Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka čelia vážnym problémom, ktoré vedú k výpadkom v dodávkach mlieka na trh. Tento stav si vyžaduje mimoriadnu pozornosť a riešenia na úrovni štátnej správy. V marci sme na Slovensku chovali už len 114 544 dojníc. Poďme sa pozrieť na hlavné príčiny tejto situácie a možné dôsledky pre spotrebiteľov a ekonomiku Slovenska.
Dojnice na pastvine a ich tlak na produkciu
Ekonomické faktory ovplyvňujúce produkciu mlieka sú kľúčové. Hlavným dôvodom nepriaznivého stavu je neustály nárast cien rastlinných komodít, ale aj energií, ktorý sa v plnej miere neprejavuje v zvýšenej cene mliečnych výrobkov. Túto cenovú nerovnováhu dlhodobo vykrývajú prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka zo svojich tržieb. Ich ochota dobrovoľne vytvárať stratu v komplikovanej výrobe má však svoje limity.
Nákupná cena mlieka sa síce medziročne zvýšila o necelých 20 percent, ale energie sa zvýšili v niektorých prípadoch až o 200 percent. Podnikom to spôsobuje vysoké straty a núti ich rušiť chovy dojníc, čo ohrozuje produkciu mlieka, ako základnej potraviny pre výživu ľudí. Automatizácia a technické zmeny nestačia na vyrovnanie nákladov, ktoré rastú rýchlejšie než príjmy.
Podľa Margity Štefánikovej, riaditeľky Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka: „Podstata problému v sektore prvovýroby mlieka spočíva v tom, že výrobné náklady rastú výrazne vyšším tempom, ako príjmy prvovýrobcov.“
Prvovýrobcovia mlieka požadovali mimoriadne zdroje na vykrytie strát prvý raz v októbri 2021. Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan im vo februári 2022 prisľúbil, že z požadovaných 35 miliónov vie prvovýrobcovi poskytnúť len 10 miliónov eur. Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, upozorňuje: „Požiadavka o mimoriadnu podporu … vychádza z reálnych čísel. Jedná sa o 4 centy na každý liter mlieka, ktoré by mohli stabilizovať stavy dojníc a zabezpečiť výrobu.“
Pokles stavov dojníc a jeho dopad
Neúnosná situácia v sektore sa prejavuje na výraznom poklese stavov dojníc. V priebehu roka 2020 poklesol počet dojníc, v roku 2021 o 5-tisíc kusov a v prvom štvrťroku tohto roka tempo poklesu ešte zvýšilo. Napriek poklesu počtu dojníc boli v ostatných rokoch dodávky surového kravského mlieka spracovateľom stabilizované, no dnes je pokles tak výrazný, že je ťažko možné, aby sa takýto výpadok neprejavil v dodávkach mlieka našim spracovateľom.
Chovatelia upozorňujú, že práve nízka výkupná cena mlieka je dôvodom, prečo na Slovensku ubúdajú prvovýrobcovia. Teplo a vlhkosť vzduchu spôsobujú tepelný stress dobytku; na zachovanie produkcie musia používať ventiláciu a pravidelné osviežovanie. Musia mať dostatok krmiva a dvojnásobne viac vody než zvyčajne.
Vývoj a súčasná situácia na trhu s mliekom
„Pomalý prechod k nižším výkupným cenám je spôsob, ako mliekarenský sektor tlmí tlak trhu bez okamžitého zhodenia cien na tvrdé hrany,“ hovorí Martin Mellen, prezident Zväzu slovenských mliekarov. Slabé výnosy a rastúce náklady na výrobu, energie a logistiku znižujú ekonomiku mliekarenských podnikov. Pokles cien mlieka často zatlačuje spracovateľov do diferenciácie nákladov a hľadania efektívnych cest, ako udržať domácu surovinu.
Ekonomické výsledky ukazujú, že rok 2024 bol stabilizujúci pre mliekarenský priemysel. Priemerná cena surového kravského mlieka v roku 2024 dosiahla približne 0,433 EUR/kg, čo v konečnom dôsledku znamenalo zaplatenie farmárom 352,2 mil. EUR. Napriek stabilite sa v Európe aj na Slovensku ceny ponúk spracovateľov znižovali, čím sa zhoršovala marža pri spracovaní a hľadal sa balans medzi férovou cenou pre farmára a cenou pre spotrebiteľa.
Trh s mliečnymi výrobkami ukazuje nárast cien masla a smotany v dôsledku poklesu chovu kráv v EÚ a zmeny v skladových zásobách. Ceny štvrťkilového masla v obchodoch sa za posledné mesiace zdvihli nad 2,5 EUR a môžu prekročiť aj 3 EUR. Spotreba masla rastie na úkor margarínov, najmä v Severnej Amerike. Zvýšením výroby sa zvýšil aj export mliečnych výrobkov o 3,3 %, no dovoz vzrástol o 8,7 %, čo vytvára záporné saldo.
Geopolitické a dotačné vplyvy na sektor
Geopolitické faktory zohrali významnú úlohu: ruské embargo na dovoz potravín z EÚ zmenilo štruktúru dopytu a v niektorých prípadoch znížilo export do kľúčových destinácií. Zrušenie mliečnych kvót v rámci EÚ a následný rusko-embargo vyvolali cenovú búrku na európskom trhu. Európska komisia zvažuje opätovné zavedanie kvót ako dočasné opatrenie na stabilizáciu trhu, pričom jednotlivé členské štáty presadzujú mechanizmy, ktoré by minimalizovali dopady na farmárov.
Bufers a investície do podpôr sú témou diskusie medzi rezortmi a regiónmi. Napriek tomu, že Slovensko má v súčasnosti okolo 300 podnikov prvovýroby mlieka, hľadá sa riešenie na úrovni EÚ aj domácej politiky na stabilizáciu trhu a ochranu domácej produkcie pred lacnými importmi. Spracovatelia mlieka apelujú na stabilizáciu domáceho spracovania ako kľúč k udržaniu bezpečnosti potravín a pracovných miest na vidieku.
Idey a možné riešenia
Rôzne zdroje navrhujú rozličné kroky: mimoriadne finančné prostriedky pre prvovýrobcov a spracovateľov mlieka na preklenutie období tlaku, zefektívnenie logistických reťazcov, či uvažovanie o intervenčnom nákupe komodít na úrovni EÚ s aktualizovanými cenami. SPPK a SZPM vyzývajú na koordináciu na európskej úrovni a na prehodnotenie výrobnej kapacity a rozloženia rizík naprieč členskými štátmi. Zvýšenie podpôr prostredníctvom zelenej nafty, využitie prostriedkov z viazaných platieb a mimoriadna pomoc pre bitúnky sú súčasťou návrhov na podporu.
Očakávania smerujú aj k zmene v spotrebiteľských návykoch a v optimalizácii výrobného procesu: pokračovať v optimalizácii zásob mlieka, redukovať sušenie, a zároveň stimulovať výrobu syrov, ktoré dnes predstavujú významnú zložku spracovateľského objemu. Dôraz sa kladie na udržanie domácej spotreby a sebestačnosti, aby sa minimalizovala závislosť na importoch a znížila citlivosť na vonkajšie šoky.
SaS: Ficovi vyhovujú vysoké ceny palív
Špecifické dáta a príklady dopadov
Novodobé dáta ukazujú, že napríklad na Záhorí ročný výpadok produkcie predstavuje významné množstvo mlieka, čo vplyvom na ceny a dostupnosť presahuje lokálne hranice. Očakávania sú, že ak výpadky budú pokračovať, niektoré mliekarne môžu ukončiť činnosť, čo by zvýšilo závislosť Slovenska od dovozu. Podľa analytikov by zníženie výroby mohlo viesť k zhoršeniu dostupnosti čerstvých mliek a vedieť k vyšším cenám na pultoch. Priemerné výkupné ceny mlieka sa pohybovali okolo 39 centov/kg, čo je výrazne pod nákladmi výroby, ktoré sa pohybujú okolo 50 centov/kg a viac, čo predstavuje značné straty pre prvovýrobcov.
Význam spracovania mlieka v potravinovom reťazci
Spracovanie mlieka je kľúčovým článkom potravinového reťazca. Bez stabilného spracovania hrozí oslabenie domáceho priemyslu a rast veľkej závislosti od dovozu. Mliekarne dnes čelia tlaku spôsobenému lacnými dovozmi a znižovaním výkupných cien, čo znižuje motiváciu pre farmerov k produkcii. Bez riešenia sa môže stať, že trh stratí svoju stabilitu a spotrebitelia zaznamenajú vyššie ceny a obmedzenú dostupnosť niektorých výrobkov.