Ozubnicová železnica Štrba - Štrbské Pleso je jednou z dvoch „zubačiek“ na Slovensku. Spája osadu Tatranskú Štrbu so Štrbským Plesom. Na trati zastavuje len v jednej malej zastávke Tatranský Lieskovec, ktorý je súčasťou osady Tatranská Štrba. V sieti Železníc Slovenskej Republiky nesie označenie ako železničná trať č. 182. Na konci 19. st. vzrastal záujem turistov o Vysoké Tatry a vzniknutá Košicko-bohumínska železnica oživovala myšlienku železničného prepojenia. Na základe toho bola v lete roku 1895 začatá výstavba vlastnej trate s dĺžkou 4,75 km.
Stavbu viedli stavitelia zo Spišskej Novej Vsi, Adolf Niedenthal a Žigmund Kornhäuser. Ozubnicová železnica mala rozchod 1 000 mm a bola na nej použitá ozubnicová sústava Riggenbach. Železnica zo svojej údolnej stanice, Štrba, prekonávala do vrcholovej stanice na Štrbskom Plese prevýšenie 454 m s maximálnym stúpaním 127 ‰. Pozdĺž trate viedla paralelne cesta, s ktorou sa trať križovala celkovo 12 krát bez závor a signalizačného zariadenia a preto bola budovaná, aby to bolo v úsekoch, kde bola rovina alebo najmenšie prevýšenie z dôvodu, aby tam nemusel byť ozubený hrebeň. Vozový park tvorili 2 parné rušne od výrobcu Floridsdorf, 4 dvojosové osobné vozne a 2 dvojosové nákladné vozne vyrobené budapeštianskou firmou Ganz.
V roku 1970 ohlásili konanie Majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní na Štrbskom. Okrem nutnosti ubytovania a vybudovania športovísk vznikla požiadavka zabezpečenia dostatočnej kapacitnej dopravy. To oživilo myšlienku znovu-spustenia a rekonštrukcie ozubnicovej železnice. Nová „zubačka“ bola vybudovaná na nevyužívanej časti pôvodnej trate. Pre bezpečnosť boli odstránené pôvodné úrovňové priecestia. Na rozdiel od prvej „zubačky“ využívala zrekonštruovaná trať ozubnicovú sústavu systému Strub. Jej dĺžka je 4,78 km, maximálne stúpanie 150 ‰ a napájanie jednosmerným napätím 1 500 V. Vybudovaná bola nová staničná budova v Štrbe aj vo vrcholovej stanici Štrbské Pleso, ktorá slúži aj ako stanica TEŽ (Tatranské elektrické železnice).
Vrcholová stanica pôvodnej trate stála na brehu Štrbského Plesa. V údolnej stanici Štrba bola taktiež vybudovaná nová krytá hala pre potreby „zubačky“ a meniareň zabezpečujúca napájanie železnice elektrickou energiou. Obnovenú železnicu odovzdali a spustili do prevádzky 20.2.1970. Vozový park tvorili tri dvojvozňové osobné jednotky 405.95 vyrobené švajčiarskou firmou SLM Winterthur. Taktiež bola pre zabezpečenie prevádzky na obnovené trati dodaná koľajová technika od švajčiarskeho výrobcu Brown-Boveri&C.
V júli 2020 bola premávka na trati znova prerušená a začala sa úplná výmena pôvodnej trate a jej napojenie na trať TEŽ do stanice Poprad-Tatry a späť. Pôvodne mala rekonštrukcia trvať od 6.7.2020 do 6.2.2021, počas ktorých premávala náhradná autobusová doprava. Avšak v januári 2021 bolo ohlásené, že rekonštrukcia v hodnote 22 miliónov eur bude v omeškaní. Odovzdanie trate do prevádzky teda prebehlo až v septembri 2021. Nové súpravy majú kapacitu 90 miest, oproti 124, ktoré mali pôvodné vozidlá, ale umožňujú aj miesta pre invalidné vozíky, kočíky a bicykle.
35 000 Němců Přijde O Práci Ve Volkswagenu: Šéfové Přiznali, Že Tohle Je Teprve Začátek
Zakúpené boli od švajčiarskej firmy Stadler. Súčasťou objednávky bol aj rušeň na hybridný elektrický a dieselový pohon, ktorý bude môcť byť diaľkovo ovládany, čo je novinka na slovenských železniciach. ZSSK priviezli prvú z týchto súprav 15.1.2021, ktoré premávajú na „zubačke“ a zároveň na trasách Poprad-Tatry - Starý Smokovec - Štrbské Pleso a Starý Smokovec - Tatranská Lomnica.
Tatranská Štrba a osady okolo
Tatranská Štrba vznikla v chotári a na území obce Štrba (známa len pod označením Štrba-stanica). Bezprostredným podnetom pre jej vznik bola stavba Košicko-bohumínskej železnice a stanice Hochwald v roku 1880, ktorú neskôr premenovali na Štrbu. Dnešnú budovu železničnej stanice postavili v 30-tych rokoch. Do roku 1969 turistov zo Štrby a Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso vozili autobusy.
V roku 1969 pri príležitosti blížiacich sa MS v lyžovaní postavila švajčiarska firma novú ozubnicovú železnicu. Tatranská Štrba sa pôvodne rozvíjala ako dopravný uzol, no postupne sa rozvoj zameral na turistický ruch a služby. Od roku 1960 došlo k územnej reorganizácii a Tatranská Štrba sa stala súčasťou obce Štrba. V zozname obcí k 1.7.1960 sa prvýkrát uvádza, že obec Štrba je vytvorená z dvoch častí, a to Štrba a miestna časť Tatranská Štrba.
Najväčší rozvoj zaznamenala až počas MS v lyžovaní v roku 1970, kedy bola obnovená zubačka, vybudovaná benzínová pumpa a sídlisko Lieskovec, autocamping. Dnes je Tatranská Štrba moderná časť obce s vybudovanou infraštruktúrou a rozvíjajúcou sa výstavbou. Dôležitá dopravná tepna prechádzala 4 km severne od Štrby a výrazným spôsobom sprístupnila Tatry pre návštevníkov.
Vznik kúpeľov Štrbské Pleso a ochrana historických pamiatok súviseli s potrebou dopravy turistov a pacientov. Trať Štrba - Štrbské Pleso bola vybudovaná už v roku 1896, pričom v chotári Štrby vznikol dopravný uzol Štrba-stanica, okolo ktorého bola vybudovaná osada. Dôležitá bola aj drevenica Štrbská, ktorá predstavuje unikátny etnografický múzeum a ukážku tradičného života v podtatranskej oblasti.
Dedičstvo, turistika a význam zubačky
Okrem kultúrnych a historických pamiatok je významná aj legendárna ozubnicová železnica, ktorá dodnes patrí k hlavným lákadlám. Ozubnicová železnica spája obec Štrbské Pleso s Tatranskou Štrbou a pre svoju históriu a architektúru priťahuje návštevníkov z celého Slovenska i zo zahraničia. Zubačka zo Štrby na Štrbské Pleso je v prevádzke už od roku 1896 a v roku 1970 ju elektrifikovali. V súčasnosti je pod správou Železničnej spoločnosti Slovensko a premáva pravidelne, pričom je jednou z najvyťaženejších tratí pre turistov do Tatier.
Štrbská drevenica a lokality na okraji podtatranskej obce ponúkajú pohľad na stredoveké osady a archeologické nálezy z rokov 1951-1952, vrátane základov zaniknutej stredovekej osady Šoldov a impozantných nálezov kostolíka z konca 13. storočia. Lokalita je voľne prístupná pre verejnosť a v blízkosti je pamätník a informačná tabuľa. Vojenský cintorín Važec, postavený v roku 1998, predstavuje najväčší nemecký vojenský cintorín na Slovensku s približne 6500 náhrobkami a pravidelnou údržbou po celý rok.
Medzi významné atrakcie patrí tiež cenná kultúrna pamiatka Štrbská drevenica, ktorá je od roku 2002 sprístupnená verejnosti a poskytuje pohľad na tradičný život v podtatranskej oblasti. Táto oblasť ponúka široké spektrum turistických aktivít: lyžovanie, turistiku, kultúrne dedičstvo a autentické architektúry, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou histórie regionu.
Zhrnutie a kontext
Štrba a Tatranská Štrba predstavujú kľúčové uzly pre rozvoj turistiky a dopravy v kontakte s Tatrami. Ozubnicová železnica, spájajúca Štrbské Pleso s Tatranskou Štrbou, je historicky významnou súčasťou vzťahu medzi dopravu a turistickým ruchom. Obnovené súpravy Stadler a nový hybridný pohon predstavujú modernizáciu, ktorá umožňuje pohodlnejší a ekologickejší pohon pre návštevníkov.