Voda ako základné zloženie piva

Voda je okrem sladu najdôležitejšou prísadou piva. Kvalitná voda znamená kvalitné pivo. Rozhodnite sa pre kvalitu vody a dajte svojmu pivu jedinečnú chuť. Voda tvorí viac ako 90% piva, preto je jej kvalita veľmi dôležitá. Pivo obsahuje až 92 % vody, a preto na jej kvalite veľmi záleží. Každá voda má trochu iné zloženie, prepožičiava pivu základné vlastnosti, hodí sa na varenie istých pivných štýlov a na niektoré sa napríklad nehodí vôbec. Zdroj a vlastnosti vody hrajú dôležitú rolu pre výslednú kvalitu piva. Voda musí byť zdravotne nezávadná a mali by v nej byť zachované minerály a stopové prvky. Voda nesmie obsahovať ťažké kovy a cítiť po kovovej príchuti a chlóre.

Voda je najdôležitejším prvkom vo výrobe piva. Je to kvantitatívne najdôležitejší prvok a jedna zo základných surovín na výrobu piva. Jej zloženie má vplyv na konečný produkt. Vodu zo základného hľadiska rozdelenia môžeme rozdeliť na: povrchovú (riečne toky, jazerá, priehrady, …), spodnú (pramenitá, studničná a infiltračná). Predstavuje jednu zo základných zložiek na Zemi. Z vody vzišiel prvý život a zohrala tiež kľúčovú úlohu pri vzniku našich pivovarov. Nie je totiž vôbec náhoda, že pre ich výstavbu boli zvolené miesta, ktoré sú známe mäkkosťou miestnej vody, alebo ponúkajú jej výbornú kvalitu vďaka blízkej rieke. V pivovare Šariš ide o vodu z hlbokých studní, čerpanú z oblasti prameňov Torysy. Druhým zdrojom sú naše vlastné studne, ktoré sčasti zásobujú sladovňu.

Nie každá voda označená ako pitná je vhodná na varenie každého typu piva. Rôzne druhy piva si vyžadujú rôzne chemické zloženie vody. Pri varení je dôležité aj to, aby sa určité prvky a charakteristiky chemického zloženia vody menili v určených medziach. Súčasťou plánovanej prevádzky projektu pivovaru by mala byť vždy chemická analýza pitnej vody. Pitná voda je plodná voda, ktorá aj pri kontinuálnej konzumácii nespôsobuje ochorenie alebo zdravotnú poruchu prítomnosťou mikroorganizmov alebo látok ovplyvňujúcich akútne, chronické alebo neskoré účinky zdravia spotrebiteľov a ich potomstva.

Úprava vody pre varenie piva

Správna úprava vody zaisťuje chuť piva riadením hydrogénuhličitanovej tvrdosti vody. Na úpravu vody zvyknú veľké pivovary používať takzvanú osmózu. Je to špeciálne upravená voda, do ktorej sú pridávané jednotlivé látky tak, aby mala čo najbližšie zloženie ako voda z pôvodného zdroja. V prípade, že je voda cítiť pred varením po chlóre, je treba ju nechať odstáť v otvorenej nádobe po dobu 24 hodín alebo ju nechať desať minút variť. Je vhodné napr. používať filter s aktívnym uhlíkom, ktorý býva zabudovaný do vodovodného kohútika. Odstráňte voľný chlór zo surovej vody filtráciou cez aktívne uhlie. Na získanie demineralizovanej vody použite reverznú osmózu.

Nastavte obsah hydrogenuhličitanov zmiešaním dealkalizovanej vody a surovej vody. Získajte mäkkú vodu odstránením vápnika a horčíka. Odstráňte železo, aby ste udržali kvalitu produktu. Mnoho pivovarov čelí problémom spôsobeným zrážaním železa v potrubiach, nádržiach, kotloch a iných zariadeniach. Zvyčajne sa to stane, keď je zdrojom vody podzemná voda a železo nie je odstránené. Železo môže tiež ovplyvniť kvalitu konečného produktu. Prijateľná hladina železa na pivovarské účely pod 0,2mg l-1.

Tvrdosť vody

Tvrdosť vody sa určuje podľa koncentrácie vápniku a horčíka vo vode. Jedným z najvýznamnejších parametrov vody v pivovarskom poňatí je tvrdosť vody. Kvalitná voda na varenie piva vyžaduje určitú úroveň celkovej tvrdosti na reguláciu pH rmutu. Tvrdosť vody rozdeľujeme na: prechodnú tvrdosť - je spôsobená uhličitanmi a hydrogénuhličitanmi (hydrogénuhličitan vápenatý Ca(HCO3)2 a hydrogénuhličitan horečnaty MgCO3), zvyšujú hodnotu pH, varom sa znižuje prechodná tvrdosť vody a prechádzajú takmer na nerozpustné uhličitany, trvalú tvrdosť - je spôsobená síranmi, chloridmi, dusičnanmi a zároveň ju spôsobujú vápenaté a horčíkové katióny, znižujú hodnotu pH, varom sa nemení.

Hodnoty rozdelenia vody podľa tvrdosti: 1mmol/l = 5,6°N (nemecký stupeň tvrdosti látkové množstvo Ca+Mg v mmol/l). Hodnota tvrdosti nám vyjadruje súčet obsahu iónov vápnika a horčíka. Štandardné chemické vyjadrenie v mmol l-1, čo odráža skutočný počet iónov v jednom litri. Ióny vápnika a horčíka katalyzujú izomerizáciu horkých látok, teda sú veľmi dôležité. Aj pre kvasinky sú ióny vápnika a horčíka dôležité. Iónové zloženie varnej vody však ovplyvňuje mnohých od chuťových vnemov cez pomoc pri štiepení látok pri rmutovania ai. Mäkká plzenská voda (0,29 - 1 mmol l-1) obsahujúca najmä prechodnú tvrdosť dala vzniknúť svetoznámemu ležiaku, ktorý je charakteristický svojou jemnou vyzretou chuťou a arómou. Naproti tomu druhým extrémom je veľmi tvrdá voda z anglického mesta Burton (9,3 mmol l-1), vďaka ktorej sú tu produkované svetovo cenená svetlé pivá typu Ale, disponujúci oproti ležiaku agresívnejšou a plnšou horkosťou.

Zmäkčovanie iónovou výmenou je nechemické riešenie na odstránenie tvrdosti vody. Prejsť na zmäkčovacie úpravne.

Zásaditosť vody

Alkalická voda má vysokú koncentráciu uhličitanu a hydrogénuhličitanu. Zásaditosť vo vode zvyšuje pH a vysoké pH ovplyvňuje chuť piva. Hydrogénuhličitan môžeme znížiť dealkalizáciou. Prejsť na dealkalizéry.

Chlór vo vode

Základná voda na varenie piva musí byť bez zápachu. Chlórovanie vody sa používa v niektorých vodárenských spoločnostiach na elimináciu rias a chorôb prenášaných vodou. Voľný chlór je možné odstrániť filtráciou s aktívnym uhlím. Prejsť na filtre s aktívnym uhlím. Limit na obsah voľného chlóru je stanovený vyhláškou na MAX 0,3 mg / L. Vysoké množstvo naozaj môže viesť k problémom pri varení piva.

Ďalšie vlastnosti vody

Častým problémom je príliš železitá voda, ktorú spoznať podľa nie príliš dobrej typickej chuti a tvorby hrdzavých fliačkov napríklad v umývadle atď. Voda nie je nijako zdravotne závadná, ale skôr naopak, avšak pre varenie piva nie je príliš vhodná vzhľadom k negatívnym technologickým vplyvom (spomalenie nasýtená cukrami, menšie plnosť chuti a horkosť, prifarbenie rmutu, mladiny a peny a i.). Preto sa tiež v pivovaroch odželezňuje.

Mnohé mikroelementy (Mn, Zn …) sú nevyhnutné najmä pre život kvasiniek, avšak obvykle sa ich do mladiny dostáva dostatok predovšetkým zo sladu a vo vyššej koncentrácii škodia. Ióny Mn2 a Cu2+ majú vo vyšších koncentráciách rovnako negatívny vplyv ako Fe. Ióny Zn2+ sú dôležité pri kvasení, ale nad 0,6 mg l-1 sú pre kvasinky toxické. Ióny Al3+, Sn2+, Pb2+ sa môžu dostať do piva najmä zo zahriatych povrchov a sú vo väčších koncentráciách pre kvasinky toxické.

Dusičnany a dusitany (NO2-, NO3-) môžu byť v pive rovnako ako v pitnej vode max. 50 mg l-1 (resp. 0,5 pre dusitany).

Ionty mědi Cu2+, hliníku Al3+, cínu Sn2+ a olova Pb2+: jsou především silně toxické pro kvasinky a mohou mít i negativní dopad na fyzikálně-chemickou a senzorickou stabilitu piva. Křemičitany: při koncentracích na 40 mg l−1 může docházet ke zpomalení kvašení, tvorbě zákalu a k nestabilitě peptidů v pivu. Rovněž tvoří tzv. Odmanganování: k odstranění se používají silné oxidační prostředky (ozon, chlor, manganistan draselný), které mangan vysráží v podobě nerozpustných hydratovaných oxidů. Úprava pH vody: provádí se přídavkem kyseliny sírové, chlorovodíkové, mléčné či fosforečné. Deaerace (odvzdušnění) vody: provádí se u vody používané k naředění vysokokoncentrovaných várek, při výrobě nízko a nealkoholických piv, pro vystírku sladu, naplavování filtru křemelinou či obecně tam, kde je požadováno snížení možnosti oxidačních reakcí.

Vplyv vody na chuť a vlastnosti piva

Tvrdá, vysoko mineralizovaná voda, nie je práve najvhodnejšia na varenie svetlých pív plzenského typu, zato sa výborne hodí na varenie silných tmavých pív anglického alebo írskeho typu. Pri domácom varení piva sa odporúča mäkšia voda, no nie destilovaná, ale pokiaľ možno bez chlóru. Najlepšie je používať čistú, filtrovanú vodu bez chlóru a iných nežiaducich látok. Minerálne zloženie vody môže ovplyvniť chuť piva, preto je dôležité vybrať vodu, ktorá je vhodná pre daný štýl piva.

Chlór možno z vody vyvariť, čím sa zníži i tvrdosť vody (je to ekologickejšie, zdravšie, menej to ovplyvňuje vlastnosti piva), alebo sa do prechlórovanej vody pridá na 4,5 litra 5 tabletiek disiričitanu draselného.

Chlorid vápenatý (CaCl₂) je pivovarská soľ určená na úpravu chemického zloženia varnej vody. Zvyšuje obsah vápnika, čím podporuje enzymatickú aktivitu pri rmutovaní, zlepšuje čírosť piva, vyvažuje chmeľovú horkosť a prispieva k zdraviu kvasiniek počas kvasenia. Chlorid vápenatý (CaCl₂) je zlúčenina, ktorá sa používa pri varení piva na úpravu chemického zloženia vody počas varného procesu.

Chémia vody je pri varení piva dôležitým faktorom, pretože môže výrazne ovplyvniť chuť, čírosť a celkovú kvalitu výsledného piva. Ióny vápnika zohrávajú kľúčovú úlohu pri rmutovaní, pretože podporujú činnosť enzýmov a zrážanie bielkovín. Ióny vápnika môžu ovplyvniť vnímanie horkosti piva. Úpravou obsahu vápnika vo varnej vode môžu pivovary ovplyvniť to, ako bude výsledné pivo chmeľovo horké. Ióny vápnika podporujú flokuláciu kvasiniek (zhlukovanie a usadzovanie) a celkové zdravie kvasiniek.

Malé množstvo kuchynskej soli dodá pivu jemnú, vyváženú chuť.

Základné suroviny na varenie piva

Na varenie piva budete potrebovať štyri základné suroviny: Voda, Slad, Chmeľ, Kvasnice.

Slad

Slad je naklíčené a následne usušené obilie. Na výrobu piva sa používa hlavne jačmeň, ale aj pšenica, ovos a raž. Kukurica či ryža má tiež svoje miesto, hlavne ak potrebujeme vyrobiť pivo lacno, prípadne bez chuti. Jačmeň sa najprv namočí, nechá vyklíčiť, potom rýchlo vysuší, zbaví korienkov a následne dosušuje na hvozde pri rôznych teplotách. Čím vyššia teplota, tým tmavší slad a karamelovejšia či praženejšia chuť. Mnoho druhov sladov znamená mnoho druhov pív. Práve zloženie sladov určuje, či sa bude jednať o pivo svetlé, tmavé, pšeničné.

Slad okrem skvasiteľných obsahuje aj neskvasiteľné cukry, ktoré dodávajú pivu lahodnosť a „telo“, sladové bielkoviny sú zasa dôležité pre životaschopnosť kvasiniek a pre zachovanie peny. Pražením či dokonca údením sladu sa ešte rozširuje možné chuťové spektrum piva a dodáva mu typický charakter.

• Mníchovský slad (Munich Malt): Dodáva pivu bohatšiu, sladovú chuť s tónmi karamelu a chleba.
• Karamelový slad (Caramel Malt): Prispieva k farbe, sladkosti a telu piva. Existuje mnoho druhov karamelového sladu s rôznymi stupňami praženia.
• Pražený slad (Roasted Malt): Dodáva pivu tmavú farbu, silnú praženú chuť a vôňu (káva, čokoláda). Používa sa hlavne v tmavých pivách, ako sú stouty a portery.

Chmeľ

Chmeľ, rastlina príbuzná konopä, dodáva pivu horkosť, stabilitu, antibakteriálne látky, množstvo antioxidantov a vôňu. Z celej rastliny sa používajú len šištice, a zo šištíc pivovarníka najviac zaujímajú malé lupulínové zrnká obsahujúce horké látky a esenciálne oleje. Z celej rastliny sa vlastne v pivovare využije len mizivé percento hmoty. Chmeľ však dodáva aj rôzne iné príchute a vône, nie len horkosť. Práve chmeľ môže pivu dodať chuť a vôňu čiernych ríbezlí, marakuje alebo grepov.

Chmeľ má v pive zásadný chuťový i aromatizujúci význam a súčasne ho i konzervuje. Chmeľ je rastlina, ktorej samičie kvetenstvo sa používa na dodanie horkosti, arómy a konzervácie pivu. Chmeľ obsahuje látky, ktoré zabraňujú rastu baktérií a prispievajú k stabilite piva.

Existuje mnoho druhov chmeľu s rôznymi profilmi horkosti a arómy. Delíme ich na:

• Horké chmele: Obsahujú vysoký podiel alfa kyselín, ktoré prispievajú k horkosti piva.
• Aromatické chmele: Majú nízky obsah alfa kyselín a bohatú arómu (citrusy, kvety, bylinky).
• Duálne chmele: Kombinujú vlastnosti horkých a aromatických chmeľov.

Dôvody pridávania jednotlivých druhov chmeľu treba dobre poznať, pretože ich vlastnosti sa uplatnia iba vtedy, keď sú pridané presne v určitom okamihu varenia. Pri niektorých postupoch sa pridáva chmeľ v dvoch či troch rôznych fázach. Horkosť chmeľu je spôsobená prítomnosťou alfa kyselín. Chmeľ, ktorý je určený na dodanie horkosti, sa pridáva na začiatku varného procesu, pretože aby sa alfa kyseliny do roztoku uvoľnili, treba asi 45-minútový var.

Kvasnice

Ďalšou aktívnou silou pri varení piva sú kvasinky. Hovorí sa, že sládkovia varia mladinu ale pivo vyrábajú kvasinky. Práve oni majú na starosti premenu cukrov na alkohol a oxid uhličitý. Ak je v pive množstvo takých cukrov, ktoré kvasinky nedokážu metabolizovať, pivo je menej alkoholické a sladké. Ak premenia na alkohol cukru viac, pivo je suché a môže byť až prázdne.

Kvasnice sú mikroorganizmy, ktoré premieňajú cukry na alkohol a oxid uhličitý. Existujú dva hlavné druhy kvasníc používaných pri varení piva:

• Svrchné kvasnice (Ale): Kvasia pri vyšších teplotách (18-24 °C) a vytvárajú pivo s komplexnejšími chuťami a vôňami (ovocné, korenisté).
• Spodné kvasnice (Lager): Kvasia pri nižších teplotách (8-14 °C) a vytvárajú pivo s čistejšou a jemnejšou chuťou.

Domáce varenie piva

Varenie piva doma je fascinujúci a odmeňujúci proces, ktorý vám umožní experimentovať s rôznymi chuťami a vytvoriť si vlastný, jedinečný nápoj.

Prečo variť pivo doma?

• Kreativita a experimentovanie: Varenie piva doma vám dáva neobmedzenú slobodu experimentovať s rôznymi druhmi sladu, chmeľu, kvasníc a prísad, a vytvoriť si tak pivo presne podľa vašich predstáv.
• Kontrola kvality: Sami si vyberáte suroviny a máte plnú kontrolu nad celým procesom, čo vám umožňuje zabezpečiť vysokú kvalitu výsledného piva.
• Úspora peňazí: Hoci počiatočná investícia do vybavenia môže byť vyššia, z dlhodobého hľadiska je varenie piva doma lacnejšie ako nákup piva v obchode.
• Zábava a relax: Varenie piva je pre mnohých ľudí relaxačná a zábavná aktivita, ktorá im prináša radosť a uspokojenie.
• Osobná spokojnosť: Nič sa nevyrovná pocitu, keď si môžete vychutnať pivo, ktoré ste si sami uvarili.

Základné vybavenie pre varenie piva

Na varenie piva doma budete potrebovať nasledujúce vybavenie:

• Varný hrniec: Veľký hrniec (minimálne 20 litrov) na varenie mladiny.
• Fermentačná nádoba: Nádoba s tesným uzáverom a vzduchovým zámkom na kvasenie piva.
• Vzduchový zámok: Umožňuje únik oxidu uhličitého počas kvasenia a zároveň zabraňuje vniknutiu vzduchu do fermentačnej nádoby.
• Hustomer: Nástroj na meranie hustoty mladiny a piva, ktorý vám pomôže určiť obsah alkoholu.
• Teplomer: Na presné meranie teploty počas varenia a kvasenia.
• Lyžica na miešanie: Dlhá lyžica na miešanie mladiny.
• Dezinfekčný prostriedok: Na dezinfekciu všetkého vybavenia, ktoré príde do kontaktu s mladinou a pivom.
• Fľaše a uzávery: Na fľaškovanie hotového piva.
• Zátkovač fliaš: Na uzatváranie fliaš.
• Hadica na stáčaní piva: Na prenesenie piva z fermentačnej nádoby do fliaš bez sedimentu.

Postup varenia piva krok za krokom (zo sladu)

Nasledujúci postup popisuje varenie piva zo extraktu sladu. Táto metóda je jednoduchšia a vhodná pre začiatočníkov. Varenie piva zo zŕn sladu je zložitejšie a vyžaduje si viac vybavenia a znalostí.

1. Príprava: Pred začatím varenia si pripravte všetko potrebné vybavenie a suroviny. Uistite sa, že všetko je čisté a dezinfikované. Dôkladná dezinfekcia je kľúčová pre úspešné varenie piva a zabráni kontaminácii piva nežiaducimi mikroorganizmami. Používajte dezinfekčné prostriedky určené pre varenie piva a postupujte podľa pokynov výrobcu.
2. Varenie mladiny: Nalejte do varného hrnca potrebné množstvo vody podľa receptu. Zahrejte vodu na teplotu okolo 70 °C. Vypnite ohrev a pridajte extrakt sladu. Dôkladne premiešajte, aby sa extrakt rozpustil a nevznikli hrudky. Privediete k varu a pridajte chmeľ. Horký chmeľ sa pridáva na začiatku varu, aromatický chmeľ sa pridáva ku koncu varu. Dĺžka varu závisí od receptu, zvyčajne trvá 60-90 minút. Počas varu sa znižuje objem mladiny odparovaním, preto sledujte hladinu a v prípade potreby doplňte vodu.
3. Chladenie mladiny: Po skončení varu je potrebné mladinu čo najrýchlejšie schladiť na teplotu vhodnú pre kvasenie (podľa druhu kvasníc). Použiť môžete ponorný chladič, ľadový kúpeľ alebo nechať mladinu vychladnúť prirodzene (čo trvá dlhšie a zvyšuje riziko kontaminácie). Rýchle schladenie je dôležité pre zabránenie rastu nežiaducich mikroorganizmov a tvorbe DMS (dimetylsulfid), ktorý spôsobuje nepríjemnú chuť a vôňu piva.
4. Kvasenie: Prelejte schladenú mladinu do fermentačnej nádoby. Doplňte vodu na požadovaný objem podľa receptu. Skontrolujte teplotu mladiny a pridajte kvasnice. Uzavrite fermentačnú nádobu vzduchovým zámkom. Kvasenie trvá zvyčajne 1-3 týždne, v závislosti od druhu kvasníc a teploty. Počas kvasenia sledujte aktivitu vzduchového zámku. Keď sa aktivita spomalí alebo zastaví, zmerajte hustotu piva hustomerom. Kvasenie je ukončené, keď sa hustota piva ustáli.
5. Fľaškovanie: Po ukončení kvasenia prelejte pivo do čistej nádoby, aby ste oddelili sediment kvasníc. Pridajte cukor (tzv. priming) na dokvasenie vo fľašiach. Množstvo cukru závisí od štýlu piva a požadovaného obsahu oxidu uhličitého. Dôkladne premiešajte, aby sa cukor rozpustil. Naplňte fľaše pivom a uzatvorte ich zátkovačom. Fľaše uložte na teplé miesto (okolo 20 °C) na 1-2 týždne, aby prebehlo dokvasenie. Potom fľaše premiestnite na chladné miesto (do chladničky) na ďalšie 2-3 týždne, aby sa pivo stabilizovalo a vyčistilo.

Tipy a triky pre úspešné varenie piva

• Čistota je kľúčová: Dôkladne dezinfikujte všetko vybavenie, ktoré príde do kontaktu s mladinou a pivom.
• Používajte kvalitné suroviny: Vyberajte si kvalitný slad, chmeľ a kvasnice.
• Dodržiavajte recept: Postupujte podľa receptu a neexperimentujte, kým nezískate skúsenosti.
• Sledujte teplotu: Presne merajte a kontrolujte teplotu počas varenia a kvasenia.
• Buďte trpezliví: Kvasenie a zrenie piva si vyžaduje čas.
• Zaznamenávajte si: Zapisujte si všetky kroky a výsledky, aby ste sa mohli učiť z vlastných chýb a zlepšovať svoje recepty.

Bežné chyby pri varení piva

• Nedostatočná dezinfekcia: Môže viesť ku kontaminácii piva a nežiaducim chutiam a vôňam.
• Nesprávna teplota kvasenia: Môže ovplyvniť chuť a vôňu piva.
• Nedostatočné prevzdušnenie mladiny: Kvasnice potrebujú kyslík na rozmnožovanie.
• Príliš veľa alebo príliš málo cukru pri fľaškovaní: Môže spôsobiť pretlak vo fľašiach alebo nedostatočné nasýtenie piva oxidom uhličitým.
• Nedostatočné zrenie piva: Pivo potrebuje čas na stabilizáciu a vyčistenie.

Rozšírené techniky a experimentovanie

Po zvládnutí základných postupov sa môžete pustiť do experimentovania s rôznymi technikami a prísadami. Môžete skúšať varenie piva zo zŕn sladu, pridávať do piva ovocie, bylinky, korenie alebo iné prísady. Môžete tiež experimentovať s rôznymi druhmi kvasníc a chmeľov, a vytvárať si tak vlastné, jedinečné recepty. Dôležité je neustále sa učiť a zlepšovať svoje zručnosti.

Ako dosiahnuť plnosť chuti piva?

Medzi základné znalosti každého pivára by mala patriť odpoveď na otázku: Čo to znamená, keď je pivo 10-ka, 11-ka, alebo 12-ka? Je to samozrejme % cukru v mladine pred tým, ako ju dám kvasiť. Takže 10-ka obsahovala pred kvasením 10 % cukru a 12-ka 12 %. Ale ako je možné, že 2 rôzne 12-ky pivá, majú rozdielny obsah alkoholu? Je to dané tým, že nie všetok cukor sa v procese kvasenia zmení na alkohol. Niektorý ostane ako tzv. „zbytkový cukor“ v pive a tvorí jeho chuť.

Ak by všetok cukor vykvasil, pivo by bolo úplne bez tela. Chutilo by ako ochutená voda. Napríklad taká IPA je známa vysokým obsahom alkoholu a tým pádom má slabé telo. Naopak, pilsner je charakteristický plným telom a tak musí mať viac zbytkového cukru. Preto má 12-ka IPA viac alkoholu, ako 12-ka pilsner.

Ako však pri domácej výrobe piva viem ovplyvniť koľko cukru mi po kvasení ostane?

• Slad: Niektoré typy sladov, hlavne karamelové slady (tzv. Crystal), obsahujú dextríny, čo sú neskvasiteľné látky, ktoré ostanú neskvasené v pive. Ak chcete uvariť svetlé pivo bez karamelovej príchute, dobrou voľbou je Dextrínový slad.
• Nesladované obilie: Nesladované obilie, ale aj jačmenné alebo ovsené vločky, obsahujú veľa proteínov, ktoré sú tak isto neskvasiteľné. Ich nevýhodou je ale, že spôsobujú v pive zákal. Preto sa používajú hlavne do tmavých pív.
• Teplota rmutovania: Zvýšením teploty rmutovania dosiahnete nižšiu aktivitu beta-amylázy, ktorá štiepi škrob na skvasiteľné cukry a naopak, vyššiu aktivitu alfa-amylázy, ktorá vytvára neskvasiteľné cukry. Takže ak chcem plnšie pivo, teplotu 63°C zaradím iba na chvíľu a hneď pokračujem na 73°, alebo začnem ho variť až na 69°C (POZOR, nesmiete prekročiť 70°C).
• Kvasnice: Každé kvasnice majú iný stupeň prekvasenia. Kvasnice s nižším stupňom prekvasenia (70% a menej, napr. Safale S-04) produkujú pivo s vyšším zbytkovým cukrom a plnšou chuťou. Kvasnice s vyšším stupňom prekvasenia (napr. Safale US-05) zase pivo s vyšším obsahom alkoholu.

IPA Citra: Recept na osviežujúcu chuť

IPA Citra je žiarivo svetlé pivo, ktoré harmonicky spája jemnú horkosť a osviežujúcu ovocnú arómu s tónmi citrusov a tropického ovocia. Vďaka starostlivému výberu chmeľov Citra a Cascade získava nezameniteľnú vôňu a chuť. Stredná plnosť a nižšia horkosť (20 IBU) robí z tohto piva ideálnu voľbu pre milovníkov jemnejších a prístupných IPA štýlov.

Tento pivný špeciál je ideálny pre tých, ktorí chcú ochutnať svetlú, osviežujúcu IPA s jemnými citrusovými tónmi a vyváženou horkosťou.

tags: #voda #na #varenie #piva