Diskusie o tom, či je pitie kávy zdravé alebo telu škodí, sú nekonečné. Jednotní nie sú ani odborníci. Niektorí tvrdia, že pitie kávy na nás pôsobí blahodarne, pretože káva je plná zdraviu prospešných látok a pomáha znižovať riziko mnohých ochorení, iní považujú kávu za škodlivú a návykovú a mali by sme sa jej strániť.
Ranná káva predstavuje pre mnohých ľudí nenahraditeľný rituál, bez ktorého si začiatok dňa ani nevedia predstaviť. Táto horkastá dobrota dokáže prebudiť zmysly, naštartovať telo aj myseľ a navyše môže byť aj prospešná pre vaše zdravie.
História kávy: Od Etiópie po Európu
Pravlasťou kávy sú Etiópia a Keňa. Kávovníky tam rástli a stále rastú voľne v prírode. Prvé zmienky o účinkoch kávových bobúľ však siahajú do 9. storočia. Najznámejšia legenda hovorí o pastierovi menom Kaldi.
V horách Jemenu pásol kozy a spozoroval, že keď sa napásli červených bobúľ z kríkov neznámej rastliny, boli zrazu nezvyčajne čulé, divoké a šantivé. Opát miestneho kláštora sa rozhodol červené bobule vyskúšať. Uvaril z nich nápoj pre rehoľníkov a tí zrazu nemali problém bdieť celé noci v modlitbách. A tak začali mnísi vo veľkom zbierať vetvičky s bobuľami a v čase dažďov ich navešané sušili nad ohňom. Pri tom si všimli, že opadané bobule v ohni zuhoľnateli a vytvorili príjemnú arómu.
V 13. a 14. storočí preniesli kávu etiópski bojovníci do Jemenu, kde sa objavili aj jej prví vyznávači a prvé terasovité plantáže. Káva sa dostala do Mekky, kde vznikli prvé kaviarne. Odtiaľto pochádza aj názov nápoja káva, z arabsko-tureckého slova kahve (omamný nápoj). Práve pre omamný účinok, považovaný mocnými náboženskými vládcami za rovnako účinný ako alkohol, v roku 1511 kávu zakázali a dali spáliť všetky jej zásoby. Centrom obchodu s kávou sa stalo rozkvitajúce obchodné jemenské prístavné mesto Mokka na brehu Červeného mora.
Do Európy sa káva dostala v 17. storočí. Predávala sa najprv v lekárňach ako liek, neskôr vznikli prvé kaviarne. Históriu viedenskej kávy sa píše od roku 1683 počas dramatického obliehania Viedne Turkami. Po víťazstve domácich zostalo po Turkoch 500 vriec zelených kávových bôbov. Nápoj z nich však Viedenčanom nechutil a tak ho majitelia kaviarní vylepšili medom a šľahačkou a neskôr aj sladkosťami podávanými ku káve. Viedenská kultúra pitia kávy a kaviarní je dodnes svetovo jedinečná.
Kávovník a pestovanie kávy
Kávovníky sú krovinaté vždy zelené dreviny, dorastajúce do výšky 5 až 6 metrov. Listy majú tuhé, eliptické, s dĺžkou asi 15 cm. Kvety sú obojpohlavné, biele až smotanové, s príjemnou vôňou. Plody sú kôstkovice veľké ako čerešne a počas dozrievania menia farbu od zelenej cez žltú a červenkastú až po tmavofialovú. Majú vajcovitý tvar a pod tuhou šupkou ukrývajú sladkastú dužinu s dvoma zelenými tvrdými semienkami, kávovými zrnami.
V súčasnosti je známych asi 60 druhov kávovníkov. Na produkciu semien pre prípravu kávy sa využíva kávovník arabský (Coffea arabica) a kávovník robusta (Coffea canephora). V priebehu 18. a 19. storočia sa kávovníkové plantáže v Afrike a Južnej Amerike ustavične rozširovali. V súčasnosti sa medzi 23. severnou a 25. južnou rovnobežkou rozprestiera okolo celej zemegule takzvaný kávový pás.
Brazília, Vietnam, Kolumbia, Indonézia, Kostarika… predstavujú len niekoľko z celkového počtu viac ako 50 krajín vyvážajúcich kávu. Celkový svetový ročný objem zberu je asi 6 miliónov ton surovej kávy. Denne sa vo svete vypijú priemerne 2 miliardy šálok kávy, a tak sa tento mok stal druhým najvýnosnejším obchodným artiklom na svete hneď po rope.
Francúzska káva a cukrárske umenie na Slovensku
Mesto lásky, kontrastov, emócií, elegancie. Paríž je však aj mesto hriešne chutných koláčov a lahodnej kávy. Z každej strany na návštevníkov číhajú šansóny pouličných spevákov, vôňa croissantov a typických francúzskych makróniek. Paríž sa však presťahoval aj na Slovensko, konkrétne do Košíc.
Ich cieľom je poskytnúť ľuďom kulinársky zážitok a aspoň na chvíľku ich preniesť do Paríža. Jean-Charles je vyštudovaný cukrár. Svojmu remeslu sa vyučil v jeho rodnom meste Senlis, ktoré sa nachádza približne 50 kilometrov od Paríža. Vo Francúzsku pôsobil do roku 2006. Spolu so svojou slovenskou manželkou Monikou sa na šesť rokov odsťahoval do Londýna.
„Keď sa nám narodila naša prvá dcérka, rozhodli sme sa pre zmenu a prišli sme na Slovensko. Prečo Košice? Nebolo to priamočiare a ani jednoduché rozhodnutie. V hre boli viaceré mestá a dokonca aj slovenské veľhory. Jean-Charles však vraví, že na Slovensku remeslo nie je až také vážené, ako vo Francúzsku. No aj napriek tomu si myslí, že založiť cukráreň v metropole východu bola veľmi dobrá voľba. Nefalšovanú atmosféru parížskej „pâtisserie“ si tak môžu milovníci cukroviniek vychutnávať aj na Slovensku.“
„Som tu kvôli svojej manželke, ktorá je vyštudovaná manažérka a je nám tu super. Cukrárske remeslo vyžaduje veľa trpezlivosti, skúseností, poctivú prácu a lásku k tradícii. Jean-Charles to všetko dokázal skĺbiť v jedno. „Základom mojich zákuskov sú tradičné francúzske recepty. Každý cukrár si ich potom upravuje a vylepšuje podľa seba a podľa svojich skúseností. V útulnej cukrárni cítiť čarovnú vôňu a počuť nádherné francúzske šansóny. Návštevníkov tam začujete rozprávať nielen po slovensky, ale aj po francúzsky. „Postupom času sa z našej cukrárne stalo miesto, kde sa okrem milovníkov gastronómie, okrem iného stretávajú aj frankofóni a taktiež moji francúzski kamaráti so svojimi rodinami. Stretávame sa aj mimo cukrárne, založili sme športové občianske združenie Tontons Petanque, kde hráme petang a našu záľubu zdieľame aj so Slovákmi. Organizujeme turnaje, je to zábava.“
Francúzsky cukrár vraví, že ak chce niekto piecť, musí to milovať. Inak to nejde. Na pečenie sú najnáročnejšie makrónky. Aj keď sa táto sladká dobrota tvári, že je francúzska, nie je to celkom tak, pochádza totiž z Talianska. Francúzska kráľovná Katarína Medicejská ich priviezla do svojej krajiny a Francúzi ich s láskou a ochotne prijali za svoje.
Jean-Charles zbožňuje všetky koláče, ale aj napriek tomu je jeho najobľúbenejší - citrónový zákusok. „Najtypickejší koláč pre Francúzsko asi neexistuje, pretože každý región má svoj tradičný. Tento dezert v preklade znamená „pripálený krém“. Objavil sa v roku 1691 a upiekol ho kuchár François Massialot, ktorý svojim kuchárskym umením učaroval aj Filipovi I., bratovi slávneho Ľudovíta XIV.“
„Našim zákazníkom najviac chutí Tropické vajce. Je to môj vlastný recept. Nájdete ho iba u nás. Tento dezert má rôzne prívlastky, najčastejší je prso. Ide o vynikajúcu kombináciu ľahkého kokosového mlieka s mangom. Tak ako je v Taliansku populárna pizza, tak vo Francúzsku má najväčší ohlas francúzsky slaný koláč známy pod názvom Quiche.“
„Je to slaný koláč s vaječnou náplňou (našľahané vajcia so smotanou) krájaný na trojuholníky a konzumuje sa horúci. Práca cukrára nespočíva len v pečení dobrôt. Musí sa starať o chod celej francúzskej cukrárne. „Keby som mal robiť všetko sám, doma by som sa neukázal. Našťastie mám pomocníkov. Spolu s manželkou robíme, čo je v našich silách.“
Vajcia Benedikt na Slovensku
Všimli ste si, že aj slovenské bistrá a reštaurácie ovládol raňajkový hit - vajce Benedikt? Viete, čím je špeciálne a ako sa pripravuje? O tom, že je obľúbené nielen na Slovensku, svedčí aj fakt, že benediktínske vajíčko má dokonca svoj medzinárodný deň. Je ním 16. apríl a tento rok pripadá na Veľkonočnú nedeľu.
„Benediktínske vajce, inak prezývané aj stratené vajce, je vlastne toast alebo muffin s maslom, na ktorom je vajce uvarené namäkko, šunka a holandská omáčka. Patrí medzi obľúbené a vyhľadávané raňajkové jedlá, preto sme ho do nášho raňajkového menu zaradili aj my,“ hovorí Tomáš Opletal šéfkuchár hotela Sheraton.
Pôvod vajíčka Benedikt popisujú legendy rôzne. Podľa jednej si prvýkrát benediktínske vajce objednal v roku 1894 burzový maklér Lemuel Benedict z New Yorku. Po prehýrenej noci mu bolo ťažko a tak si v hoteli Waldorf objednal maslový toast, vajce namäkko, chrumkavú slaninu a k tomu holandskú omáčku. V hotelovej kuchyni boli z tejto kombinácie nadšení a tak ju hneď zaradili do raňajkového menu. Ďalší spájajú pôvod tejto pochúťky s pápežom Benediktom XIII., ktorý mal rád vajíčka uvarené namäkko.
Za chutným vajíčkom Benedikt však nemusíte ísť do New Yorku, ale môžete si ho pripraviť doma, alebo si ho dopriať počas najlepších raňajok na Dunaji v hoteli Sheraton.
Príprava strateného vajca
Dajte variť vodu so soľou a octom. Keď sa začne variť voda, stlmte na menší plameň, aby nebublala, vodu v hrnci roztočte a do stredu opatrne rozbite vajíčko tak, aby sa neroztrhol žĺtok. Tým, ako sa voda točí, obalí sa žĺtok do bielka. Všetko potom pomaly varte približne 5 minút. Vyberte vajce a nechajte ho sušiť na utierke. Položte ho na rozpálený a opečený anglický muffin, pridajte plátok opečenej šunky a polejte holandskou omáčkou, cca.
Príprava holandskej omáčky
Žĺtka s vínnym octom a štipkou soli vyšľahajte vo vodnom kúpeli do hustejšej konzistencie. Musia mať takú teplotu, aby vás nepálili. Počas šľahania si ohrejte maslo v inom hrnci na rovnakú teplotu - približne 45 až 50 stupňov. Potom pomaly prilejte maslo do vyšľahaných žĺtkov a na konci osoľte podľa potreby.
Príprava muffinov
Muffiny si pripravte ešte predtým, ako pôjdete robiť vajce Benedikt. Ohrejte mlieko s cukrom na 37 stupňov, nechajte cukor rozpustiť a pridajte droždie. Do misky dajte múku, rozpustené maslo a všetky suroviny zmiešajte, poriadne premieste a nechajte vykysnúť.
Vejce Benedikt na 4 způsoby - Roman Paulus - Kulinářská Akademie Lidlu
Francúzske tajomstvo štíhlej línie: Levanduľa v káve
Čo by ste však povedali na to, keby vám káva pomohla ešte aj schudnúť? Zrejme ste si všimli, že Francúzky sú často obdivované pre svoju štíhlu postavu a uvoľnený, spokojný prístup k životu. Ich tajomstvo však netkvie len v striedmom jedení croissantov či pravidelnom pití pohára červeného vína. Skutočným prekvapením je ich ranná káva, do ktorej si namiesto mlieka pravidelne pridávajú levanduľový sirup.
Hoci táto ingrediencia môže na prvý pohľad pôsobiť zvláštne, výsledok stojí za to. Levanduľa je hitom svetových kaviarní. Nie sú to len Francúzky, ktoré podľahli kúzlu levandule. Tento trend postupne dobýva aj moderné kaviarne po celom svete. Baristi a kávoví nadšenci začali experimentovať s levanduľovou príchuťou, ktorá nápoj nielenže obohatí o príjemnú kvetinovú arómu, ale aj dodá káve originálny fialkastý nádych.
Prečo je levanduľová káva tak účinná?
Levanduľa nie je len krásnou dekoratívnou rastlinou do záhrady či prostriedkom proti moliam. Už stáročia je známa pre svoje výnimočné relaxačné a liečivé účinky. Jej príjemná vôňa okamžite upokojí nervový systém, čím zmierňuje stres, úzkosť a dokonca zlepšuje kvalitu spánku. Táto bylinka navyše výborne pôsobí aj pri kožných problémoch, ako sú zápaly či vyrážky, a tiež priaznivo ovplyvňuje trávenie.
Pridaním levandule do kávy získate teda nielen lahodný nápoj, ale aj prírodnú podporu pre svoje zdravie. Levanduľa podporuje tvorbu tráviacich enzýmov, ktoré pomáhajú efektívnejšie rozkladať potravu. To znamená, že po jedle sa vyhnete nepríjemnému pocitu nafúknutého brucha. Navyše pomáha uvoľniť svalové napätie v žalúdku a črevách, čím dokáže zmierniť problémy s nadúvaním. Vďaka týmto účinkom je vaše trávenie rýchlejšie a ľahšie, čo prirodzene napomáha aj pri chudnutí. Možno práve preto si Francúzky dokážu dlhodobo udržiavať svoju ideálnu váhu bez drastických diét.
Mnohí milovníci kávy dobre poznajú fenomén tzv. kofeínovej búrky, teda prudký nával energie po šálke kávy, ktorý však často sprevádzajú nepríjemné pocity ako búšenie srdca, tras či nervozita. Práve levanduľa dokáže tento negatívny efekt kofeínu zmierniť. Stačí pár kvapiek sirupu, a namiesto stresujúceho prívalu energie vás čaká jemné povzbudenie sprevádzané vnútorným pokojom a harmóniou.
Jednoduchý recept na levanduľovú kávu
Základom je kvalitný levanduľový sirup, ktorý jednoducho kúpite v obchodoch so zdravou výživou alebo si ho ľahko pripravíte doma. Alternatívne môžete použiť levanduľový čaj, ktorý bude vhodný najmä vtedy, ak sa vyhýbate cukru.
- 1 šálku obľúbenej kávy (espresso alebo filtrovaná)
- 1 až 2 lyžičky levanduľového sirupu (prípadne levanduľový výluh)
- trochu mlieka (voliteľné)
Postup: Pripravte si svoju obľúbenú kávu podľa zvyku. Pridajte levanduľový sirup alebo výluh a dobre premiešajte. Ak máte radi kávu s mliekom, pokojne ho pridajte. Levanduľa však úplne stačí aj bez mlieka. Pre verziu bez cukru použite levanduľový čaj ako základ pre latte.
Tip navyše: Domáci levanduľový sirup
Ak chcete skúsiť domácu výrobu levanduľového sirupu, potrebujete len vodu, cukor a sušené levanduľové kvety. Zmiešajte rovnaké diely cukru a vody, pridajte lyžicu sušenej levandule, krátko povarte a nechajte odstáť. Po vychladnutí sceďte do fľaše a skladujte v chladničke.
French press: Francúzska metóda prípravy kávy
French press alebo tiež cafeolette, plongeur alebo cafetière piston. Nápad na tento spôsob prípravy kávy, resp. kávovar sa prisudzuje francúzovi Benjaminovi Thompsonovi. Viacerí historici sa však zhodujú, že prvý s touto vymoženosťou prišiel už v roku 1800 vynálezca Jean Baptiste de Belloy-Morangle. Thompson tento nápad len vylepšil, no vďaka obchodníckym schopnostiam ho neskôr predal ako svoj.
Niektoré zdroje uvádzajú, že práve v 90. rokoch 18. storočia sa káva pripravovala podobným spôsobom ako čaj. Namletá káva sa uzavrela do filtrovacej nádoby guľatého tvaru. Tá sa ponorila do horúcej vody, z ktorej sa po chvíľke vytiahla. Výsledkom bolo menej odpadu a čistejšia káva.
Filtrovaná káva sa zrodila v napoleonskom Francúzsku, no konečnú podobu, ako ju poznáme aj dnes, jej dal Talian Atitilio Calimani. Neskôr pod značkou Melior sa začal vyrábať vo veľkom a postupne sa stal neoddeliteľnou súčasťou mnohých domácností.
Ako na to?
Samotná príprava vo french presse je veľmi jednoduchá a oproti espressu sa na nej nedá nič pokaziť. French press však nie je pre každého. Niektorí kávomilci tvrdia, že káva chutí po jemnom sedimente, ktorý prenikne aj cez najjemnejšie nerezové sitko. Tomu by ale mal zabrániť kvalitný mlynček. Na prípravu takejto kávy je potrebné hrubšie mletie. Dôležité je taktiež nenechať kávu príliš dlho v nádobe, inak hrozí preextrahovanie.
O nevyhnutnosti používania čerstvej kávy už písať nebudeme. Toto pravidlo už určite ovládate. Na 0,5 l vody stačí cca 30 g namletej kávy.
Základný recept znie, že na gram kávy použijeme 15 ml vody. Teda na 300 ml hotového nápoja potrebujeme približne 20 g hrubo namletej čerstvej kávy. Voda, ktorou zalejeme hrubo zomletú kávu, by nemala byť vriaca. Ideálna teplota je 93 °C. Prikryjeme vrchnákom a sitko stlačíme asi centimeter pod hladinu. Kávu môžeme prefiltrovať ihneď, alebo počkáme podľa toho, koľko kofeínu a akú intenzitu chceme v káve cítiť. Kávu však nelúhujeme dlhšie ako 3 - 4 minúty. Pomaly zatlačíme sitko ku dnu, aby pod sitkom ostala iba kávová usadenina a nad sitkom prefiltrovaná káva. Prefiltrovanú kávu musíme z french pressu preliať, aby sme zastavili lúhovanie.
Viete, že pomocou tejto nádoby si viete napeniť veľmi jednoducho aj mlieko na cappuccino? Najväčšou výhodou nádoby je zrejme jej všestranné využitie v kuchyni. S french press nádobou si totižto môžete prefiltrovať aj sypaný čaj či dokonca napeniť mlieko! Nevýhodou môže byť asi iba to, že nevie vyfiltrovať časť usadeniny.
tags: #francuzska #kava #vajce