Spomínam na svoj život mladý, soplák malý, s problémamy medzi domami s chalanmi so zvrátenými rodinami, že so životom bojujú od detstva sami, za zavretými dverami. Nebol som rozmaznaný, skôr vychovaný bez mamy a s problemami bezradný, keď pomoc nikto nedá mi a nikto neni zvedavý ako sa mi vtedy darí, život rany dáva pod rebrami. Spomínam na to čo sme prežili jak malé deti, keď život predstavy o živote roz*ebe ti, nepomôže alkohol, drogy ani cigarety, neprežiť stokárske detstvo nejsú múdre vety. A nikto iný ako len ty sám nepomôže ti, pozerám do zadu a vidím ako ten čas letí, dneska som zapletený do svojej sieti skladám vety ako bolo vtedy, jak už neni, jak sa mení život, ktorý dobrý neni, ktorým som bol poznačený, dneska ho vyjadrujem pouličným umením, v rukách mám svoj osud a tak si svoj život mením, spomínam rovnako ako odsúdení vo väzení. Pamätám nočné horory a potom ráno do školy a v škole nemám úlohy a každý tam hovorí, že chlapec evidentne na tú školu nemá vlohy, že život bude úbohý a budúcnosť po fotrovi. Prvý krok z pod brány prvý rok a už udierali rany z každej strany, jeden krát bol som šťastný, druhý zas nasraný. Rap ako taký samozvaný sám od seba v mojej krvi privítaný, vítaný odozvami za ten čas stretával som sa s kritikami, narážkami a rôznymi odozvami. Som rád, že poznal som to s vami, s chalanmi a babami, aj keď každý z vás je vo svete nepoznaný. Poznám ľudí, ktorých nudí život, ktorý žijú si, veď aj ty si taký, *ebeš na to, za všetko si možeš ty. P. 1945, 3. éditionj v preklade Dr. L. G. Faguľu vychádza ako 6. sv. B, ktorú vydáva Spolok s v. Vojtecha v Trnave. Apošt. administratúra v Trnave dňa 29. jan. 1947 č. 941/1947. maliara A. Kailicha. saeculorum. Vec, t. nápadne krásna a vábivá, ale i náramne podozrivá. pokušenie: budete iiko bohovia. Oklamal Had? povie sa „ste bohovia"), ale cedí cez zuby „ako bohovia". o bohovia", teda nie „bohovia" naozaj. a nedostatočne uváSU osudné dve slabiky „a k o". Zakrútila sa mu hlava. Človek teda chce byť , ako Bo h". skutočného Boha, ktorý rozkazuje a zakazuje. zakazovať, ktoré ovocie možno a nemožno jesť!...
V tejto knihe sa stretávame s prehlbujúcimi diskusiami o tom, čo znamená byť človekom, ktorý hľadá zmysel v kontexte náboženstva a filozofie. Niektoré časti textu skúmajú, ako autonómia a sloboda vedú k pokušeniu stať sa „bohom“ a aké riziká to predstavuje pre človeka aj spoločnosť. Témy ako autonómia, Božstvo, etika a morálne hodnoty sú prelínané s historickými a teologickými predstavami o stvorení, živote a poslaní človeka. Text tiež reflektuje na skúsenosti z mladosti, ktorá často zahŕňa boj so spoločenskými a rodinnými problémami a hľadanie identity cez umeleckú tvorbu a sebareflexiu.
Filozofické línie a otázky o Bohu, slobode a etike
Prvý krok k vlastnému zabsolútneniu bude: neslúžiť nikomu. teda pozdravená dávno túžená chaotická sloboda! i psa budem si môcť robiť, čo sa mi zachce. No a, pravdaže, neostane sa len pri slovách. dať do roboty. A zároveň sa ukazuje napätie medzi snahou o slobodu a potrebou orientácie v etických a metafyzických problémoch. Čo má človek robiť? Čo si počať? že má rozum a túžby? sú skutočnosťou? A ešte akou! Samo o sebe nič by sa nedalo robiť. Neostáva teda už naozaj nič iné ako bôľ, plač a zúfalstvo? najposlednejší koniec? nebytie, pretože ho možno urýchliť, čo i samovraždou. vlasy od toho dubkom vstávajú: je to možné? tak čo je potom možné a najmä čo je uskutočniteľné? ostalo by bez východiska, keby nie História. Krista. j. že sa zriekne úplnej autonomie. veci. bezpodmienečnej kapitulácii. - a čím, ak nie rozumom. rozum. Abrahám, Jób a proroci. Abraháma i Jóba. Či chce korigovať Písmo sv. A to už akým právom? znova padnúť do pazúrov autonomného Rozumu? či takýto bol posledný smysel Abrahámovej viery, Prorokov a celého sv. poza Izaka? (Exp. I. Cor. ani nám, teda ani Kierkegaardovi. inde, kde ju videl Abrahám, poza Izaka. filozofia), - smysel človeka ostáva stále ešte v tme. Musí prísť ešte svetlo. prítomný život: Život donesie večný život. smyslom i Abrahámovej viery, i Jóbových trápení, i viery Prorokov. Sokrates bol povedal: poznaj sám seba. možno všelijako chápať. alebo i zúfať.
Historické a teologické vlivy na chápanie Boha a človeka
K Kierkegaardovi smerujú úvahy o tom, že vyhnutie sa rozumu v prospech viery a skúsenosti môže viesť k novej forme filozofie. Nietzsche, Feuerbach, Marx a ďalší predstaviteľov myšlienkového spektra sa snažia ukázať, ako rôzne prúdy vedomia a spoločenských vzťahov formovali pohľad na Boha, náboženstvo a autonómiu človeka. Feuerbachov pohľad na Boha ako projekciu ľudskej slobody a túžby po moci je v texte analyzovaný ako základný moment pre ďalšie hľadanie zmyslu v modernom svete. Táto línia vyústila do skúmania toho, ako ľudstvo postupne pristupuje k problému odkazu náboženstva a jeho miesta v spoločnosti a kultúre.
Umelá a spoločenská reflexia o živote a slobode
… spoznávanie človeka ako ústavu tvorenú božou podobou a zároveň ako bytosti hľadajúcej slobodu je jadrom diskusie. Textu umožňuje skúmať, ako umelecké vyjadrenie a pouličné umenie môžu slúžiť ako nástroj sebaidentifikácie a boja proti útlaku. Zároveň sú tu úvahy o tom, že ľudská dôstojnosť a sloboda nie sú iba filozofické pojmy, ale skutočné výzvy, ktoré si vyžadujú aktívne konanie a zodpovednosť za svoje činy.
Filozoficko-teologické súvislosti v kontexte kultúrneho a historického okruhu
V texte sa odráža sled myšlienok od Kierkegaarda cez Feuerbacha až po Marx a Nietzsche, pričom sa skúma, ako sa tieto myšlienky vzťahujú ku kultúrnym a duchovným interpretačným köanom spoločnosti. Dôraz sa kladie na to, že hľadanie autentickej viery a významu nie je jednoduché a vyžaduje vedomie o vlastnom bytí a vzťahu k svetu. V konečnom dôsledku sa text snaží ponúknuť kritické pohľady na autoritárske a dogmatické prístupy k viere, ktoré potláčajú ľudskú dôstojnosť a slobodu.
Praktické rozmery: ako chápať vieru, rozum a slobodu dnes
Čo znamená neslúžiť nikomu a vyhľadávať svoju vlastnú slobodu bez toho, aby sme stratili zmysel pre etické zodpovedanie? Text vyzýva k zodpovednému a otvorenému prístupu k viere a poznaniu, ktorý nepripúšťa slepé odmietanie rozumu, no zároveň nerobí z rozumu boha. Mesto/ľudstvo sa musí vyrovnať s otázkou, ako integrovať duchovné a morálne požiadavky do praktického života a spoločenského poriadku.
Historické analýzy a ich vplyv na súčasné pohľady
Historické prvky, ktoré sa objavujú v texte, ukazujú, ako sa kultúrne a filozofické prúdy prelínajú s teologickými predstavami a formujú ľudskú predstavu o tom, čo je skutočne dobré a čo zlé. Táto reflexia upozorňuje, že sloboda bez zodpovednosti zostáva polovičnou a neudržiavateľnou cestou a že skutočná sloboda vychádza z poznania a slúženia vyššiemu dobru, ktoré presahuje čistý egoizmus a sebavyjadrenie.