vták ktorý znáša bledomodré vajcia a jeho zaujímavé parazitické rozmnožovanie

Vták otvorenej krajiny, vyskytuje sa vo všetkých možných biotopoch okrem husto zastavaných oblastí. Obýva lesíky, okraje listnatých a miešaných lesov, remízky, háje a okraje rybníkov, pasienky so skupinami stromov a vystupuje až do výšky 1 500 m. Samička znáša vajíčka do hniezd iných vtákov. Do nížin uprednostňuje najmä hniezda trsteniarika škriekavého. Ako hniezdny parazit si nestavia hniezdo, ale z hniezda hostiteľa odstráni jedno vajce a nahradí ho svojím, ktoré vzhľadom pripomína hostiteľské. Vajce do hniezda neznáša, ale vkladá v zobáku, keď partner odláka budúcich pestúnov. Takto využíva kukučka širokú škálu druhov, od veľkosti drozda čierneho po orieška. Najbežnejšími hostiteľmi sú ľabtušky a trsteniariky, spomedzi záhradných vtákov je to napríklad červienka a vrchárka modrá. Do jedného hniezda ukladá vždy iba 1 vajce veľkosti 22 x 16 mm. Každá kukučka sa špecializuje len na jeden hostiteľský druh, ktorý je spravidla tiež hmyzožravý. Za sezónu znesie 16-22 škvrnitých vajec farebne prispôsobených vajíčkam hostiteľa. Inkubačný čas je 12 dní a starostlivosť o mláďa trvá 21-23 dní. Kukučky ostatné vajcia svojho hostiteľa vyhodí (alebo mláďatá, ak sa vyliahnu skôr) a potom má hniezdo a starostlivosť rodičov len pre seba.

Jeden z najzvláštnejších pohľadov v našej prírode je veľmi veľké a hladné kukučie mláďa sediace v hniezde alebo už mimo hniezda, ktoré kŕmi pomerne malý rodič, intenzívne žiadaný o potravu. Živia sa hmyzom, často chlpatými húsenicami. Z diaľky pôsobí výrazne "malohlavo" a "dlhochvosto". Častejšie ju počujeme a vidíme ju, čo vďaka charakteristickému hlasu samcov považujeme za dostatočný terénny znak. Samce sedávajú na vyvýšených miestach a "kukajú" so spustenými krídlami a roztiahnutým chvostom. Samička sa ozýva často aj v noci. Vták veľkosti hrdličky dosahuje dĺžku tela približne 320 mm, krídla 216 mm, chvosta pod 200 mm, obvod 172 mm. Kukučka je dlhokrídly vták s dlhým zaokrúhleným chvostom. Celé telo je sivé okrem belavej, sivo vlnenkanej spodnej časti tela. Hojnou formou je hrdzavá forma samice, no pohlavia sú v zásade podobné. Podchvostové krovky sú biele, chvost bridlicovosivý s bielymi pásmi. Zátylľ bielu škvrnu.

Vzhľad mladých vtákov varíruje od červenkastohnedého vrchu s tmavým pásikovaním po sivohnedú s nenápadnejším pásikovaním. Krídla má ostré a hrotité, výrazný dlhý chvost pripomína krahulca, s ktorým si ju možno zameniteľ. Krahulec má však širšie zaokrúhlenejšie krídla a krátku hlavu v letku. Hnedá forma samičky počas letu pripomína aj hnedého sokola alebo počas dňa vyplašeného lelka. Volanie samcov je rytmické "ku-kuk, ku-kuk..." a neskôr v sezóne prechádza na trojitónovú verziu.

Hniezdny parazitizmus a kukučka obyčajná

V prírode sa vyskytuje viacero druhov vtákov, ktoré znižujú vlastné náklady na starostlivosť o potomstvo tým, že kladú vajíčka do hniezd iných druhov vtákov. Táto stratégia sa nazýva hniezdny parazitizmus. Aj na Slovensku sa vyskytuje vták, ktorý prenecháva starostlivosť o svoje potomstvo iným. Je ním kukučka obyčajná, ktorá je známa vďaka svojmu hlasu. Kukučky nestavajú hniezda a vajíčka znášajú do cudzych hniezd, kde sa o mladé nestarajú. Mnohé vtáky, ktoré sa uchyľujú k hniezdnemu parazitizmu, napodobňujú farby a vzory vajec hostiteľov. Vedci zistili, že kukučky kladú vajcia extrémne rýchlo, čo je súčasťou ich rozmnožovacej stratégie. Ak ich nič nevyruší, jedno vajce znesú za približne šestnásť sekúnd.

Jedným z dôležitých poznatkov je, že každá samička kukučky znáša vajcia typu, ktorý sa viac či menej podobá vajciam hostiteľského druhu, na ktorý sa daná samička špecializuje. Vajcia sú podobne sfarbené ako vajce hostiteľa (mimikry), čo zvyšuje šancu hostiteľa ich nerozpoznania a neodstránenia. Výsledky výskumu brnianskych vedcov publikované v Proceedings of the Royal Society B ukazujú, že existujú kukučky s modrými, hnedými alebo béžovými vajcami a že sa snažia ich dávať hostiteľom, ktorých vajcia zodpovedajú tomuto sfarbeniu. Napríklad kukučky v Škandinávii znášajú modré vajcia, pretože ich bežným hostiteľom je žltochvost s modrými vajcami. Farba vajca je teda nemenná a nesúvisí s meniacou sa dietou hostiteľa.

Farba vajec a biologické pozadie

Farba škrupiny - dielo prírody - je daná pigmentáciou, ktorá sa uklada v pohlavnom systéme samice. Väčšina škrupín obsahuje 95-98% anorganických látok a 2-5% organických látok, pričom 87-97% škrupiny tvorí uhličitan vápenatý, 2% uhličitan horečnatý a 0,5-5% fosforečnan vápenatý a horečnatý. Vnútro vajca obsahuje vonkajšiu a vnútornú blanu, vzduchovú komôrku, bielok a žĺtok. Žĺtok je bohato zložený a jeho farba sa môže pohybovať od veľmi svetložltej až po tmavo oranžovú, čo je silno ovplyvnené stravou vtáka.

Prečo rôzne farby? Vtáky, ktorých vajcia sa nepohybuje počas ukladaní pigmentu, majú bodkované vajcia. Tie, ktoré sa pohybujú, sú žilkované. Vtáky ktoré hniezdia v stromových miskovitých hniezdlach často znášajú bledomodré vajcia. Naopak vtáky hniezdia v dutinách alebo bývajú pod hrozbou, a zostávajú v hniezde, majú často biele alebo jednofarebné vajcia. Maskovanie a prežitie - farba vajca hrá len malú úlohu v ich ochrane, no vo významnej miere slúži u vtákov, ktoré chcú prilákať predátora od hniezda.

Kukučka a jej adaptácia - Kukučka znáša vajíčka, ktoré sa musia podobať vajciam hostiteľa, preto je kresba na vajíčku dôležitá. Samička si zvolí vhodné hniezdo tak, že vyhľadá druh, ktorý ju vysedel. Zistili, že kukučky aktivne vyberajú hostiteľské hniezda. Každá samička kukučky znáša vajcia takého typu, ktorý sa viac či menej podobá vajciam hostiteľského druhu. Vajcia sú podobne sfarbené ako vajce hostiteľa (mimikry) a zvyšujú šancu, že hostiteľ nerozpozná a neodstráni.

Presné poznatky z výskumu ukazujú, že zafarbenie desiatok vajec kukučiek a znášok rákosníkov veľkých na južnej Morave potvrdili, že existujú kukučky ktorá znáša modré, hnedé alebo béžové vajcia a snažia sa ich dávať hostiteľom s podobnou farbou. V Škandinávii znášajú modré vajcia kvôli bežnému hostiteľovi - žltochvost s modrými vajcami. Farba je teda nemenná a nie je dôkazom toho, že kukučky menia farbu vajec počas života.

Iné zaujímavosti o vajciach a ich rozmanitosti

Medzi zaujímavosti patrí aj drozd sťahovavý, ktorý znáša prekrásne modré vajíčka. Farba škrupiny drozdov má svoj odtieň známy ako robins egg blue. Emu hnedý znáša vajcia v nádhernom smaragdovom odtieni, ktoré poskytuje kamufláž v tráve. Vtáky ako Vlhovec červenokrídlý znášajú modrozelené vajcia so čiernymi škvrnami. Theorka a ďalšie druhy tiež predstavujú rôznorodé farby vajec, napríklad zelenomodré až tyrkysové škrupiny u niektorých plemien domáceho kura.

Vplyv farby vajec na ľudskú kultúru a chov: ľudia vnímajú farebné vajcia ako estetické, a často sú spojované s veľkonočnými kraslicami. Niektoré z mýtov tvrdia, že hnedé vajcia sú zdravšie, čo odborníci vyvracajú tvrdením, že výživové hodnoty sú v podstate rovnaké medzi bielymi a hnedými vajcami pri porovnateľnom krmive.

Praktické poznámky a zhrnutie

Väčšina vajec pozostáva z pevnej škrupiny a vnútornej štruktúry, ktorá zahŕňa bielok a žĺtok. Všetky vajcia majú isté množstvá vody a živín a ich farba je výsledkom pigmentácie, ktorá závisí od genómu vtáka a jeho stravy. Väčšina vajec je bielej farby pri zrode, no pigmenty môžu vajce zafarbiť. V poznámkach o parazitizme kukučiek je dôležité poznamenať, že tieto stratégie znižujú náklady na starostlivosť o potomstvo, a že farba vajec zostáva konzistentná pre daný hostiteľský druh.

tags: #bledomodre #vajce #s #ciernymvtaka