Ako vzniká krupica a výrobný proces: od zrna po kašu

Bouřková sezóna již byla oficiálně zahájena. Proto se podrobně podíváme na některé meteorologické jevy, které bouřky doprovázejí. Kroupy jsou bílé ledové částice, które môžu byť kulaté alebo mít i nepravidelný tvar a hrbolatý povrch. V jejich řezu mohou být patrné vrstvy průzračného a průsvitného ledu, ktoré dokládajú, jak kroupa postupně narůstala.

Co je kroupa a jak vzniká?

Vznikají výhradně v bouřkových oblacích cumulonimbus. V bouřkových oblacích se srážky, díky vzestupným a sestupným proudům pohybují určitou dobu nahoru a dolů než dopadnou na zem. Ledové částice z horních částí oblaků (teploty kolem -20 až -40 °C) se dostávají do nižších částí a namrzají na nich přechlazené vodní kapky. Výstupný proud je potom opět vynese nahoru. Tam se ledové částice spojují, zvětšují a opět klesají. Tento proces se mnohokrát opakuje a vznikají tak jednotlivé vrstvy kroupy. Když je hmotnost krup už tak velká, že je výstupný proud v oblaku nemůže udržet, vypadávají z oblaku k zemskému povrchu. Vytvoření krup trvá nejméně hodinu. Obyčejně se průměr krup pohybuje medzi 5 mm a 5 cm. Pokud je kroupa menšia než 5 mm, označuje sa ako krupka.

Historické rekordy a význam krúp

Největší oficiálně ověřená a změřená kroupa spadla v roce 1970 v Kansasu v USA. Vážila 766 gramů a její průměr byl 7 cm. Nejsilnější krupobití bolo zaznamenáno v roce 1986 v Bangladéši.

Historie a tradičná výroba krúp na Slovensku

Najstarším spôsobom výroby krúp bolo trenie zrna medzi dvoma plochými kameňmi. Krúpy sa drvili aj pomocou tĺka v stupkách alebo v ručne poháňaných kamenných mlynkoch. Na prelome 19. a 20. storočia sa začali krúpy spracovávať v mlynoch nastavením mlynských kameňov na lúpanie a vyrábali sa väčšie krúpy i menšie krúpky. Krúpy sa robili predovšetkým z jačmeňa. Robili sa aj krúpy z pšenice s tenkým klasom, tzv. tenkeľa, v južných regiónoch aj krúpy z prosa a na severnom a východnom Slovensku krúpy z pohánky.

Novšie výrobné súvislosti a materiály

Krúpica sa vyrába z obilia. Pšeničná krupica je nahrubo zomletá pšenica. Zrnitosť je rôzna a pohybuje sa od 1,0 do 0,25 milimetra. Obvykle sa rozlišuje krupica z tvrdej pšenice a krupica z mäkkej pšenice. Krupica z tvrdej pšenice má pritom vyšší obsah gluténu, teda lepku. Ten zabezpečuje pevnejšiu štruktúru krupice, ktorá sa vďaka tomu lepšie viaže. Preto sa krupica z tvrdej pšenice používá aj pri výrobe cestovín. Z cesta možno vďaka pevnejšej štruktúre lepšie tvarovať jednotlivé druhy cestovín. Krupica z mäkkej pšenice sa zas hodí na výrobu pečiva, ako sú koláče alebo žemle.

Krupica v kuchyni a výživa

Pšeničná krupica má zvláštny význam pri výrobe rôznych cestovín, od rezancov až po halušky. Dôležitú úlohu pritom hrá prítomný lepok. Lepšie drží cesto pohromade, súčasne však vzniká kyprejšia konzistencia ako napríklad pri múke. Krupica je obilninový produkt, pretože sa vyrába z pšenice, ktorá rastie v každom regióne. Najprv sa vykoná analýza na prítomnosť lepku v pšenici. Zrná sa potom zahustia procesom nazývaným „temperovanie“ a následne spracúvajú na krupicu.

Vrchný obal zŕn obilia, ktorý sa pri ich výrobe odstraňoval, slúžil ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Krúpica sa používala ako základná obilninová potravina a energetický zdroj výživy ľudí na Slovensku celé stáročia. V tradičnej slovenskej kuchyni sa menšie krúpky zavárali do polievok a z krúp sa varili sýte kaše. Najznámejšou bola zabíjačková alebo žobrácka kaša pripravená z krvi a krúp počas domácej zabíjačky ošípanej.

Praktické recepty a varenie krúp

Krupica sa v súčasnosti používa v mnohých receptoch: krupicová kaša, cestoviny z krúp, krémové polievky a ďalšie pokrmy. Recept na klasickú krupicovú kašu: 100 g krupice, 1 liter mlieka, 40 g kryštálového cukru. Krupicu a cukor vsypeme za stáleho miešania do vriaceho mlieka a miešame, kým kaša nezhustne. Potom ju vylejeme na misku a môžeme dochutiť maslom, škoricou alebo čokoládou.

Aby bola krupicová kaša krémová, doporučuje sa pred varením namočiť krupicu do mlieka a nechať odstáť. Na zjemnenie sa môže pridať tvaroh, maslo alebo ghee. Postup prípravy krupičnej kaše často zahŕňa aj mixér na dosiahnutie jemnosti a bohatú chuť ovocím alebo škoricou.

Detská krupicová kaša a špecifiká

Deti často milujú krupicovú kašu. Deti alebo ľudia so špeciálnymi diétami môžu použiť vodu namiesto mlieka. Na obaloch obilnín sa často nachádzajú označenia T (tvrdé odrody) a M (mäkké odrody), ktoré pomáhajú identifikovať účel krupice pri varení cestovín alebo pečiva.

Krupica ako súčasť kozmetiky a starostlivosti o pleť

Krupica sa používa aj v kozmetike: vyrobené sú krémy, masky a peelingy, ktoré zlepšujú stav pokožky. Maska recept: zmes krupice, oleja a ďalších prísad pre získanie hydratácie a vyhladenia pokožky.

Záver v stručnosti

Krupica predstavuje tradičný aj moderný produkt z obilnín, ktorý sa spracováva rôznymi spôsobmi podľa odrody pšenice a požadovanej konzistencie v receptoch. Výrobný proces zahŕňa hrubé mletie, následné čistenie šupín a hrubé mletie až po konečnú krupicu, ktorá sa používa v kuchyni aj v kozmetike. Pri varení treba dbať na správnu textúru a množstvo lepku, ktoré ovplyvňuje štruktúru cesta aj trávenie.

Infografika: Základný tok výroby krupice od zrna po hotový výrobok

Krupicová kaša recept

tags: #ako #vznika #krupica