Ak ste niekedy zažili otravu jedlom, pravdepodobne ste vytušili o akú diagnózu ide ešte predtým, ako ste navštívili ambulanciu lekára. Hlavné príznaky, akými sú žalúdočné kŕče, vracanie a hnačka, je možné prehliadnuť iba veľmi ťažko. Môžu sa prejaviť po niekoľkých hodinách, no v niektorých prípadoch aj deň - dva po tom, ako ste zjedli kontaminované jedlo. Typické príznaky zvyčajne odznejú za niekoľko dní, niekedy dokonca už za pár hodín. Ak však nezmiznú, je nutné lekárske vyšetrenie na určenie, čo tento stav spôsobilo.
V prvom rade by sme si mali povedať, že otrava jedlom nie je skutočná otrava v zmysle, že sa vám do tela dostane jed alebo škodlivá látka. Otrava jedlom pomenúva stav, keď skonzumujete jedlo, ktoré je kontaminované mikroorganizmami. Tie potom spôsobujú infekciu. Diagnostika otravy jedlom je pomerne jednoduchá, a to na základe jednoznačných príznakov. Pri závažných stavoch sú pre potvrdenie diagnózy potrebné krvné testy alebo abdominálny ultrazvuk, ktorý slúži na vylúčenie iných príčin. Nezvyčajná nie je ani dehydratácia, ktorá sa prejavuje suchosťou v ústach a hrdle a menej častým močením ako obvykle. Dehydratácia tiež môže spôsobiť závraty.
Existuje viac ako 250 baktérií, vírusov a parazitov, ktoré sa môžu vyskytovať v potravinách a spôsobiť otravu jedlom. Najviac obozretný by ste mali byť pri nepasterizovanom mlieku, surových vajciach, mäkkých syroch, surovom či nedostatočne tepelne upravenom mäse alebo morských plodoch, kde je najväčšia pravdepodobnosť, že jedlo bude kontaminované. Obzvlášť pozor by ste si mali dávať počas leta, kedy sa jedlo pri vysokých horúčavách kazí veľmi rýchlo. Norovírusom sa môžete nakaziť nielen konzumáciou kontaminovaných potravín, ale aj dotykom kľučiek dverí a iných povrchov, alebo kontaktom s infikovanou osobou. Spôsobujú ťažké gastroenteritídy. Rotavírusy sa najčastejšie do tela dostávajú cez ústa stravou, vodou alebo špinavými rukami.
Názov skupiny baktérií je často - rastú v nedostatočne tepelne upravených vajciach a mäse. Okrem toho však salmonelu môžete dostať aj z nepasterizovaného mlieka alebo syra. Môžu ju spôsobiť aj niektoré druhy ovocia a zeleniny, ako sú melóny alebo klíčky. Hoci iné baktérie spôsobujú menej prípadov otravy jedlom, môžu vám spôsobiť závažné následky, niekedy dokonca smrť. Len na základe klinických príznakov je možné otravu jedlom diagnostikovať pomerne spoľahlivo. Pri zhoršenom stave sú potrebné aj krvné testy alebo abdominálny ultrazvuk, a pri dlhšie trvajúcich príznakoch aj mikrobiologické vyšetrenie.
Vo väčšine prípadov otrava jedlom neohrozuje postihnutého na život, a tak na jej zvládnutie postačuje diétna regulation. Dôležité je zabrániť dehydratácii: čisté tekutiny a rehydratačné roztoky. Pokiaľ má postihnutý nízky tlak, odporúča sa odpočinok na lôžku. Na zmiernenie bolestí a kŕčov sú vhodné analgetiká. Prospešné je užívanie probiotík, ktoré napomáhajú správnemu fungovaniu tráviaceho traktu. V niektorých prípadoch sa aplikujú lieky proti hnačke alebo črevné antiinfektíva. Na zastavenie hnačky pomáhajú črevné absorbenciá - čierne uhlie alebo diosmektit. Ak to zdravotný stav dovoľuje, je pre pacienta vhodné užívanie ľahkých jedál, ako sú sucháre, ryža alebo banány.
Hnačka je nepríjemná záležitosť, ktorá vás môže zastihnúť hocikedy. Aby ste vždy boli pripravený, mali by ste si vašu lekárničku zásobiť aj liekmi proti hnačke. Potravinovej otrave najlepšie zabrániť správnymi hygienickými návykmi, manipuláciou a spracovaním jedla. Rizikovejšími skupinami sú ľudia s oslabeným imunitným systémom, dojčatá, tehotné ženy alebo starší ľudia, ktorí by mali byť obzvlášť opatrní. Okrem toho je vhodné dodržiavať svedomitú hygienu rúk aj kuchynského príslušenstva. Pri manipulácii s potravinami je vhodné zabezpečiť dostatočnú tepelnú úpravu. Pitie balenej vody v exotických krajinách, vyhýbanie sa surovej strave a ľadu v rozvojových krajinách sú tiež preventívne kroky.
Užívanie probiotík sa odporúča pri podávaní antibiotických liekov, no svoju úlohu zohrajú aj pri tráviacich ťažkostiach. Odborná časť uvádza, že probiotiká môžu pomáhať pri obnove črevnej mikroflóry a skracovať trvanie hnačky. Všeobecne platí, že najväčšie riziká predstavujú potraviny s vysokým rizikom kontaminácie ako surové vajcia, mäso, mliečne výrobky, pobrežné plody a neupravené ovocie a zelenina. Po zistení príčiny otravy jedlom môže lekár predpísať antibiotiká podľa potrebného patogénu.
Ako najlepšie znížiť riziko otravy jedlom? Základom sú správne hygienické návyky: umývanie rúk minimálne 20 sekúnd mydlom a teplou vodou pred varením a pred jedlom, dôkladné umývanie riadu a povrchov po kontakte so surovým mäsom či vajcami, aj ukladanie potravín do chladničky podľa typu (mäso, vajcia, mliečne výrobky). Nikdy nedržte potraviny na priamom slnečnom žiarení a sledujte dátumy spotreby. Potraviny po záruke vyhodiť, potraviny s minimálnou trvanlivosťou spotrebovať s opatrnosťou. Ak jedlo vyzerá pokazené alebo zapácha, nie je vhodné ho konzumovať.
Pri cestovaní je dôležité piť len balenú vodu, vyhýbať sa surovej strave, vode z vodovodu a ľadu v rozvojových krajinách. Otrava jedlom môže byť aj suvenírom z cestovania, pretože rôzne hygienické štandardy a kontaminácie sa môžu líšiť.
Keďže otrava jedlom býva spôsobená infekčnými mikroorganizmami alebo ich toxínmi, hlavné skupiny pôvodcov zahŕňajú baktérie (napríklad Salmonella, E. coli, Listeria), vírusy (norovírus, rotavírus, astrovírus) a parazity (Toxoplasma gondii, Giardia, Cryptosporidium). Liečba závisí od pôvodcu a priebehu ochorenia; najdôležitejšie je dostatočné množstvo tekutín a elektrolytov. Pri nekrvavej hnačke môžu pomôcť voľnopredajné lieky, avšak pri krvavých alebo zapálených kľúčových symptómoch by mal lekár zasiahnuť čo najskôr. V ťažších prípadoch môže byť potrebná infúzna hydratácia, alebo špecifická antipodávaná liečba.
Komplikácie otravy jedlom sú zriedkavé, no môžu zahŕňať zlyhanie obličiek, anémiu, alebo poškodenie mozgu pri najvážnejších situáciách spôsobených toxínmi ako botulotoxín. Otrava jedlom býva krátkodobá: väčšina prípadov trvá od niekoľkých hodín do niekoľkých dní, pričom najľahšie formy prejdú do 2-3 dní, infekcie spôsobené baktériami do 3-5 dní. Dôležitá je aj rekonvalescencia s postupným návratom k bežnej strave a pokračovaním pitného režimu. Probiotiká a špeciálne doplnky môžu podporiť črevnú mikroflóru po ochorení.
- Izolujte chorého a zabráňte šíreniu infekcie medzi členmi domácnosti.
- Hydratácia a obnovovanie elektrolytov, vyhýbať sa kofeínu a alkoholickým nápojom.
- Pokoj a odpočinok spolu s postupným návratom k ľahkému jedlu.
- BRAT diéta pri podráždenom žalúdku: banány, ryža, jablková výživa, toast.
- Probiotiká na obnovu črevnej mikroflóry; prípadne antibiotiká len pri konkrétnych patogénoch a na pokyn lekára.
Aké sú najrizikovejšie jedlá, ktoré bývajú zdrojom otravy? Zvýšenú pozornosť si vyžadujú nepasterizované mliečne výrobky, surové či nedostatočne tepelnou úpravou spracované mäso alebo morské plody, vajcia, konzervy s poškodeným obalom, neumyté ovocie a zelenina, a tiež potraviny po záruke. V letných mesiacoch sa potraviny kazia rýchlejšie, čo zvyšuje riziko kontaminácie. Pri manipulácii s potravinami je dôležité mať na pamäti dôkladné umývanie rúk a čisté kuchynské povrchy.
Zle trávenie a nafukovanie ? Pozrite sa čo vám hrozí. A ako sa ho nadobro zbaviť.
Prevencia a správne postupy pri manipulácii s potravinami v domácnosti a počas cestovania sú najlepšou ochranou. Dodržiavanie hygienických pravidiel a správne skladovanie potravín výrazne znižujú riziko otravy jedlom. Podporte svoj imunitný systém a črevnú mikroflóru pomocou vhodných doplnkov a zdravej stravy po prekonanej infekcii.