V boji proti klimatickým zmenám by mohol pomôcť aj prechod na rastlinnú stravu. Tvrdia to experti Organizácie Spojených národov (OSN).Svoje zistenia publikovali v rozsiahlej správe venovanej využitiu pôdy a klimatickým zmenám, v ktorej konštatujú, že vysoká konzumácia mäsa a mliečnych výrobkov na Západe podporuje globálne otepľovanie.Riziko pre zásobu potravínNevyzvali však jednoznačne všetkých, aby sa stali vegánmi alebo vegetariánmi, len konštatujú, že ak by ľudia znížili konzumáciu mäsa, mohlo by sa z pôdy uživiť viac ľudí. Na dokumente pre Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) pracovalo 107 vedcov.„Nehovoríme, aby ľudia prestali jesť mäso. Na niektorých miestach nemajú na výber. Je však jasné, že na Západe ho jeme až príliš,“ skonštatoval profesor Pete Smith, ktorý sa venuje štúdiu životného prostredia na univerzite v Aberdeene. Zmena klímy predstavuje riziko pre zásoby potravín. Stúpajúce teploty, viac dažďa aj extrémy počasia budú plodiny aj dobytok ďalej ovplyvňovať. Zároveň však produkcia potravín prispieva ku globálnemu otepľovaniu.
Poľnohospodárstvo, spolu s lesníctvom, produkujú štvrtinu emisií skleníkových plynov. Chov dobytka prispieva ku globálnemu otepľovaniu prostredníctvom metánu, ktorý produkujú zvieratá, a tiež odlesňovaním, ktorého cieľom je rozširovanie pasienkov.Rastie konzumácia hovädziehoPodľa Petra Stevensona z organizácie Compassion in World Farming je „zníženie konzumácie mäsa neodmysliteľné, ak chceme splniť klimatické ciele“. V niektorých častiach sveta, ako napríklad v Číne, však rastie konzumácia hovädzieho mäsa. Vedci v správe vyzývajú na dôrazné kroky smerujúce k zastaveniu ničenia pôdy a dezertifikácie, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám. Vyjadrili tiež podporu snahám na zastavenie plytvania jedlom, či už pred jeho predajom konzumentom alebo po ňom. Ľudstvo by podľa nich malo chrániť prirodzené lesy, a to najmä v trópoch, jesť menej červeného mäsa a viac zeleniny, chrániť a obnovovať rašeliniská, podporovať agrolesníctvo a tiež zvyšovať variabilitu plodín. Produkcia mäsa významným spôsobom prispieva k emisii skleníkových plynov, znižuje biodiverzitu a zvyšuje tlak na vodné zdroje.
Zvyšujúca sa globálna spotreba mäsa môže mať zásadný negatívny vplyv na životné prostredie. „Obsiahle štúdie a metaanalýzy zo západných krajín ukazujú, že úmrtnosť je o niečo vyššia pri ľuďoch, ktorí konzumujú vysoké dávky červeného a spracovaného mäsa. Ak ľudia nadmerne konzumujú spracované mäso, zvyšuje sa u nich riziko kolorektálneho karcinómu.“ Do popredia sa dostáva aj súvislosť medzi rastom svetovej populácie a dopytom po mäse. Odhady hovoria, že do polovice storočia sa celková spotreba mäsa zvýši o 76 percent. Chov zvierat na mäso kladie zvýšené nároky na vodu a jeho produkcia významne zasahuje do ekologických a ekonomických systémov. Budúcnosť spotreby mäsa je spojená s konkurenčnými tlakmi na pôdu, vodu a biodiverzitu.
„Obsiahle štúdie a metaanalýzy zo západných krajín ukazujú, že úmrtnosť je o niečo vyššia pri ľuďoch, ktorí konzumujú vysoké dávky červeného a spracovaného mäsa. Ak ľudia nadmerne konzumujú spracované mäso, zvyšuje sa u nich riziko kolorektálneho karcinómu (rakovina hrubého čreva a konečníka, pozn. Spotreba mäsa rastie preto, lebo stúpa počet obyvateľov na Zemi, ktorý sa prehupol už cez 7,6 miliardy. Podľa vedcov spotreba mäsa v bohatých krajinách buď nerastie, alebo klesá, pretože ľudia čoraz viac jedia ovocie a zeleninu. Odhady hovoria, že do polovice storočia sa celková spotreba mäsa zvýši o 76 percent.
Chov zvierat na mäso tiež kladie zvýšené nároky na vodu. Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Konzumácia mäsa zintenzívňuje klimatickú krízu. Zmierniť ju je pomerne jednoduché. Nové výskumy ukazujú, že niektoré techniky na podporu udržateľného stravovania už prinášajú výsledky. V USA sa na Dňa vďakyvzdania stane hlavnou atrakciou pečený moriak. Mäso je skutočne hlboko spojené s tradíciami a oslavami, pričom výskumníci upozorňujú na zhoršujúce sa dopady na životné prostredie.
Vo vyspelých krajinách, ako sú Spojené štáty, ľudia často konzumujú oveľa viac mäsa, než odporúčajú výživové smernice. Potravinové systémy sú zodpovedné za tretinu globálnych emisií skleníkových plynov, čo je obrovské číslo. Navyše, výroba, doprava a konzumácia živočíšnych produktov sú dominantnými zdrojmi emisií súvisiacich s potravinami. Niektoré z najškodlivejších emisií pochádzajú z chovu hovädzieho dobytka, v rámci ktorého sa počas tráviaceho procesu uvoľňuje metán. V porovnaní s rastlinnými proteínmi, ako sú fazuľa a strukoviny, je hovädzie mäso zodpovedné za približne 20-krát viac emisií na gram konzumovateľného proteínu. Zmena stravovacích návykov na globálnej úrovni by mohla dramaticky znížiť emisie skleníkových plynov.
Podľa štúdie uverejnenej v auguste v časopise Nature Climate Change, ak by celý svet prešiel na rastlinnú stravu, ročné globálne emisie spojené s potravinami by sa znížili o približne 17 percent v porovnaní s úrovňami z roku 2019. Okrem mäsa a mliečnych výrobkov sa znižujú aj emisie z ďalších potravín; napríklad porovnanie ukazuje, že špargľa môže mať výrazne vyššiu uhlíkovú stopu než kuracie mäso v dôsledku dopravy. Znižovanie emisí si vyžaduje viaceré kroky - od redukcie konzumácie živočíšnych produktov až po technické inovácie ako kŕmne zmesi redukujúce metán alebo biofiltráciu v kravínach.
Vplyv na živočíšne potraviny a oceány: klimatické zmeny spôsobujú nižšiu plodnosť hospodárskych zvierat, vyššiu náchylnosť na choroby a zvýšený tlak na chemikálie v chovoch. Ochota meniť zvyklosti v strave spolu s lepšou reguláciou a podporou udržateľnejších postupov môže znížiť aj negatívny dopad na zdravie ľudí a na životné prostredie. Obe strany mince - zdravie a klíma - sú prepojené a vyžadujú komplexný prístup vrátane vzdelávania, zmien v politike a cenovej disciplíny, aby sa dosiahla súdržná transformácia potravinového systému.
Kľúčové kroky a možné riešenia
- Podpora rastlinnej stravy a redukcia konzumácie červeného mäsa v západných regiónoch.
- Využívanie agrolesníctva, ochrana rašelinísk a obnova lesov na zlepšenie uhlíkovej sekvestrace.
- Investície do technológií znižujúcich emisie v živočíšnej výrobe (metán, biofiltrácia, krmivá).
- Podpora lokálnych potravín, zníženie energetických nárokov na dopravu potravín a optimalizácia výrobných reťazcov.
- Možnosť klimatickej dane z mäsa a mliečnych výrobkov, s následnou kompenzáciou na zdravé potraviny a programy vzdelávania.
🔴 PRZYSZŁOŚĆ PL2050 I MORAWIECKIEGO, PUTIN PRZETESTUJE PAŃSTWA NATO? | Onet Rano.
Príklad kakaových plantáží a kávy v kontexte klímy
Kakaovníky môžu byť vážne ohrozené globálnym otepľovaním; do roku 2050 by sa ich vhodné podmienky pre rast mohli zmenšiť až o tretinu. Kávovníky tiež čelia rizikám zmeny klímy a odlesňovania; niektoré regióny by mohli stratiť svoju kapacitu na pestovanie kávy. Riziká sú skôr regionálne a výsledná globálna produkcia môže trpieť na viacerých miestach sveta.
Vinársky priemysel a teplotné zmeny
Klimatické zmeny môžu ovplyvniť aj vinohradníctvo: teplotné posuny môžu viesť k zmenšeniu oblastí vhodných na pestovanie viniča a ovplyvniť chuť a kvalitu vín. Možné sú regionálne posuny v zloženích odrôd ako cabernet sauvignon, chardonnay, merlot, pinot noir či rizling. Zmena miest pestovania by mohla znížiť straty na polovicu.
Zhrnutie a kontext pre Slovensko a ďalšie regióny
Globálny potravinový systém vytvára značnú časť emisií a vyžaduje reformy na úrovni potravinárskych politík, cien a dotácií. Analýzy ukazujú, že zmena stravovacích návykov a posilnenie udržateľných praktik môže viesť k významnému zníženiu emisií a k ochrane zdrojov, ako sú pôda a voda. Zároveň je dôležité zabezpečiť, aby zmeny nevedú k negatívnym spoločenským dopadom, ako je zvýšenie chudoby alebo hladu, a aby sa zmeny komunikovali a implementovali citlivo a spravodlivo.