Pri príležitosti Dňa pizze sme si pre vás pripravili súhrnný článok o tom, odkiaľ sa tu táto oslavovaná talianska pochúťka vzala. Pozreli sme sa na históriu prvých pizzerií, aj na najzvláštnejšie kombinácie, ktoré na pizzi vo svete môžete nájsť. Nielen v samotnom Taliansku, ale všade vo svete vyvolala táto lahodná a sýta pochúťka senzáciu. Akýsi chlieb s polevou (podobný skôr dnešnej talianskej focacci) konzumovali už starí Egypťania, Rimania a Gréci. Ale moderným rodiskom pizze je región Kampánia na juhozápade Talianska, kde sa nachádza mesto Neapol. Mesto bolo preslávené množstvom pracujúcich chudobných, takzvanými lazzaroni. Tí vyžadovali lacné jedlo, ktoré sa dalo rýchlo skonzumovať. Pizza, teda chlebové placky s paradajkami, olivovým olejom, drobnými ančovičkami a cesnakom - túto potrebu spĺňala.
Taliansko sa zjednotilo v roku 1861 a kráľ Umberto I. a kráľovná Margherita navštívili Neapol v roku 1889. Legenda hovorí, že cestovateľský pár začal nudiť ich strava francúzskej haute cuisine a požiadali o miestnu pochúťku, ktorou mala byť práve pizza. Kráľovnej sa najviac zapáčila pizza s typickou talianskou mozzarellou, sladkými paradajkami a čerstvou bazalkou. Zhodou náhod (alebo žeby nie?) mala táto pizza farbu talianskej vlajky a dostala kráľovnino požehnanie. Ale pizza zostala v Taliansku za hranicami Neapolu málo známa až do 40. rokov 20. storočia.
Postupne sa stala populárnou aj vďaka talianskym prisťahovalcom do Spojených štátov, ktorí ju so sebou priniesli do New Yorku, Trentonu, New Havenu, Bostonu či Chicaga, kde si otvorili prvé pizzerie. Mnohé z nich s obmenami fungujú dodnes. Pizza v Amerike teda získala ako pôvodne etnická pochúťka slávu rýchlejšie ako na starom kontinente. Odvtedy prešla zmenami a boli o nej vytvorené zákony (ktoré presne definujú, aké parametre musí pravá talianska pizza spĺňať). Stala sa neodmysliteľnou súčasťou našich životov, osláv a bežných dní. Vznikli miliardové fast foodové reťazce, kde dostanete pizzu na počkanie, kúsok pizze si kúpite v mestách a mestečkách po celom svete na každom rohu a dokonca si ju môžete kúpiť aj v mrazenej podobe a upiecť si ju až o niekoľko dní neskôr. Ktovie, čo by na tento posun povedala kráľovná Margherita.
Najväčšími konzumentmi pizze na obyvateľa sú stále obyvatelia Spojených štátov amerických. V roku 2001 dostala Ruská vesmírna agentúra viac ako milión dolárov za doručenie pizze na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Okraj pizze sa originálne nazýva cornicione. Aj Severná Kórea má svoju pizzeriu. Existujú aj pizzové majstrovstvá sveta. Pizza majstri súťažia v kategóriách ako akrobatické hádzanie cesta, najrýchlejšie robenie cesta, najväčšie natiahnutie cesta či najrýchlejšie skladanie škatule na pizzu.
Neapol a tri farby Margherity
Neapol ostáva kolískou modernej pizze. Tu vznikla legendárna Margherita, ktorá symbolizuje taliansku vlajku v červenej (paradajky), bielej (mozzarella) a zelenej (bazalka) farbe. Prvý dokumentovaný zápis pojmu pizza pochádza z okolia Neapola okolo roku 1000. Pôvod pizze ako jedla roľníkov z Kampánie pri Neapole je cez rôzne kultúrne vplyvy prepletený s vývojem focaccii a tenkej chlebovej placky. V roku 1889 kráľovský pár navštívil Neapol a pizzaiolo Rafael Esposito pripravoval tri druhy pizze, pričom posledná s mozzarellou, paradajkami a bazalkou získala meno Pizza Margherita. Táto varianta sa stala ikonou a dnes predstavuje v ére STG (Specialità Tradizionale Garantita) regulovanú tradičnú verziu neapolskej pizze.
Historický vývoj a rozšírenie do Ameriky
Po prelome 19. a 20. storočia sa množstvo Talianov vybralo do USA a prinieslo so sebou pizzu do New Yorku, Chicaga a ďalších miest. Prvá pizzeria v USA podľa tradičného neapolského štýlu vznikla v New Yorku, a to v 20. rokoch 20. storočia. Počas druhej svetovej vojny sa pizza stala spoločným fenoménom vojenských posádok a po návrate do vlasti ju popularizovali. V Amerike sa receptúra postupne prispôsobila miestnym chutiam - hrubšie cesto, viac syra a odlišné paradajkové omáčky. Americké reťazce ako Pizza Hut či Domino's urýchlili šírenie pizze po celej krajine a neskôr po svete.
Ako USA spopularizovali pizzu (v Taliansku)
Vplyv Brazílie a Slovak na históriu pizze
Brazília, hoci nie je pôvodnou krajinou pizze, si ju osvojuje a prispôsobuje lokálnym chutiam. Známe sú variácie podľa brazílskej kultúry a sezónnych surovín, ako sú tropické ovocie a korenie, ktoré znejú typicky „searchable“ pre miestnych jedincov. Rozmanité variácie pizze nájdete aj v Brazílii, kde sa zušľachtia podľa regiónov a dostupných surovín. Na Slovensku a v širšom regióne strednej Európy sa najčastejšie stretávame s paradajkovým základe a mozzarellou, no existujú aj experimentálne varianty s ananásom, hoci debaty o tejto kombinácii pokračujú už dlhé roky.
Kľúčové body histórie a súčasnosti pizze
- Chlieb a placky ako základ predchodcu pizze, používané už v antike.
- Neapol ako rodisko moderného typu pizze; paradajky a bazalka spolu s mozzarellou definujú Margheritu.
- Rozšírenie do Ameriky počas 19. a 20. storočia; vznik prvých pizzerii a prispôsobenie receptov miestnym chutiam.
- Regulované pravidlá pre autentickú neapolskú pizzu vďaka organizáciám ako Verace Pizza Napoletana a UNESCO zaradenie do kategórie STG.
- Veľké globálne používanie pizze: od mrazenej verzie po vysokokvalitné gurmánske verzie a rozmanité regiónálne kombinácie po celom svete, vrátane Brazílie a ďalších krajín.
Rôzne zaujímavé kombinácie na pizzi po svete
Medzi netradičné oblohy patrí humus so zázvorom, tekvica hokkaido, cviklové pesto s kozím syrom, prípadne kombinácie s jabĺkmi a tymiánom. Britské a austrálske pizze často zahŕňajú klobásu, parmezán, vajce a slaninu. Pikantná BBQ omáčka s rebarborou a medom poteší milovníkov sladko-pikantných chutí. Karí pizza s arašidmi a kešu orieškami znie dokonca atraktívne pre gurmánov otvorených novým kombináciám. V Brazílii, ako aj v iných regiónoch, si ľudia vytvárajú svoje vlastné lokálne variácie, ktoré odrážajú dostupné suroviny a kultúrne zvyklosti.