Počet škodcov v našich záhradách sa z roka na rok navyšuje. Môžu zničiť celé plantáže pestovanej zeleniny a ovocia. Záhradkári, ktorí chcú konom leta vykopať prvé zemiaky, čelia dvom hlavným hrozbám: pásavke zemiakovej a hubovým chorobám. Aby ste sa mohli tešiť z veľkej a ekologickej úrody, musíte sa postarať o správnu ochranu.
Hlavní škodcovia zemiakov
Jedným z hlavných škodcov, ktorí dokonca milujú zemiaky, je chrobák s názvom pásavka zemiaková. Ak sa v plodine vyskytne ojedinelý hmyz, je najlepšie zbierať ho ručne. Pri ich skutočnom zamorení sa oplatí obrátiť na osvedčené domáce prostriedky.
Drôtovec (larva chrobáka čeľade kováčikovitých - Elateridae) je významným škodcom, ktorý vážne ohrozuje kvalitu zemiakov. Tieto larvy, zaradené do podradu všežravcov (Polyphaga), majú široké spektrum potravy, vrátane koreňov rastlín a zemiakových hľúz. Ich vývoj trvá niekoľko rokov a je výrazne ovplyvnený vlhkosťou pôdy. Kováčikovití chrobáci sú pomerne nenápadní, majú ploché telo, hnedú až čiernu farbu a dosahujú dĺžku 8-15 mm. Ich larvy, známe ako drôtovce, sú silno sklerotizované, žltohnedej farby s plochou hlavou a silnými nohami. Larvy sa vyvíjajú 3-5 rokov a počas tohto obdobia sa až 9-krát vyzliekajú. Dospelé kováčiky sa objavujú v apríli a máji, kedy samičky kladú vajíčka do prasklín v pôde. Drôtovce spôsobujú škody mnohým poľnohospodárskym plodinám, no zemiaky sú medzi nimi najohrozenejšie. Pri zemiakoch vyžierajú dierky a chodbičky rôznej hĺbky, pričom tieto poškodenia sú často vyplnené tmavým trusom. Najviac škodia larvy vyšších vývojových štádií, ktoré znehodnocujú konzumné hľuzy a môžu do nich zanášať patogény spôsobujúce hnilobu. Drôtovce sú zriedka prítomné v hľuzách pri zbere, pretože ich rýchlo opúšťajú a vracajú sa do pôdy. Poškodenie sa často zvyšuje ku koncu vegetačného obdobia a medzi ukončením vegetácie a zberom, kedy larvy dopĺňajú zásoby potravy. V suchších obdobiach sú živé rastlinné pletivá pre larvy dôležitým zdrojom vody. Škody spôsobené drôtovcami sú najčastejšie v záhradách a na menších poliach, najmä v blízkosti trávnych porastov, alebo ak sú zemiaky vysadené po krmovinách či trvalých porastoch. Ochrana proti drôtovcom je pomerne problematická. Z toho dôvodu je tiež nutné s drôtovcami bojovať v rámci celého osevného sledu. Prahom škodlivosti u konzumných zemiakov je výskyt 10 drôtovcov na 1 m2. Prieskum zamorenia pozemku drôtovcami sa vykonáva pôdnymi výkopmi alebo pomocou návnad podľa špeciálnej metodiky. Zemiaky v osevnom slede by mali byť zaradené najskôr štvrtým rokom po lúčnych porastoch alebo viacročných krmovinách.
Pomalý rast zemiakov, malé hľuzy, opadávanie spodných listov, vädnutie a zmena farby rastlín býva často dôsledkom napadnutia háďatkom zemiakovým. Globodera rostochiensis, ako sa odborne nazýva, patrí k takzvaným cystotvorným nematódam. Znamená to, že samička, ktorá nakladie vajíčka sa premení na cystu. Tento nepríjemný škodca je známy na celom svete, u nás trápi najmä malopestovateľov. Háďatko zemiakové pochádza z Južnej Ameriky, odkiaľ sa rozšírilo prakticky do celého sveta. I keď sa najčastejšie vyskytuje na zemiakoch, napáda tiež paradajky a baklažán. Malé okrúhle červy s dĺžkou od 0,2 do 12 milimetrov sa živia ich koreňmi. Kým si všimneme zmeny na nadzemnej časti rastliny, býva už koreňový systém značne poškodený. Na jeseň sa na koreni rastliny vytvorí guľovitá cysta s veľkosťou 0,5 až 0,8 milimetra. V nej je množstvo vajíčok, zvyčajne 100 až 300 kusov. Cysta funguje ako ochranný obal, ktorý ďalšiu generáciu chráni pred poškodením vplyvom nepriaznivého počasia, ale tiež v nej zotrvávajú, ak nie je v blízkosti hostiteľská rastlina. Na jeseň alebo až na jar sa z vajíčok postupne vyliahnu larvy. Špeciálnym otvorom sa dostanú cez cystu do pôdy a hľadajú si korienky. Toto liahnutie trvá počas celého vegetačného obdobia, teda prakticky až do konca augusta. Larvy tvoria pre rastlinu toxické látky. V takzvaných gigantických bunkách sa ďalej vyvíjajú. Dospelí samci háďatka sa pohybujú v pôde, vyhľadávajú a oplodňujú samičky. Zaujímavé je, že hlava samičiek zostáva v pletive rastliny, trčí z neho len chvost. Kvôli obmedzeniu prístupu rastliny vode a živinám z pôdy si všimnete pomalý rast, zakrpatievanie rastlín, opadávanie najskôr spodných a neskôr aj mladších listov. Ak včas nezasiahnete, rastliny uhynú, úroda bude prakticky nepoužiteľná.
Zemiaky najčastejšie trpia plesňami ako fytoftóra. Napáda nadzemné časti zemiakov ale aj samotné hľuzy počas daždivého obdobia. Všetko závisí od množstva zrážok počas vegetačného obdobia. Intervaly medzi postrekmi by mali byť 10 - 14 dní, počas daždivého obdobia aj každý týždeň. Odporúčame použiť meďnaté postreky, dokonca aj preventívne. Môžete vykonať postrek na zemiaky, aj keď už je plod napadnutý plesňou. V ťažších pôdach sa držia hnilobné infekcie, preto si v napadnutom záhone musíte dať 3-ročnú pauzu od pestovania zemiakov. Mikroorganizmy závislé na zemiakoch zmiznú.
Ďalším známym škodcom je háďatko zemiakové. Ak patríte medzi eko záhradkárov, siahnite po biologických výrobkoch značky Floraservis ako napr. Novaferm Viva - zmes kmeňov baktérií na aktiváciu pôdy a väčšiu odolnosť. Aplikujte ho formou postreku na povrch pôdy na jeseň a následne zapracujte rotavátorom alebo rýľom.
Mnohým robia vrásky vošky na zemiakoch, ktoré prenášajú vírusy. Z chemických prípravkov odporúčame organofosfáty, granulované insekticídy alebo karbamáty ako napr. Pirimor 50 WG s vynikajúcimi ekotoxikologickými parametrami a vysokou selektivitou iba na vošky. Môžete siahnúť po postrekovom insekticídnom prípravku Karate Zeon 5 CS, prípadne biologickom prípravku s obsahom nimbového a karanja oleja Karanimba Mikro.
Drôtovce môžu do zemiakov zaviesť rôzne mikroorganizmy spôsobujúce ich hnilobu. Majú 3 - 5 ročný vývoj. Vyskytujú sa najmä v niekoľko rokov neobrábanej pôde. Priama ochrana sa nevykonáva, avšak môžete použiť spomínaný Novaferm Viva alebo dusíkaté vápno. Vápno aplikujte pred kopcovaním za sucha.
1. Sú to larvy kováčikovitých chrobákov viacerých druhov, napríklad kováčika tmavého (Agriotes obscurus), kováčika locikového (Agriotes sputator), kováčika lesklého (Corymbites aeneus), kováčika čierneho (Athous niger) či kováčika sivého (Agrypnus murinus). Tieto chrobáky majú pretiahnuté telo s dĺžkou podľa druhu od 8 do 15 mm. Ich krovky sú sivé, hnedočierne až čierne. Ich larvy sú žravé pôdne škodce najmä koreňov a buliev zelenín, a to kapustovitých, koreňových, šalátov, uhoriek, rajčín, zeleru, zemiakov, kukurice, repy i jahôd. Vyhrýzajú do nich jamky a chodbičky, ničia jemné korienky, čo vedie k úhynu celej rastliny. Keďže vývoj lariev trvá 3 až 5 rokov, v zamorenej pôde sú prítomné vlastne stále. V pôde sa pohybujú veľmi málo, a to v súvislosti s jej teplotou a vlhkosťou. Prezimujúce chrobáky vyliezajú v marci, pária sa a živia šťavami napríklad jačmeňa. Začiatkom mája kladú vajíčka, z ktorých sa približne za mesiac vyliahnu larvy. Sivobiele vajcovité až okrúhle vajíčka sú dlhé 0,45 - 0,60 mm, na povrchu majú lepkavú blanu, ktorou sú prilepené na čiastočkách pôdy. Ťažko sa dajú nájsť. Aby sa vyvíjali, potrebujú vyššiu vlhkosť. Vyliahnuté larvy sú spočiatku mliečnobiele, skoro priehľadné, neskoršie žltohnedé, štíhle, valcovité, hladké a tvrdé ako drôt. Ich vývoj je pomalý a dlhý a keď dosiahnu dĺžku až 2,5 cm, zalezú začiatkom leta do hĺbky 10 - 30 cm. Vytvoria si asi 2 cm dlhú komôrku, v ktorej zostávajú 14 dní v nehybnom stave a zakuklia sa. Priamy chemický zásah sa nepoužíva. Zmeníme pestovanú kultúru za takú, ktorú škodca nenapáda, napríklad strukoviny, proso, ľan, horčicu. Chytáme ich na návnady z kúskov zemiakov, repy alebo mrkvy, ktoré zakopeme na označené miesta, vzdialené od seba asi 1 m, do hĺbky asi 5 cm. Po 3 až 5 dňoch ich skontrolujeme a zavŕtané škodce zničíme obarením. Ak máme sliepky, po zbere úrody záhon prekopeme a pustíme ich naň. Počet jedincov výrazne zredukujú. V skleníkoch ich ničíme dezinfekciou pôdy preparovaním.
2. Od mája do októbra možno na záhonoch vidieť pásy zdvihnutej pôdy, ktorá sa dvíha nad plytkými chodbičkami vyrytými larvami i dospelými medvedíkmi obyčajnými (Gryllotalpa gryllotalpa). V týchto miestach sú korene rastlín prehryznuté alebo nahryznuté, často vynesené na povrch so zemou a rastliny vädnú a schnú. Najviac škodí priesadám zeleniny, v pareniskách, skleníkoch, porastoch hrachu a mladým ovocným stromom. Dospelec je dlhý asi 6 cm, má svetlohnedo zamatovo ochlpené telo. Predný pár nôh je krátky, zhrubnutý a prispôsobený na hrabanie. Má krídla, ale lieta len ťarbavo. Mladé larvy sa podobajú mravcom, staršie už dospelým medvedíkom. Po prezimovaní sa intenzívne kŕmia, koncom mája dospievajú a pária sa. Oplodnené samičky vyhĺbia v pôde komôrku hlbokú 10 až 15 cm, do ktorej nakladú až 300 vajíčok. Samička prehryzne nad hniezdom korene všetkých rastlín. Tak umožní prístup slnečným lúčom k pôde, aby sa nad vajíčkami prehriala. Osobne dozerá na vajíčka až do vyliahnutia poslednej larvy, čo je asi v polovici júla. Medvedík žije najradšej v kyprých pôdach, dobre zásobených humusom, no nevyhýba sa ani ťažkým pôdam s hĺbkou minimálne 1 - 2 m. Počas vegetácie ho hľadáme podľa povrchových stôp a ničíme hniezda. Súčasne ich chytáme do pascí. Vytvoríme ich z črepníkov alebo pohárov zakopaných zarovno s povrchom pôdy. Okolo nich trochu vtlačíme do pôdy drevené latky, ktoré smerujú k pasciam. Pri nočnom pobehovaní po zemi škodce narazia na tieto latky, ktoré neprelezú, ale idú popri nich, až spadnú do pasce. Ráno ich zničíme. Niekedy sa tiež používajú otrávené návnady.
3. Patria sem siatica oziminová (Agrotis segetum), siatica ypsilonová (Agrotis ypsilon) a siatica výkričníková (Agrotis exclamotionis). Sú to vlastne nočné motýle dlhé 20 mm s rozpätím krídel až 45 mm. Najväčším škodcom sú ich húsenice dlhé 50 mm, hrubé, valcovité, tmavoolivové. Žijú pod povrchom pôdy, nemajú rady svetlo. Pri vyrušení sa okamžite stáčajú. Škodia mnohým rastlinám v suchších oblastiach a v rokoch so suchou jarou, predovšetkým zelenine. Húsenice motýľov 2. generácie dokážu porasty úplne zdecimovať. Húsenice vyliezajú na jar pri teplote 15 - 19 °C na povrch a pokračujú vo vývoji. Dorastené sa zakuklia v pôde v oválnych komôrkach v hĺbke 5 - 6 cm. Motýle sa liahnu od konca mája. Samičky po oplodnení kladú vajíčka v malých skupinách na rôzne časti rastlín, často i burín. Vajíčka sú suchomilné. Ich vývoj trvá 5 - 15 dní, počas vlhka odumierajú. Dĺžka vývoja húseníc závisí od teploty a trvá asi 1,5 mesiaca. V teplejšej oblasti, kde sú dve generácie, prezimujú húsenice v pôde 15 - 20 cm hlboko. Osvedčilo sa vypúšťanie hydiny na zamorené pozemky, úspešné je aj odchytávanie nočných motýľov na svetlo. Používame aj cielené postrekovanie vodou v čase kladenia vajíčok, citlivých na vyššiu vlhkosť. Na likvidáciu vajíčok kladených koncom leta môžeme použiť aj bioprípravok Trichogramma.
4. Patrí sem tipuľa bahenná (Tipula paludosa) a tipuľa kapustová (Tipula oleracea). Sú to dvojkrídlovce podobné veľkým dlhonohým komárom. Ich larvy sa vyznačujú veľkou žravosťou. Na rastlinách pod zemou i nad zemou sú schopné narobiť veľké škody. Žijú najmä vo vlhkých pôdach bohatých na organické látky. Spočiatku sa larvy živia klíčiacimi semenami, neskôr jemnými a potom aj hrubšími korienkami. V noci vyliezajú na povrch pôdy a obžierajú nadzemné časti mladých rastlín a klíčky. Mladé rastliny často podhrýzajú a vťahujú do pôdy, kde ich cez deň konzumujú. V mladej výsadbe zeleniny tak vznikajú úplne holé miesta. Škodia najmä kapustovej zelenine, póru, zeleru, bôbovitej zelenine, okopaninám, ba i obilninám. Tipule sú dlhé 22 - 27 mm, majú 14-článkové, dlhé tykadlá a veľmi dlhé nohy. Larvy sú valcovité, 30 - 40 mm dlhé, beznohé, zemitej farby. Tipule bahenné sa zakukľujú v júli - auguste, dospelce vyletujú v auguste - septembri a kladú do pôdy vajíčka jednotlivo alebo v skupinách, prípadne ich kladielkom vymršťujú medzi rastliny. Po 2 - 3 týždňoch sa liahnu larvy, ktoré za sucha odumierajú. Ihneď po vyliahnutí intenzívne žerú a potom prezimujú v pôde. Dospelý hmyz tipule kapustovej lieta od apríla do júna a potom od augusta do októbra. V lete samičky kladú vajíčka na nízke rastliny a na zem. Dôležité je vysúšanie prevlhčených pôd, odburiňovanie, dezinfekcia pôdy a používanie otrávených návnad.
5. Chrústy boli ako škodcovia v poľnohospodárstve v polovici 20. storočia takmer vyhubené. Od 80. rokov ich množstvo opäť stúpa. Chrúst obyčajný (Melolontha melolontha) a chrúst pagaštanový (Melolontha hippocastani) sú škodlivé ako dospelé, aj ako larvy. Chrobáky dokážu za krátky čas mnoho druhov stromov takmer odlistiť, z ovocných stromov sa to týka najmä rodu Prunus. Vývoj pôdnych lariev trvá v pôde 3 - 4 roky. Vtedy sa intenzívne pasú na podzemných častiach mnohých druhov zelenín, ale i drevín, a to tak intenzívne, že zničia celé plochy. Na konci vývoja, zvyčajne koncom apríla, z pôdy najprv vyliezajú samce, až potom samičky a hneď sa pustia do obžierania pukov a listov stromov. Samičky zalezú najradšej do obrábanej pôdy a v hĺbke 5 - 50 cm znesú dávku vajec. Z nich sa približne do 50 dní vyliahnu larvy. Spočiatku sa živia humusom a korienkami, neskoršie aj ostatnými podzemnými časťami rastlín. V poslednom roku vývoja si larvy v auguste budujú v hĺbke až 1,5 m komôrky, kde sa zakuklia. Po 3 - 4 týždňoch sa vyliahnu chrobáky, spočiatku biele mäkké, neskoršie stvrdnú a zhnednú. Proti larvám bojujeme najmä mechanicky, a to dobrým spracovaním pôdy rotavátorom, po prekopaní pôdy nám pomôže aj vpustenie hydiny na pôdu. Zbierajú ich aj havranovité vtáky a čajky. Aplikovať môžeme entomopatogénne huby rodu Beauveria a Metarhizium, prípadne hlístice Neoaplectana bibionis či parazitujúce nematódy rodu Mermithis.
6. Kvetárka cibuľová (Delia antiqua) je dvojkrídly muchovitý hmyz spôsobujúci na porastoch cibule, póru, ale aj na šaláte veľké škody. Napáda cibule z výsevu i zo sadzačky. Škodí jednak poškodzovaním koreňového kŕčka, jednak vyžieraním vnútra cibule a navvyše umožňuje vznik druhotnej nákazy cibule. Na vývoj kvetárok jedna cibuľa nestačí, tak preliezajú aj na susedné. Málo pohyblivá mucha kvetárky s dĺžkou tela 6 - 7 mm má sivožltú farbu a dá sa ľahko chytiť. Vajíčka dlhé len 1 mm sú biele, larvy žltkasté, predĺžené a štíhle. Zvyčajne prezimuje ako kukla. Z nej sa mucha vyliahne začiatkom mája, keď kvitnú čerešne. Po oplodnení kladie skupiny vajíčok do pôdy v blízkosti cibuľových rastlín alebo na ich listy a za šupky cibúľ. Po 3 - 8 dňoch sa liahnu larvy. Tie vnikajú do pletív rastlín súčasne s baktériami, ktoré rozkladajú rastlinné pletivo a pripravujú im tak vhodné životné prostredie. Larvy sa vyvíjajú 15 - 25 dní, potom vyliezajú z rastlín a zahrabú sa v ich blízkosti do pôdy, kde sa zakuklia. Vňať napadnutých semenáčikov stráca lesk, vädne, žltne a schne. Stredový list sa dá ľahko vytiahnuť, lebo je na báze zhnitý. Pri starších rastlinách hnije cibuľa, vňať vädne. Napadnuté rastliny ihneď zlikvidujeme. Po zbere treba urobiť hlbokú orbu, aby sa zabránilo vylietavaniu múch z kukly. Vhodné je aj morenie semien pred výsevom, ale len pri cibuli nasucho, nie nazeleno. Dôležité je striedanie kultúr. Účinné je pokrytie výsevu alebo výsadby netkanou textíliou, ktorú ponecháme na poraste pomerne dlho, lebo aj kvetárka dlho lieta a kladie vajíčka. Môžeme tiež použiť dezinfekciu pôdy parou.
7. Vŕtavka mrkvová (Psila rosae) je dvojkrídlová mucha dlhá 4 - 5 mm, ktorá zle lieta a dá sa ľahko chytiť. Jej larvy poškodzujú najmä korene koreňovej zeleniny, teda mrkvu, petržlen, paštrnák, zeler, ale aj rascu a kôpor tým, že do koreňov vyžierajú chodbičky, ktoré sa súčasne infikujú a zahnívajú. Priame straty na úrode sú často veľké, no pri napadnutých koreňoch pokračujú ešte aj počas skladovania, kde sa rozširuje hniloba. Napadnuté mladé rastliny často hynú. Najväčšie škody sú na tienistých a vlhších miestach. Larvy a kukly v pôde citlivo reagujú na sucho. Prezimujú kukly, zriedkavejšie aj larvy. Muchy vyletujú v druhej polovici mája, cicajú kvetový nektár a po oplodnení koncom mája kladú vajíčka do pôdy blízko rastlín. Za 7 - 17 dní sa vyliahnu larvy, ktoré sa hneď zavŕtajú do spodnej tretiny koreňov. Larvy sú dlhé 6 - 8 mm a ich vývoj v koreňoch trvá 3 - 4 týždne. Zakuklia sa v hornej vrstve pôdy. Dôležité je striedanie kultúr a pestovanie na plnom slnku. Po napadnutí zeleninu pestujeme na rovnakom mieste až za 5 rokov. Dôsledne ničíme okolitú burinu. Napadnuté rastliny ihneď odstránime a zničíme. Odchyt múch robíme pomocou žltých lepových tabuliek.
8. Háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci) je hlísta dlhá až 1,8 mm s priemerom 0,04 - 0,06 mm. V ústnej dutine má bodec, ktorým narúša rastlinné bunky. Škody robí najmä na cibuli, cesnaku, pažítke, ale napáda aj koreňovú a plodovú zeleninu. Príbuzné háďatká napádajú aj kapustoviny, bôbové rastliny, ďateliny, lucerny, ale aj zemiaky, ďalšie okopaniny, kukuricu, dokonca i obilniny a jahody. Napadnuté semenáčiky sú deformované, silne napadnuté žltnú a schnú. Ak háďatko napadne rastlinu neskôr, cibule majú popukanú pätku, vnútorné šupky sú deformované a hnijú. Prezimuje v cibuliach, hľuzách, zostatkoch rastlín, semenách a pôde. Háďatko je veľmi životaschopné a odolné proti poveternostným podmienkam, má rado vlhšiu a ťažšiu pôdu. V mokrých pôdach dokáže hladovať celý rok, v suchých pôdach a v zime prechádza do anabiotického stavu, v ktorom bez ujmy zotrvá aj niekoľko rokov. Na jar po prebudení pokračuje vo vývoji. Žije v medzibunkovom priestore rastlín, kde sa množí a živí sa bunkovými šťavami. Po štvrtom zvliekaní dosahuje dospelosť a po kopulácii vnútri rastliny kladie vajíčka, z ktorých sa po 5 - 7 dňoch vyliahnu larvy. Vysádzame zdravú sadbu do zdravej pôdy. Preto po zistení háďatka v poraste ihneď postihnuté rastliny odstránime a spálime, rastliny z porastu nemnožíme a na danej pôde, ba ani v blízkom okolí citlivé rastliny nepestujeme 4 až 5 rokov.. Striedanie kultúr je tu základom. Pôdu dezinfikujeme najmä parou, a to predovšetkým v krytých pestovateľských priestoroch. Strúčiky cesnaku vždy tesne pred výsadbou moríme až 12 hodín v 5 % Sulke a ihneď vysádzame.
Ekologické metódy ochrany
Jedným z hlavných škodcov, ktorí dokonca milujú zemiaky, je chrobák s názvom pásavka zemiaková. Ak sa v plodine vyskytne ojedinelý hmyz, je najlepšie zbierať ho ručne. Pri ich skutočnom zamorení sa oplatí obrátiť na osvedčené domáce prostriedky. Jedným z nich je kaša vyrobená z najobľúbenejšej buriny, ktorá sa nachádza v záhradách, a to zo žihľavy. Tento kvasný roztok nielenže účinne odpudzuje chrobáky, ale je aj jednoduchý na výrobu. Do vedra nazbierajte približne jeden kilogram čerstvej žihľavy, ktorú zalejete desiatimi litrami vody, a potom to celé nechajte stáť niekoľko dní, kým roztok nezačne kvasiť.
Dobrým odstrašujúcim prostriedkom je aj horčica alebo roztok na báze horčice priamo z domácej kuchyne. Škodcovia nemajú radi ich vôňu, takže ak sa chcete vyhnúť vážnym škodám, odporúča sa postrek vykonať v ranom štádiu, keď je rastlina vysoká približne pätnásť centimetrov. Pred zberom zemiakov je vhodné tento postup ešte niekoľkokrát zopakovať.
Odporúčanou metódou, ktorá sa používa už mnoho rokov, je výťažok z vratiča obyčajného, ktorý nielenže bojuje proti škodcom, ale pomáha chrániť rastliny aj pred hubovými chorobami. Na prípravu extraktu potrebujete asi 300 gramov čerstvého vratiča obyčajného, ktorý zalejete desiatimi litrami vody a roztok necháte stáť asi 24 hodín. Po uplynutí tejto doby pripravíte postrek, pričom na liter extraktu použijete dva litre čistej vody.
Ak uvedené metódy nefungujú dostatočne, je vhodné vyhľadať pomoc v záhrade. Medzi obľúbené rastliny pásavky zemiakovej nepatria ani výhonky borievky, paliny, cesnaku alebo cibule. Ich intenzívna vôňa dokáže účinne odpudiť aj tie najsilnejšie exempláre tohto hmyzu. Hnojivo z týchto rastlín pripravíte podobným spôsobom, pričom použijete rôzne pomery. Z cibuľových šupiek a rozdrvených strúčikov cesnaku pripravíte roztok s desiatimi litrami vody, ktorý však môžete postriekať už po dvoch hodinách. Z výhonkov borievky bude roztok pripravený na použitie po troch hodinách.
Zemiaky dobre rastú v kombinácii s rastlinami, ktoré prirodzene odpudzujú škodcov. Výsadba kvetov, ako je nechtík alebo kapucínka, v blízkosti zemiakov môže pomôcť odpudzovať vošky a pásavky. Bylinné výluhy z rastlín, ako sú cesnak, žihľava a rebríček, sú účinné prírodné spôsoby na ochranu zemiakov pred škodcami a chorobami. Tieto byliny obsahujú látky, ktoré odpudzujú hmyz a posilňujú prirodzenú odolnosť rastlín.
Cesnakový výluh: Rozdrvte 10 strúčikov cesnaku a zalejte ich 1 litrom vody. Žihľavový výluh: Namočte 1 kg čerstvej žihľavy do 10 litrov vody na 24 hodín. Bylinné výluhy aplikujte preventívne od jari do jesene, keď sú zemiaky najviac ohrozené škodcami a chorobami.
Agrotechnické opatrenia: Pravidelné mechanické obrábanie pôdy počas osevného sledu výrazne znižuje populáciu drôtovcov. Najviac ohrozené sú zemiaky vysadené po trvalých trávnatých porastoch. Vysádzanie plodín, ako sú strukoviny, repka či horčica, môže tiež pomôcť znížiť napadnutie. Bez orbové spôsoby hospodárenia a minimálna kultivácia výskyt drôtovca podporujú. Naopak, intenzívna kultivácia ich populáciu každým mechanickým zásahom znižuje. Častá manipulácia s pôdou je najefektívnejším zásahom proti týmto škodcom.
Včasný zber: Poškodenie hľúz drôtovcom je najvyššie v období po ukončení vegetácie.
Ekologické postupy: Postrek sladkou vodou počas júla a augusta dokáže drôtovce prilákať na povrch pôdy, kde sú ľahko dostupní pre prirodzených nepriateľov.
Chemická ochrana
Z chemickej ochrany je možné aktuálne uplatniť u zemiakov chemický prípravok Force Evo (Sygenta). Ide o granulovaný insekticíd s účinnou látkou teflutrín, ktorá poskytuje dlhotrvajúcu ochranu plodín vrátane zemiakov a kukurice. Tento produkt je registrovaný na Slovensku do júna 2027 a aplikácia sa odporúča priamo do pôdy pri sadbe alebo sejbe, čím pôsobí proti larvám drôtovcov a ďalším pôdnym škodcom.
Z chemických prípravkov proti voškám odporúčame organofosfáty, granulované insekticídy alebo karbamáty ako napr. Pirimor 50 WG s vynikajúcimi ekotoxikologickými parametrami a vysokou selektivitou iba na vošky. Môžete siahnúť po postrekovom insekticídnom prípravku Karate Zeon 5 CS, prípadne biologickom prípravku s obsahom nimbového a karanja oleja Karanimba Mikro.
Prevencia a správne pestovanie
Pre zdravý rast zemiakov a prevenciu plesní je dôležitá zdravá a úrodná pôda. Pravidelné pridávanie kompostu alebo organických hnojív zvyšuje kvalitu pôdy a poskytuje zemiakom potrebné živiny.
Zemiaky preferujú dobre priepustnú a hlinitú pôdu bohatú na organické látky. Zemiaky môžete sadiť vedľa fazule, kukurice alebo kapusty, ktoré zlepšujú pôdne podmienky a pomáhajú znižovať tlak škodcov.
Odporúčame sadiť zemiaky zhruba raz za štyri roky a striedať ich s inými plodinami. Zemiaky sa obvykle sadia v strede apríla alebo koncom marca (podľa teploty a posledných mrazov) do plytkých brázd vo vzdialenosti cca 70 cm. Hľuzy ukladajte do vzdialenosti cca 30 cm. Hľuzy potom prihrňte (hrobčekovanie). Vytvoríte malé kopčeky s ľahšou ílovitou pôdou. Pozor, aby ste nepolámali klíčky. Prihŕňanie zemiakov je proces, kedy hľuzy zasypete kopcom hliny. Zemiaky nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy ale nad ňu.
Hľuzy zemiakov nemajú radi slnko, pretože jeho vplyvom zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Zemiaky sa zbierajú po odkvitnutí, pretože dovtedy zber hľúz nemá význam - sú maličké. Zemiaky zbierame zboku. Pod rastlinou zakopnite zboku, nadvihnite hľuzu a vyberte ju.
Stačí ich raz za 2 týždne výdatne poliať medzi riadkami, rozhodne ich dlhodobo neprelievajte.
Zemiaky najviac obľubujú piesočnaté až hlinitopiesočnaté kypré pôdy. Veľmi tuhá pôda znižuje výnosy. Nepestujte ich na zamokrených pôdach. Najviac potrebujú draslík. Pôdu preto pripravte už na jeseň zapravením maštaľného hnoja alebo kompostu.
Ak pravidelne každú sezónu pestujete zemiaky, s najvyššou pravdepodobnosťou v nich prezimovala pásavka zemiaková (mandelinka).
I v prípade háďatka zemiakového je najlepšou ochranou rastlín prevencia. Preventívnym opatrením je predovšetkým striedanie plodín. Na napadnutých častiach záhrad by sme mali pestovať takzvané nehostiteľské rastliny. Sem patrí kukurica, obilniny či ďatelina. Existujú už aj rezistentné odrody plodín a chemické prípravky na dezinfekciu pôdy pred výsadbou.
Nie je ich na prvý pohľad vidieť, a predsa škodia. Keď zistíme, že sa niečo rastlinám deje, je na zásah zvyčajne neskoro. Väčšina zelenín je zvyčajne krátkovegetačná, a preto nie je ideálne používať chemické ochranné prostriedky. Ak však podrobnejšie poznáme vývojové štádiá a podmienky rozmnožovania škodcov, budeme schopní efektívne a preventívne zasiahnuť ešte pred výsevom alebo výsadbou pestovanej zeleniny. Po napadnutí sa snažíme použiť nechemické zásahy, najmä mechanické, ako sú ručný zber a rôzne pasce, alebo biologické, ako sú komerčne pripravované parazitické huby či parazitický hmyz.
Zemiaky patria medzi veľmi napádanú zeleninu, preto pred zasadením siahnite po certifikovanom sadive.
Varný typ A - šalátové zemiaky sú veľmi slabo múčnaté, pevné, lojovité. Majú jemnú až stredne jemnú štruktúru. Varný typ B - prílohové zemiaky sú menej pevné, viac múčnaté. Varný typ C - zemiaky na pyré a do cesta počas varenia skrehnú. Tieto zemiaky obsahujú najviac škrobu, preto sa dosť rozpradávajú a sú vynikajúcim spojivom v ceste. Sú ideálne pre zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo pagáče. Varný typ D - Tieto zemiaky sa využívajú ako krmivo pre zvieratá, pre ľudí nie sú moc chutné. Zmiešané zemiaky AB alebo BC majú vlastnosti oboch typov.
Veľmi skoré odrody zemiakov - dĺžka od sadby po zber trvá cca 90 - 100 dní. Patrí sem napr. Skoré odrody - ich vegetačná doba je 100 - 110 dní. Stredne skoré odrody - vypestuje ich za 110 - 130 dní. Stredne neskoré zemiaky trvajú najdlhšie s vegetačnou dobou až 130 a viac dní.
Pred začiatkom marca hľuzy naukladajte do debničiek očkami smerom nahor. Miestnosť by mala mať 12 - 15°C.
Chcete zemiaky postupne zberať zo záhonu počas celej sezóny, siahnite po veľmi skorých zemiakoch. Môžu byť v zemi až do augusta a počas sezóny sa dajú zasadiť hneď dvakrát - v apríli a júni. Skoré odrody spolu so stredne neskorými viete preskladniť až do ďalšieho roka, ak majú optimálne podmienky a riadne uzavretú šupku.
Zemiaky sa dobre kombinujú s nechtíkom, kapucínkou alebo rebríčkom, ktoré prirodzene odpudzujú škodcov.
