Prvé zvony boli malé a kované z plechu. Liatie zvonov začalo koncom 13. storočia a stále sa vyvíjalo, až dostalo svoju konečnú podobu na konci 15. storočia. Najstarší liaty zvon je však zaznamenaný už roku 1057. Slovensko patrí k tým krajinám, kde sa hlahol zvonov šíri už deväť storočí.
Z histórie zvonolejárstva na Slovensku
Zvony sa zlievajú zo zliatiny medi s vysokým obsahom cínu (20 %). Prvé údaje o odlievaní zvonov na Slovensku pochádzajú z 13. storočia. Najvýznamnejšími strediskami sa stali Košice a Spišská Nová Ves a postupne od prvej tretiny 18. storočia Levoča, Lučenec, Trnava, Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Bratislava, kde je od konca 15. storočia do konca 19. storočia doložených 19 zvonolejárov.
Za feudalizmu sú na Slovensku doložené zvonolejárske dielne v Bardejove, Krompachoch, Dobšinej, Rožňave, Štítniku, Nemeckej Ľupči a vo Vlachove. Postupne ich počet klesal a v roku 1828 po jednom zvonolejárovi bolo v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici, Prešove a Košiciach. Ako prvé zanikli v 19. storočí dielne v Bratislave a Košiciach. V 20-tych rokoch 20. storočia zostali ešte dielne v Trnave a Prešove. Do 40-tych rokov 20. storočia existovala už iba dielňa bratov Fischerovcov v Trnave.
Najväčšie mená sa objavujú aj mimo Slovenska: Jozef Pozdech (1811-1878) z Hrnčiaroviec pri Trnave, ktorý pôsobil v Pešti a získal uznanie na svetových výstavách, vrátane Viedne, Paríža a Moskvy. Z Slovenska pochádzali aj ďalší majstri a rodiny, napríklad rodina Fischerovcov zo Trnavy, alebo Dovľovskí z Nadlaku.
Práca zvonolejárov a ich životný prínos
Zvonolejárstvo sa vyvíjalo ako samostatný odvetvi už v 14. storočí, v 16. storočí sa rozvíja aj umelecké zdobenie zvonov a písanie nápisov. Počas vojen sa zvony často rekvírovali na vojenské účely; veľké množstvo zvonov bolo stratených alebo zrekvírovaných.
Meno prvého majstra - zvonolejára na Slovensku pochádza zo Spišskej Novej Vsi, kde zakladateľom zvonolejárne prosperujúcej v rokoch 1357-1516 bol Konrád Gaal. V roku 1875 na veži evanjelického kostola v Modre - Kráľovej osádzoval zvony Jozef Pozdech a jeho spolupracovníci.
V súčasnosti patrí k špičkovým pracoviskám moravská zvonolejárska dielňa Dytrichovcov pod vedením Márie Dytrychovej. Z tejto dielne pochádza aj množstvo zvonov na Slovensku, napríklad zvon v kostole sv. Gorazda v Košiciach alebo zvony v Bardejove.
Technológia a materiály výroby zvonov
Zvon je zliatinou bronzu pozostávajúcou prevažne z medi a cínu, pričom zloženie zvyčajne dosahuje 20 % cínu. Dve hlavné časti zvona sú telo a srdce; telo sa ďalej delí na veniec, krk, čepiec a korunu, dolný otvor na ústa. Prečo sa používa konský trus a íl pri výrobe? Forma zvona je z hliny, konského trusu a slamy - tieto zložky zaisťujú priedušnosť a postupné kryštalizovanie, čo zaručuje dlhú životnosť.
Zvony zvyčajne ladíme do molovej stupnice; základný akord býva melancholický. Výroba väčších zvonov sa často deje v zahraničí z dôvodu dostupnosti čistých surovín a skúseností majstrov. V tejto súvislosti vznikajú aj digitálne zvony ako alternatíva pre chudobnejšie zborové zbierky.
Funkcie a typy zvonov
Podľa účelu rozdeľujeme zvonenie na volajúce k modlitbe, na oslavu životných udalostí (krst, svadba, pohreb), signálne zvonenie (požiar, povodeň, nebezpečenstvo) a zvonenie odháňajúce zlé sily (napríklad proti búrkam). V minulosti sa zvony používali aj na určenie času v dedinách - ráno, na obed a večer.
Zvláštnosťou však bolo ručné zvonenie a horlivá hlásnická služba zvonárov, ktorí prostredníctvom zvonov informovali obyvateľov o dianí a pomáhali udržiavať poriadok počas bohoslužieb.
Miesta a príbehy zvonov na Slovensku
V ďalších častiach Slovenska sa nachádzajú významné zvonolejárske dielne a zvony, ktoré sú súčasťou miestnych tradícií. Napríklad v Békešskej Čabe je veľký evanjelický kostol s bohatou záznamovou tradíciou; v Turci je Dolný Jasenský chrám so srdcom zvonu z roku 1908 a ďalšími zvonmi zo roku 1926.
V Sučanoch sa po 1. svetovej vojne znovu získali tri zvony do zvonice; v Turanoch je zvonica s dvoma kostolmi a množstvom zvonov, ktoré sú spojené medzi katolíckou a evangelickou komunitou.
Moderné trendy a výskum
Dnes sa výrobe a oprave zvonov venujú firmy ako ELMONT v Liptovských Sliačoch, ktoré okrem opráv vyrábajú aj vešiaky a nastavujú parametre bitia srdca pre čistý zvuk. Zvonolejárstvo na Slovensku preživuje vo forme rodinných dielní a remeselníkov, ktorí sa odovzdávajú z generácie na generáciu.
Z historických príkladov vyplýva, že zvony sú nielen náboženským prvkom, ale aj významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a komunitného života - hudobným nástrojom, pamätníkom minulosti a neoddeliteľnou súčasťou identity regiónov.
Zaujímavé fakty a príklady zvonov
- Najväčšie zvony Európy aj napriek rôznym historickým prehrám reprezentujú dedičstvo kampanológie.
- Zvon s menom „Vivos voco, mortuo plango, fulgura frango“ sa objavuje na viacerých zvonoch ako symbol živej viery a ochrany obce.
- Na Slovensku sa zachovalo množstvo zvonov s latinskými, maďarskymi a nemeckými nápismi, ktoré dokumentujú históriu miest a darcov.
Zvony - Ako to robia?
Každý nový zvon vyžaduje naladenie a technické výpočty tóniny, pričom večná snaha o zlepšenie zvuku a odolnosti trvá dodnes. Moderné techniky umožňujú aj kombináciu tradičného spôsobu výroby a digitálnych zvonov pre potreby miest s menším rozpočtom.
Konkrétne príbehy a miesta
Pitvaroš je známy tradičným hlásnym systémom a zvonmi, ktoré hlásili čas aj v čase ťažkých historických zmien. V roku 1816 bolo v Pitvarišti založené evanjelické spoločenstvo; v roku 1831 pribudol väčší zvon s nápisom a v roku 1864 ďalší, ktorý dal farár Ján Kutlík. Počas prvej svetovej vojny bol zvon rekvírovaný a v roku 1922 boli dodané nové zvony, pričom najväčší váži 450 kg. V roku 1944 došlo k poškodeniu zvonov počas frontu; dnes je stav věže a kostola vo vážnom ontologickom stave a zvonenie sa vykonáva menej často.
tags: #viace #gulky #z #kostolnych #zvonov