Zvrchovanosť Slovenskej republiky: Ilúzia alebo realita?

V posledných rokoch sa na Slovensku čoraz častejšie objavujú otázky týkajúce sa zvrchovanosti krajiny. Tieto otázky sú podnecované nielen domácimi udalosťami, ale aj širším medzinárodným kontextom.

Spochybnenie zvrchovanosti v dôsledku členstva v EÚ a NATO

Niektorí poukazujú na to, že vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO po roku 2004 mohol spochybniť jej plnú zvrchovanosť. Ako príklad sa uvádza článok 7, odsek 2 Ústavy SR, podľa ktorého „Právne záväzné akty Európskeho spoločenstva a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“ Táto skutočnosť, spolu s množstvom smerníc a nariadení z Bruselu, ktoré sa javia ako nezmyselné alebo poškodzujúce, vzbudzuje obavy. Pokiaľ Slovensko nemá právomoc takéto zákony odmietnuť, potom je jeho zvrchovanosť vážne spochybnená.

Ďalším príkladom, ktorý sa často spomína v kontexte spochybňovania zvrchovanosti, je kauza ložiska mastenca Gemerská Poloma. V tejto súvislosti spoločnosť EuroGas žiada od Slovenskej republiky odškodné vo výške 3,2 miliardy USD za zákonné odobratie práva ťažby. Z toho môže vyplývať, že zahraničné spoločnosti nie sú vždy povinné dodržiavať právne normy SR, čo je pre suverénny štát neakceptovateľné.

Demokratický charakter štátu a obmedzovanie práv občanov

Okrem otázok zvrchovanosti sa objavujú aj vážne pochybnosti o demokratickom charaktere Slovenska. Kritika sa zameriava na ustanovenia Ústavy SR, ktoré určujú extrémne vysoké kvórum účasti (až 50%) pre platnosť referenda, zatiaľ čo pre voľby do Národnej rady SR, voľby prezidenta či europoslancov žiadne kvórum ústava neurčuje. Táto nerovnosť vážne spochybňuje demokratický charakter štátu.

Ďalšie obmedzenie práv občanov vidia kritici vo volebnom zákone, ktorý definuje celé Slovensko ako jeden volebný obvod a umožňuje nominovať kandidátov na poslancov NR SR len politickým stranám, nie priamo občanom. Ivan Kadlečík v tejto súvislosti v roku 2010 napísal, že Slovensko sa ocitlo v „období postdemokratickom, s črtami mafiánskeho neofeudalizmu.“

Úpadok demokracie nie je podľa niektorých len lokálnym problémom Slovenska, ale prejavuje sa aj v rámci celej EÚ. Správa londýnskeho inštitútu Demos poukazuje na nespokojnosť občanov EÚ s demokraciou, rastúcu korupciu v dôsledku slabých demokratických inštitúcií a procedúr, a tiež na veľkú nespokojnosť s tradičnými politickými stranami.

Je Slovensko právny štát?

V súvislosti s právnym štátom sa často ozývajú hlasy spochybňujúce jeho fungovanie. Aj keď Slovensko má ústavu a zákony, v praxi sa podľa niektorých názorov deformujú v prospech bánk, oligarchov a ich politických a mediálnych prisluhovačov. Výsledkom je štát, ktorý nie je spravodlivý. Starorímsky filozof by v takejto situácii povedal, že „Štáty bez spravodlivosti sú len obyčajné lúpežné podniky.“

Príkladom nefunkčnosti práva a spravodlivosti je podľa niektorých kritikov reštrukturalizácia spoločnosti Váhostav, a.s. Je označovaná za „ohavnú“, keď najbohatší veritelia - banky, dostanú 100% svojich pohľadávok, zatiaľ čo najbiednejší veritelia - živnostníci, len 15%. Takáto „reštrukturalizácia“ je považovaná za prejav „najhrubšieho zrna nespravodlivosti“. Pritom článok 36 Ústavy SR garantuje zamestnancom právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne. To, čo sa deje na Slovensku, je podľa tohto názoru výsmechom elementárnych princípov práva, spravodlivosti a morálky.

Medzinárodné vzťahy a zahraničná politika

Súčasná svetová politika je podľa niektorých poznamenaná zákernosťou, samoľúbosťou a šialenosťou, čo sa prejavuje aj v správaní veľmocí. Zdá sa, že ani malé Slovensko nie je voči týmto „chorobám“ imúnne.

V kontexte zahraničnej politiky sa objavujú obavy z hazardovania s budúcnosťou Slovenska. Kritika sa zameriava na rozporuplné kroky, ako je napríklad súčasné vyjadrovanie sa proti Európskej únii a zároveň snaha o jej posilnenie, alebo na striedavé postoje voči USA a Rusku. Podpisovanie kontraktov bez dostatočnej analýzy a odbornej diskusie, ako napríklad výstavba novej jadrovej elektrárne, je vnímané ako rizikové.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár zdôraznil, že „Nie je možné, aby akýkoľvek veľký štát pošliapaval zvrchované a oprávnené nároky menšieho štátu alebo suseda a narušoval jeho zvrchovanosť.“ Podľa jeho slov je potrebné vrátiť sa k dodržiavaniu medzinárodného práva a vzájomnému rešpektu medzi krajinami, pričom konflikty by sa mali riešiť diplomatickou cestou.

Ekonomická situácia a budúcnosť

Ekonomická situácia na Slovensku vyvoláva tiež mnohé otázky. Inflácia patrí medzi najvyššie v Únii, zamestnanosť klesá a ekonomický rast je minimálny. Konsolidácia verejných financií je podľa niektorých kritikov neúspešná a vláda sa skôr snaží kupovať voličov rozdávačkami.

Európska komisia vo svojich prognózach nepredpovedá Slovensku ružovú budúcnosť, pričom v roku 2025 by sa malo Slovensko umiestniť na poslednom mieste spomedzi krajín OECD z hľadiska ekonomického rastu. Ratingové agentúry tiež nevidia významné zlepšenie rozpočtovej pozície. Napriek tomu, že minister financií tvrdí opak, ratingové agentúry skôr zhoršujú hodnotenie Slovenska.

V tejto súvislosti sa objavujú aj alternatívne vízie pre Slovensko, ako napríklad strategická ekonomická vízia TRESK!, ktorá má naštartovať ekonomický rast. Opozičné strany tiež hľadajú prieniky v programových otázkach s cieľom pripraviť sa na prípadné vládnutie.

Je zrejmé, že otázky zvrchovanosti, demokracie, právneho štátu a ekonomickej budúcnosti Slovenska sú komplexné a vyžadujú si dôkladnú diskusiu a zodpovedné riešenia.

tags: #bananova #republika #zvrchovanost