Vysoko v Dračej hore žije malý Dráčik Obláčik, ktorého čaká dôležitá úloha - strážiť zlaté vajce. V týchto horách žije dračia rodina, ktorá tu prebýva už celé veky. Vysoko až do oblakov siahajú bralá Dračej hory. Strmé skaly a hlboké jaskyne ukrývajú tajomstvá, ktoré nepozná žiadny človek.
Stratené vajce a nečakané priateľstvo
„Dnes budeš dávať pozor na zlaté vajce,“ povedala mu mamka, než odletela. „Dám naň pozor! Dlho takto sedel, nespustil oči zo zlatého vajíčka. Ale… čím dlhšie sedel, tým viac mu klipkali očká. Jaskyňa bola pokojná, len vietor ticho pískal vonku. Keď sa prebudil, hneď vystrčil krídla, natiahol sa a pozrel na miesto, kde ležalo vajce. Jeho oči sa rozšírili od hrôzy. „Vajce!“ vykríkol. Pozeral všade. Pod kamene, za skaly, do každého kúta jaskyne, ale po vajci nebolo ani stopy. Obláčikovi sa do očí tlačili slzy.
Vtom však začul zvuk - tiché kroky. Niekto bol v jaskyni! A možno ten niekto vajíčko ukradol! Rýchlo sa otočil a uvidel… človeka! Bol to chlapec, trochu ušmudlaný, s rozstrapatenými vlasmi a vystrašenými očami. „Ty!“ obvinil ho Dráčik Obláčik. Chlapec zdvihol ruky od strachu. „Nie, nie! Ja som nič neukradol! Ja som sa stratil, ani neviem, kde vlastne som!“
Dráčik si ho podozrievavo obzeral. Chlapec si povzdychol. „Kráčal som lesom a prepadol som sa do nejakej jaskyne. Obláčik zamrmlal: „Najbližšia dedina je poriadne ďaleko a labyrintom jaskýň tam netrafíš. Ale dostal som nápad, ako si môžeme navzájom pomôcť. Najskôr mi pomôžeš nájsť vajce a ja ťa ponesiem na krídlach rovno domov. Chlapec prikývol.
Pátranie po stope
Chlapec sa zamyslel. „Čo si robil, než si zaspal? A kde bolo vajce?“ Dráčik ukázal na miesto. Chlapec si kľakol a začal sa obzerať. „Vidíš nejaké stopy? „Škrupinová stopa!“ vykríkol. Obaja si to namierili do jaskyne. „Počkaj!“ Chlapec ho zastavil a ukázal prstom na veľký kameň neďaleko. „Pozri! Obláčik zadržal dych. Obláčik zalapal po dychu. Obláčik radosťou poskočil. „Myslel som si, že som ťa stratil!“ Chlapec sa usmial. „Tak vidíš, nič si nerozbil. Obláčik si zhlboka vydýchol. „Si v poriadku… Som taký šťastný!“ Dračiatko mu prikývlo. Obláčik ju nežne objal krídlami.
A potom sa otočil k chlapcovi. Chlapec vyliezol na jeho chrbát a naposledy pozrel na malého zlatého dráčika. Keď Obláčik so svojím novým kamarátom letel nad lesmi, chlapec sa zasmial. „Vieš, asi mi nikto nebude veriť, že som bol v Dračej hore.“ Obláčik prikývol. Obaja sa rozosmiali. Keď prileteli k dedine, Obláčik jemne zložil chlapca na zem. „Ďakujem, že si mi pomohol,“ povedal mu Dráčik. Chlapec sa usmial. „Aj ja ďakujem! A tak sa rozlúčili. Obláčik sa vrátil do hory za svojou sestričkou a chlapec bežal do dediny k svojej rodine.
Magické slávnosti a dračia legenda
V krajine, kde nebo bozkávalo zem bol čas veľkých osláv. Po jesennej rovnodennosti sa blížila Michaelská slávnosť. Každý rok, keď sa blížil tento výnimočný deň, deti pozerali hore na nočnú oblohu a čakali na tú magickú udalosť. Vždy počas slávnosti, keď sa obloha k večeru zatiahla hviezdnym plášťom, archanjel Michael zoslal dolu fascinujúci dážď úlomkov meteoritov, ktorý svojím leskom rozžiaril nočnú oblohu. Deti výskali od radosti a rátali padajúce hviezdy. V lesoch sa malí trpaslíci so špicatými klobúkmi a trblietavými očami snažili pozbierať tieto nebeské úlomky. Verili, že meteorit, požehnaný archanjelom Michaelom má veľkú nevídanú silu. Pod koreňmi starovekého dubu sa trpaslíci zhromaždili, aby vykovali meč naplnený svetlom hviezd.
Ale nie všetko bolo v tejto magickej krajine v poriadku. Hlboko vo vnútri hory nahnevaný drak zniesol svoje očakávané vajce. V legendách sa spomínalo, že tento drak opovrhoval ľuďmi a prisahal, že ich všetkých zničí, keď sa jeho dieťa vyliahne z vajíčka. Strach uchvátil srdcia dedinčanov. Počuli príbehy o rytieroch, ktorí sa snažili skrotiť tú divokú šelmu, no nikto sa už živý zdravý nevrátil. Jeden odvážny rytier v trblietavom striebornom brnení sa rozhodol priblížiť k drakovi. So srdcom plným nádeje sa snažil uzavrieť s ním mier. Ale drakov hnev bol príliš veľký a preto rytiera postretol tragický koniec.
Prekvapenie z vajíčka
Keď sa dračie vajce konečne otvorilo, namiesto hrozivého tvora vyskočilo malé milé dráča so zvedavými veľkými očami. Dedinčania videli v jeho narodení príležitosť a preto sa rozhodli z neho vychovať malého dobrého draka dúfajúc, že ho naučia láskavosti. Ako malé dráča rástlo s pomocou jemnej starostlivosti dedinčanov, začalo chápať teplo priateľstva a silu jednoty. S každým ďalším dňom sa puto medzi ľuďmi a drakom posilnilo. Drak, kedysi predurčený byť ich záhubou tu teraz stál ako ich ochranca.
Hnev staršieho draka ale neustúpil. Pripravil sa vypustiť svoju zúrivosť na dedinu. Ale dedinčania boli pripravení. Boli vyzbrojení Mečom svetla, vyrobeným z meteoritu archanjela Michaela a smelo čelili hrôzostrašnému drakovi. Meč sa rozžiaril éterickou žiarou. Jeho svetelný lúč prenikol do srdca staršieho draka veľmi hlboko. Zúrivá dračia beštia sa zrazu zastavila, jej ohnivé oči sa naplnili zmätkom. Meč svetla drakovi neublížil. Namiesto toho naplnil jeho srdce spomienkami na lásku, ktorú kedysi poznal. Hnev a nenávisť sa rozplynuli a nahradili ich hlbokým smútkom a túžbou po láske. Od toho dňa žil starší drak spolu so svojím mladým nástupcom harmonicky s dedinčanmi.
Iné rozprávky o drakoch a učenie
Milé deti, poznáte na svete iné zviera, ktoré by malo viac hláv ako drak? My nie. A čím viac hláv, tým viac rozprávkových príbehov. A niekedy sa nám až tají dych. Ale každá rozprávka má dobrý koniec a tiež trochu ponaučenia. Nielen pre drakov. A máte radi drakov? Máme ich tu pre vás hromadu. Máme tu rozprávky o drakoch, ktorí majú chuť si dať na raňajky princeznú, máme tu drakov, ktorí sú múdri a nebojácni a pomáhajú hrdinom, ale máme tu aj drakov, ktorí svojou roztomilosťou predčia mnohé domáce zvieratká. Na ktorého draka sa dnes cítite?
Čítanie na dobrú noc má pre detskú dušu čarovnú moc. Liečia, vychovávajú, motivujú pohladia. Čítanie na dobrú noc je pre malého človeka vstupnou bránou z nie vždy šťastnej reality do snenia, očistou duše aj mysle pred spánkom. Vypnite televízor a začítajte sa s Vaším dieťaťom do rozprávkového sveta.
Príbehy o drakoch - od smiechu po ponaučenie
V jednom hlbokom lese bola jaskyňa, z ktorej sa stále dymilo. Ľudia ju nazývali Dračou, hoci draka nikto nikdy nevidel. Jedného dňa sa stalo čosi zvláštne. Najskôr len taký slabučký, skôr plamienok, ale po chvíli sa to rozhorelo a celá jaskyňa sa zatriasla, ani čo by do nej blesk udrel. Vzápätí sa z jaskyne vyterigal obrovský dračisko, zazíval a strašne zareval, až opadalo lístie zo stromov. Ten hrozný rev bolo počuť až do dediny, ba dokonca, až na kráľovskom hrade, ktorý stál na vysokom vrchu.
„Hej ty, chlpatá guľka, som hladný! Kde by som sa mohol naobedovať? Drakovi sa nápad zapáčil a hneď si spomenul na svojho deda so šiestimi hlavami, ako mu kedysi rozprával o chutných princezničkách. Lenže hlad je hlad. Roztiahol krídla, zamával nimi, až sa strhla navôkol víchrica, vzlietol a namieril si to rovno k hradu.
Ale uprostred príbehu nastalo prekvapenie: uľútilo sa tučnej princeznej, milého draka a pozvala ho na obed. Najskôr zjedol šľahačkovú tortu poliatu čokoládou. Drak sa nevedel zastaviť - len jedol, jedol, až mal brucho plné. Potom sa princezničke poďakoval a chcel odletieť. Hm, lenže vzlietnuť sa mu nepodarilo ani na tretí pokus. A tak sa pobiede s plným bruchom dovliekol k jaskyni a celý zmordovaný zaľahol do tieňa. Jajkal, ochkal, reval a nariekal. Bolelo ho brucho. Ľudia v dedine nevystrčili z domčekov ani nos. Lenže v dedine žili aj dve neposedné deti, a tie boli nesmierne zvedavé, čo sa to za divné zvuky ozývajú z lesa. Potichu sa prikradli k jaskyni a tam našli obrovského draka, čo ronil slzy, až dolinami tiekli slané potoky.
Chlapci dostali nápad. Zabehli do dediny, požičali si od kominára kefu čo s ňou komíny vymetá a na voz ťahaný koňmi naložili obrovskú zubnú pastu. A dali sa do roboty. A kým boli hotoví s čistením, drakovi aj vytrávilo a prestalo ho bolieť brucho. Na sladkosti sa už nemohol ani pozrieť a vyhýbal sa aj zámku, pretože len čo zacítil sladkú vôňu, urobilo sa mu zle. Aj princezná si chcela zalietať na drakovi, lenže, drak ju odmietol voziť kým neschudne. A tak princeznička prestala jesť sladkosti a začala jesť zdravé jedlá. Kráľovský kuchár musel variť podľa zdravých receptov. Verte, či nie - za pár týždňov mala princeznička postavičku ako prútik.
Čo sa stalo s drakom? Ten zostal s deťmi v dedine a našiel si prácu. Pomáhal pekárovi piecť dobrý chlebík, najmä rozkúriť v peci. Stačilo strčiť tri dračie hlavy do rúry, drak začal chrliť oheň a onedlho chrumkavé chlebíky rozvoniavali po celej dedine. A tá dedina, skutočne existuje.
Príbeh o drakovi zo severu | Príbehy pre tínedžerov | @EnglishFairyTales
Draci v mýtoch, kniha a čitateľské ohlasy
V celej ľudskej histórii sa draky stali fascinujúcim a neodmysliteľným prvkom mýtov a legiend. Kniha Dračie vajce je pútavý príbeh pre deti, ktorý rozpráva o dobrodružstvách dvoch bratov, Guľôčka a Ihlička. V deň svojich desiatych narodenín dostanú od kmotričky Tildy čarovné zrkadlo s baraními rohmi. Vďaka zelenému škriatkovi, ktorý vyskočí zo zrkadla, sa chlapci dostanú do rozprávkovej krajiny, kde musia splniť prvú z troch náročných úloh.
Naši dvaja hrdinovia budú musieť ísť za drakom a priniesť dračie vajce. Cestou natrafia na rôzne prekážky, stretnú sa s utáraným Šišitárajom a bude ich sprevádzať aj Autíčko Vrrr. Chlapci zažijú v rozprávkovom svete veľa dobrodružstiev, pri ktorých ich čitatelia budú sprevádzať. Kniha je napísaná pútavo a svojím príbehom rýchlo zaujme. Hlavní hrdinovia sú veľmi trefne vykreslení. Knižka je krásna s chytľavým príbehom a peknými ilustráciami.
Kniha Dračie vajce je prvý diel plánovanej série. Príbeh je vhodný pre malých čitateľov a odporúča sa pre jeho putavosť a dobrodružný charakter. Kniha si získala srdcia mnohých čitateľov, ktorí ju hodnotia ako výbornú a zábavnú. Tu sú niektoré z ich postrehov: "Deťom sa hneď zapáčila. Je napísaná pútavo a svojím príbehom rýchlo zaujme." "Krásna knižka. Deťom sa veľmi páčila, čítame opakovane a tešíme sa na pokračovanie, ilustrácie sú nádherné. Určite odporúčame." "Veľmi rada by som sa dopracovala aj k druhej časti, deti chcú vedieť ako to bude ďalej, a aj ja som zvedavá." "Kniha je veľmi pekne ilustrovaná, má zaujímavý a vtipný príbeh." "Moja dcéra je druháčka, nerada číta, ale túto knihu prečítala už 3X, a dokonca si z nej začala robiť výpisky, a kresliť obrázky."
Ľudské ponaučenia a vnútorné draky
Keď budeš mať čas, sadni si večer sama so sebou a skús si napísať, akých drakov z tvojho vnútra stretávaš u seba. Je to strach z tmy? Alebo je to strach z neprijatia? Strach, že budeš hodnotená, posudzovaná? Strach z neprávosti, nespravodlivosti? Skús si svojich drakov pomenovať a porozmýšľať, čo by potrebovali, aby ťa navštevovať nemuseli. Čo potrebuje taký strach z tmy? Čo potrebuje tvoj konkrétny či iracionálny strach?
Skús popátrať, prečo si sa tmy začala báť a ako by sa ten drak nemusel vracať naspäť na celý rok do svojej jaskyne (do hlbín nášho vnútra), ale mohol by sa stať jesenným šarkanom, ktorého si deti tak radi púšťajú po vetre. Ak by Vám ho nešlo pustiť po vetre do sveta, môžete ho chytiť za „ruku“ a postaviť ho vedľa seba, tak aby Vám nestál v ceste životom pri napĺňaní potrieb duše. Ideálne posedieť pri tomto skúmaní svojich drakov dnes podvečer, pri horiacej sviečke.
Rozprávky o drakoch sú všade
V celej ľudskej histórii sa draky stali fascinujúcim a neodmysliteľným prvkom mýtov a legiend. Mesto Brno má k drakom špeciálny vzťah a drak patrí k hlavným mestským symbolom. Spája sa s viacerými legendami o strašnom drakovi pri rieke Svratka, ktorého sa však vďaka brnianskej vynaliezavosti podarilo usmrtiť. Obľúbený brniansky drak je vlastne vypchatý krokodíl. Visí pod stropom prejazdu Starej radnice a aktuálne má na sebe „červenobiely sveter“.
Tohtoročnou hviezdou adventu sa však stal iný objekt. Na Námestí Slobody vyrástlo chlpaté dračie vajce, ktoré už niekoľko dní zaplavuje sociálne siete, zabáva tisíce návštevníkov a podnecuje ďalšiu vlnu brnianskej kreativity. Vajíčko, ktoré vlani zaujalo ako hladká svetelná inštalácia, dostalo tento rok hustý biely „kožúšok“ a LED displej. Na ňom sa striedajú motivačné, vtipné či láskavé odkazy, ktoré však nevznikajú náhodou - píšu ich samotní ľudia.
V Brne má drak špeciálne miesto - patrí k hlavným mestským symbolom. Dnes nájdete draka nielen pri Starej radnici, ale aj na mnohých suveníroch a napríklad aj vo forme veľkého nafukovacieho modelu pri soche Jošta Luxemburského na Moravskom námestí, len pár krokov od historického Kostola sv. Tomáša. Návštevníci si môžu zakúpiť špeciálne rolničky pri stánku Ateliér Zvonára a Hrnčiarky. Za príspevok dostanú možnosť napísať vlastný odkaz, ktorý sa objaví na displeji vajca. Výťažok putuje hospicu Dom pre Júliu a detskému domovu Dagmar.
Tipy pre rodičov a vychovávateľov
- Čítanie na dobrú noc je pre malého človeka vstupnou bránou do snenia a očistou duše aj mysle pred spánkom.
- Vypnite televízor a prečítajte deťom rozprávky o drakoch, ktoré liečia, vychovávajú a motivujú.
- Pri práci so strachmi dieťaťa skúste pomenovať jeho „vnútorného draka“ a navrhnúť mu, čo by potreboval, aby sa už nevracal.
- Využite báje a legendy na rozvoj empatie: ukážte, že aj hrozivý tvor môže byť priateľom.