Do Európy ich z Ameriky doviezli španielsky moreplavci asi v 16. storočí. Európania len veľmi ťažko prijali túto pre nich neznámu plodinu a spočiatku ju rázne odmietali. Hľuzy im totiž pripadali príliš tvrdé a škaredé. Tento výstrelok sa zakrátko rozšíril aj medzi nižšie vrstvy. Z histórie: Zemiaky pochádzajú z Peru - konkrétne z Ánd, kde ich pestovali Indiáni približne už 8000 rokov p.n.l. V minulosti uctievané: Našla sa soška zemiakového boha, ktorého museli kedysi v Peru uctievať.
Nútené pestovanie: Napríklad panovník v Nemecku svojich poddaných nútil, aby zemiaky pestovali a vyhli sa tak hladomoru. Kto jeho príkaz odmietal, mohol ho postihnúť trest v podobe odrezania ucha. Naozaj obľúbené: Zemiaky sú pestované vo viac ako 125 krajinách sveta. Sú štvrtou najviac konzumovanou plodinou na svete. Na prvom mieste je ryža potom pšenica a tretie miesto patrí kukurici. Z histórie: Vedie Čína. Najväčším producentom zemiakov na svete je Čína. Prvé vo vesmíre: V roku 1995 NASA testovala rast zemiakov na palube raketoplánu Columbia. Cesta na Mars: Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) pracuje na testovaní zemiakov, ktoré by boli pestované na Marse. Fialové zemiaky: Sú dokonca ešte zdravšie ako tie, ktoré bežne konzumujeme. Fialovú farbu majú kvôli zvýšenému obsahu antokyánov. Pozor na zelené: Zelená farba značí prítomnosť solanínu, ktorý môže spôsobiť zdravotné ťažkosti. Aby ste tomu predišli je dôležité skladovať zemiaky na tmavom a suchom mieste.
Pre zdravie: Zemiaky obsahujú až 80% vody. Zvyšných 20% tvoria sacharidy a bielkoviny. Sú bohaté na vitamíny B, C či E, horčík, železo, zinok či mangán. Bohatšie ako banány: obsahujú draslík, ktorý prospieva správnemu fungovaniu svalov a zdraviu kostí. Zdravé trávenie: Obsahujú vlákninu a škroby, ktoré prospievajú tráveniu a regulujú hladinu cukru a tukov v krvi. Zemiakové lupienky: Na jedno vrecúško zemiakových lupienkov potrebuje asi 5 zemiakov. Hranolky: O obľúbené zemiakové hranolky sa vedú spory - Francúzi tvrdia, že vznikli v ich krajine. Zemiaky patria k základným pilierom slovenskej kuchyne a využívajú sa už dlhé desaťročia, často však existujú riziká spojené s konzumáciou v konkrétnych podmienkach.
V nasledujúcich riadkoch si preto povieme, kedy sa môže konzumácia zemiakov stať rizikovou a ako sa vyhnúť možným zdravotným ťažkostiam. Dajte si pozor na zelené a naklíčené zemiaky: hľuzy môžu zelenať pri dlhšom vystavení svetlu. Rastliny z čeľade ľuľkovitých obsahujú solanín, ktorý môže byť pre človeka toxický. Keď sa zemiaky vystavia svetlu, hladina solanínu sa môže strojnásobiť. Najviac ho nachádzame okolo klíčkov a v šupke. Ak do tela vstúpi vyššie množstvo solanínu, môže spôsobiť podráždenie sliznice žalúdka a dvanástnika, v extrémnych prípadoch krvácanie. Príznaky otravy solanínom bývajú kŕče v žalúdku, silná hnačka, a u detí je riziko ešte väčšie.
Prečo sú toxíny v zemiakoch a ako sa im vyhnúť? Solanín sa vyskytuje hlavne v šupke a okolo klíčkov. Ak zemiaky začínajú klíčiť, riziko obsahuje solanín rastie, najmä v jarných mesiacoch. Solanín sa tepelnou úpravou nestráca; jediné čo môžete urobiť, je zemiaky pred spracovaním dôkladne ošúpať, vyrezať všetky zelené časti a odstrániť klíčky. Ak plánujete pripravovať zemiaky v šupke, siahnite po čerstvých mladých zemiakoch. Starým klíčiacim hľuzám sa radšej vyhnite.
Prečo je solanín nebezpečný? Môže pri vyšších dávkach pôsobiť ako jed. Glykoalkaloidy brzdia enzýmy zodpovedné za funkcie nervového systému a môžu ničiť bunkové membrány, čo spôsobuje poškodenie čriev. Otrava solanínom môže mať aj závažnejšie následky, od kŕčov po krvný tlak a dýchanie. Bezpečná hranica príjmu glykoalkaloidov je približne 0,5 mg na kilogram telesnej hmotnosti denne. Ako znížiť riziko: vyberať zemiaky bez zelených škvŕn a klíčkov, ošúpať ich a správne skladovať. Skladovanie zemiakov je kľúčové: tmavé, chladné a suché prostredie, vzdušné nádoby a vyhnúť sa skladovaniu v chladničke, pretože nízka teplota môže zvyšovať obsah solanínu.
Tabuľka odporúčaní pre správne skladovanie zemiakov: Podmienky - Svetlo: Skladujte na tmavom mieste, v tme. Teplota: Ideálna je 4-7 °C. Vlhkosť: Suché miesto. Nádoba: Priedušné nádoby alebo sieťové vrecká. Blízkosť ovocia: Oddelte od jabĺk a banánov, ktoré produkujú etylén.
Kedy sú zemiaky bezpečné na konzumáciu? Zemiaky bez zelenej farby a bez klíčkov sú bezpečné, pokiaľ sú správne tepelne upravené. Tepelná úprava pomáha znižovať obsah solanínu, no úplne sa ho nezbaví. Všeobecne zemiaky patria medzi základné potraviny a ich konzumácia je bežná, no treba dodržiavať pravidlá skladovania a spracovania, aby sa predišlo toxickým účinkom. Zemiaky majú mnoho výhod pre zdravie, pričom riziká sú najmä pri zelených častiach a klíčkoch. Pamätajte, že správne skladovanie a krátke varenie v hrnci s pokrievkou v čo najmenšom množstve vody je pre zachovanie vitamínov a zdraviu prospešných látok veľmi dôležité.
Prečo sú zemiaky najviac podceňovanou superpotravinou – vysvetľuje Dr. McDougall!
Príbehy a fakty o zemiakoch
Zemiaky majú množstvo zaujímavostí: existuje okolo 5000 odrôd, zemiaky sa pestujú aj vo vesmíre a môžu znižovať horúčku tradičným domovým spôsobom. Zemiaky majú svoje múzeá po celom svete a Svetový deň zemiakov sa slávi 19. augusta. Dochádzajú aj rôzne názvy podľa regiónov a kultúrnych tradícií. Zemiaky sú významným zdrojom vitamínu C - v jednom stredne veľkom zemiaku môže byť až 45% dennej odporúčanej dávky, no po zbere a varení sa obsah vitamínu znižuje. Zemiaky obsahujú aj vitamíny B, kyselinu listovú a draslík, ktorý pomáha udržiavať krvný tlak a znižuje riziko vzniku rakoviny. Okrem toho obsahujú karotenoidy, flavonoidy a ďalšie minerály, ktoré prispievajú k zdraviu srdca a imunitného systému.
Medzi ďalšie zaujímavosti patrí, že zemiaky môžu byť v určitých kultúrach symbolom hojnosti a sú súčasťou tradičných jedál na Slovensku aj v Európe. Zemiaky sú relatívne ľahko pestovateľné a často sú cenovo dostupnou potravinou, čo prispieva k ich širokému používaniu v kuchyniach. Napriek tomu je dôležité poznať pravidlá bezpečnej konzumácie a skladovania, aby sa predišlo otrave solanínom a iným rizikám spojeným s klíčkami a zelenými časťami hľúz.