Profesor Jozef Felix bol významnou osobnosťou slovenskej kultúry, ktorej život a dielo boli úzko späté s literatúrou, prekladateľstvom a literárnou kritikou. Jeho rozsiahla a erudovaná práca, obzvlášť v oblasti romanistiky, zanechala nezmazateľnú stopu a výrazne obohatila slovenské literárne prostredie.
Život a vzdelanie
Jozef Felix sa narodil 27. mája 1913 v Ružomberku. Základnú školu vychodil v rokoch 1919 - 1923 v Čimhovej. V rokoch 1923 - 1931 navštevoval Štátne reálne gymnázium v Ružomberku. Po štúdiách nasledovala jeho študijná cesta na prestížnych inštitúciách: v rokoch 1931 - 1935 študoval slovenský jazyk a francúzky jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, na Karlovej univerzite v Prahe a na parížskej Sorbone. Táto kombinácia štúdií ho predurčila na úlohu sprostredkovateľa medzi slovenskou a románskymi kultúrami.
Pedagogická a odborná kariéra
Po štúdiách nastúpil roku 1935 ako stredoškolský profesor na gymnázium v Kláštore pod Znievom. Po troch rokoch prešiel do Štátneho gymnázia v Bratislave, kde pôsobil do roku 1944. V rokoch 1945 - 1949 bol dramaturgom činohry SND v Bratislave a v rokoch 1949 - 1951 pracovníkom Literárnovedného ústavu SAVU. V rokoch 1951 - 1960 bol redaktorom a vedúcim redaktorom vydavateľstva Tatran (pôvodne Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry). Do Ústavu slovenskej literatúry SAV sa vrátil v rokoch 1961-1967 ako samostatný vedecký pracovník. Roku 1967 sa habilitoval na docenta a pôsobil na FF UK ako vedúci Katedry romanistiky. V roku 1974 sa vrátil do Literárnovedného ústavu SAV ako vedecký pracovník.
Ako vysokoškolský učiteľ, docent a univerzitný profesor odchoval množstvo romanistov a dlhé roky významne ovplyvňoval estetické kritériá a hodnotové normy v celej prekladateľskej obci na Slovensku. Pôsobil aj ako oponent či, naopak, poradca a spolupracovník najnáročnejších projektov v oblasti umeleckého prekladu (napríklad Dante, Rabelais a iné).
Literárna kritika a esejistika
Talent a široký odborný rozhľad Jozefa Felixa sa najväčšie prejavil v literárnohistorickej eseji, literárnej kritike, ale aj vo výnimočnej a rozsiahlej prekladateľskej tvorbe z románskych literatúr. Jeho literárne názory boli od počiatku hodnotovo mimoriadne vyhranené, na literárne dielo kládol vysoké nároky, dané jeho hlbokým vzdelaním v tejto oblasti.
Literárnej kritike sa venoval už ako vysokoškolský študent v Prahe. Od tridsiatych rokov publikoval svoje recenzie a kritiky v periodikách ako Slovenské pohľady, Elán a Národné noviny a spolupracoval s rozhlasom. Podobne ako Alexander Matuška konfrontoval slovenskú literatúru s európskym kontextom. Felix rozvíjal kritický diskurz o pôvodnosti diel a ich estetickom ráme, pričom siahali po košatom rozvetvení európskych literárnych tradícií.
Do literárnych procesov pred druhou svetovou vojnou významne zasiahla Felixova kritická polemika s Dobroslavom Chrobákom o pôvodnosti jeho zbierky poviedok Kamarát Jašek. Táto polemika poukázala na zložitosť tvorby v rámci poetických trendov, no v dejinách literatúry ukázala aj, že ide o spracovanie látky, ktoré je bežné a neplagiatívne.
Felixove analyticko-esejistické pohľady vychádzali časopisecky v rokoch 1936 - 1976. Do literárnej histórie vstúpili knihami ako Cesty k veľkým (1957), Modernita súčasnosti (1970) a Dve románske fresky (1973). Z domácej literárnej kritiky vznikla kniha Harlekýn sklonený nad vodou (1965).
Šesťzväzkové Vybrané spisy opisujú jeho tvorbu: Prvý zväzok Kritické rozlety (1936-1944), druhý zväzok Domov i svet (1945-1949), tretí Na cestách k veľkým (1935-1955), štvrtý V sprievode majstrov (1956-1966), piaty Európske obzory a šiesty Literárne križovatky (1989-1991).
Prekladateľská činnosť a kultúrne mosty
Jozef Felix sa venoval aj prekladateľskej činnosti, významne obohatil slovenskú kultúru o diela svetovej literatúry. Bol editorom a umeleckým prekladateľom, budoval Zlatý fond svetovej literatúry v slovenčine, ktorý počas staršieho režimu čelil politickým ťažkostiam.
Mimoriadne cenná bola Felixova spolupráca s Viliamom Turčánym na preklade Danteho Božskej komédie. Hodnotným spôsobom ovplyvnil aj podobu prekladu Gargantua a Pantagruel od Françoisa Rabelaisa (preklad Jozef Brandobur).
Felix mal množstvo literárnych lások, napríklad francúzskeho stredovekého básnika Villona. Venoval sa mu celé povojnové obdobie a svojim štúdiom Villona vytvoril komplexný obraz o tomto výnimočnom autorovi.
Jeho výskum a prekladateľská činnosť boli zásadné pre slovenskú kultúrnu scénu, a to aj v kontexte ťažkých spoločenských podmienok.
Vplyv a odkaz
Jozef Felix patril k druhej priekopníckej generácii slovenskej umeleckej, vedeckej a technickej inteligencie, ktorá vstupovala do verejného života v medzivojnovom období. Jeho výskumy pilierov európskej a svetovej literatúry sú na Slovensku iniciačné a svojím rozsahom jedinečné. Edičnými činmi a literárnohistorickými výskumami často demystifikoval literárne problémy a svojím kritickým myslením významne ovplyvnil slovenskú kultúru aj v ťažkostiach komunistického režimu.
Felixova strastiplná, no zmysluplná cesta poznania sa skončila predčasnou smrťou vo veku 64 rokov. Ako jeden z mála nepodľahol dobovej ideológii a deformáciám, a za to aj zaplatil. Jeho pohreb bol podobný pohrebu Zory Jesenskej v Martine v roku 1972. Z Jozefa Felixa sa neskôr stala literárna postava a vďaka dramatizácii Roznerovho románu aj divadelná postava.
Felixov odkaz pre slovenskú kultúru je trvalý, a o jeho živote a diele svedčí aj fakt, že fondy a inštitúcie odkazujú na jeho prínos a kontinuitu medzi slovenskou a svetovou literatúrou. Uznávaný bol aj v zahraničí a jeho diela sú dodnes predmetom štúdia a interpretácie.
Významné súvislosti a ďalšie odkazy
Jozef Felix je predmetom rozsiahlej monografie od Júliusa Pašteku, ktorý ho opisuje ako romanistu, literárneho historika, kritika, prekladateľa a editora - renesančnú postavu medzi slovenskými kultúrnymi mediátormi. Pašteka skúma Felixa od štúdií a kritik po prekladateľstvo a edíciu, spolu s jeho vzťahom k európskej literatúre a kultúrnemu kontextu komunistického obdobia.
Slovenská spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry (jej prvý predseda Blahoslav Hečko) sa od vzniku v roku 1990 hlási k Felixasovi a ďalším predchodcom; ich práca formuje profesionálne štandardy prekladateľstva a stretávanie národov cez literatúru.