirkulácii vzduchu, ľahšom zbere a dlhej životnosti. Špecifikácia siete Marnet 1.2 x 10 m: Polyetylén, UV stabilizácia, šírka 1.2 m, dĺžka 10 m, oko 12 x 12 cm.
Príprava pôdy a výsadba
Pestovanie uhoriek nezačína výsevom, ale kvalitnou prípravou pôdy. Jesenná príprava zahŕňa zrýľovanie a zapracovanie maštaľného hnoja alebo kompostu. Vápnenie pomáha pri kyslej pôde. Uhorky najlepšie rastú po plodinách ako fazuľa, cesnak, cibuľa, mrkva či špenát. Jarná príprava zahŕňa odstraňovanie buriny a prípravu riadkov. Jamky 40-60 cm rozostupy (u plazivých odrôd aj 90 cm). Pred výsevom môžete záhon prikryť agrotextíliou pre rýchlejšie zahriatie pôdy.
Keď mladé kríky dosiahnu 15-20 cm, mali by byť priviazané k prvému riadku mriežky. Uhorky sa nedokážu k podpere pripevniť samostatne, preto je potrebné ich počas rastu uväzovať a prepletať v šachovnicovom vzore. Namotajte rastlinku až do výšky približne pol metra, aby sa rastom dostala k vrcholu siete.
Starostlivosť krok za krokom
Uhorky vyžadujú pravidelnú starostlivosť. Zalievanie: plytký koreňový systém a vysoké nároky na vodu vyžadujú časté polievanie ku koreňom, najlepšie spodnou závlahou dažďovou alebo studničnou vodou. Vyhnite sa zalievaniu listov. Mulčovanie udržiava vlhkosť a obmedzuje burinu. Regulácia teploty a vlhkosti je kľúčová, najmä v skleníkoch. Pravidelný zber stimuluje ďalšiu násadu a predchádza horknutiu plodov.
Hnojenie: Uhorky sú náročné na živiny; používajte dlhodobé organické hnojivo na výsadbu a neskôr organické hnojivá alebo žihľavový výluh. Mulčovanie pomáha udržiavať konštantnú vlhkosť pôdy. Odstraňovanie zálistkov a zaštipovanie hlavnej stonky nad štvrtým listom podporuje bočné výhony a viac kvetov.
Choroby a škodcovia: plesne a múčnatky (Pseudoperonospora cubensis, Sphaerotheca fuliginea, Erysiphe cichoracearum), vošky, roztoče, strapky a molice. Miesto v skleníku znižuje riziko plesní a uľahčuje reguláciu vlhkosti. Pri prvých príznakoch múčnatky zasahujte chemicky, pričom preventívne možno použiť biopreparáty ako Alginure alebo univerzálne fungicídy ako Champion 50 WG. Biologické postreky a pravidelné vetranie tiež pomáhajú znižovať infekčné tlaky.
Rôzne spôsoby pestovania a odporúčané odrody
Najrozšírenejšie odrody nakladačiek: Regina F1, Viola F1, Jitka F1, Fatima F1, Milena F1, Karolina F1. Medzi šalátové uhorky patria odrody Amanda F1, Linda F1 Mix, Minisprint F1, Orca F1, Tribute F1, pričom partenokarpické odrody sú vhodné pre skleníky a fóliovníky. Pre balkóny a malé záhrady sú vhodné aj netradičné spôsoby pestovania ako pestovanie dole hlavou alebo na kari rohoži.
Pestovanie uhoriek na sieti prináša úsporu miesta, lepšie prúdenie vzduchu a ľahší zber. Kari siete a Marnet siete sú vhodné pre vertikálne pestovanie. Na balkóne alebo vo vyvýšenom záhone je výhodou zavesenie do výšky a využitie priestoru. Pri výbere odrôd sa zamerajte na to, či ide o skleník alebo vonkajšie pestovanie.
Tipy a tabuľky
- Predpestovanie sadeníc: 2-3 pravé listy, 30 dní do sadenia.
- Priesady: dopestujte doma, alebo kúpite predpestované na trhu.
- Zber: pravidelný, väčšina uhoriek dozrieva 50-70 dní po výseve.
- Pri pestovaní na sieti: 10 cm očká, ľahšie zberanie a čerstvý vzhľad plodov.
| Odroda | Typ | Charakteristika | Odolnosť |
|---|---|---|---|
| Regina F1 | Nakladačka | Vysoká kvalita plodov, pomalé prerastanie | Pleseň, CMV odolnosť |
| Viola F1 | Nakladačka | Vyšší výnos, dobrá odolnosť voči chorobám | Chladnosť toleruje |
| Orca F1 | Šalátová | Partenokarpická | Vysoká odolnosť |
Šalátové uhorky a nakladačky patria medzi najobľúbenejšie zeleniny. Vytvorte si skúsenosti a vyberte si odrody podľa miesta pestovania a požadovaného použitia. Zdravé plody získate pomocou správneho tvarovania na opore, pravidelného zberu a vyváženej zálievky.
