Existuje veľké množstvo rôznych plemien koní, ktoré sa od seba líšia farbou, výškou, mohutnosťou i celkovou stavbou tela. Môžu mať i rôzne charakteristické vlastnosti, určitý temperament a podobne. Konkrétne sa delia na chladnokrvníky, teplokrvníky a poníky.
Chladnokrvníky sú pokojnejší, pomalší, ale zato silnejší. Vzhľadom sú robustný a vyšší. Sú vhodní predovšetkým do ťahu, ale nie je problém využiť ich aj pod sedlom.
Teplokrvníky sú krížence plnokrvníkov a chladnokrvných koní.
Plnokrvníci sú temperamentní, rýchli a ušľachtilí, športovo založení. Využívajú sa predovšetkým k dostihovému či vytrvalostnému športu, kde ide nielen o rýchlosť, ale taktiež o výdrž. Najznámejší je arabský plnokrvník a anglický plnokrvník. Oba typy koní sú menšie s veľmi jemnou telesnou konštitúciou. Majú tenkú kožu, menšiu jemnú hlavu, redšiu hrivu a chvost, sú citliví na tvrdé podnebné podmienky. Vyznačujú sa veľkou rýchlosťou, vytrvalosťou a húževnatosťou. Arabský kôň je považovaný za najčistokrvnejšie plemeno, keďže je po dlhé stáročia udržiavaný bez prímesi inej krvi. Anglický plnokrvník pochádza z arabských línií, teda je považovaný tiež za čistokrvného.
Pri príležitosti výstavy v Topoľčiankach, ktorá sa konala 28. júna, návštevníci mohli obdivovať nielen tradičné plemená ako arabský plnokrvník, nónius, furioso a lipican, ale aj chladnokrvné plemená koní. Medzi nimi boli spomenuté norik muránskeho typu, welsh pony a shetlandský pony. Kone posudzovali zahraniční a domáci hodnotitelia podľa pravidiel medzinárodných šampionátov.
Novinkou na spomínanej výstave boli aj takzvané netradičné plemená koní, napríklad španielske a frízske kone.
V kontexte francúzskych plemien koní, v 19. storočí normandskí chovatelia importovali žrebcov anglického plnokrvníka a polokrvných žrebcov. Tieto žrebce krížili so svojimi normandskými koňmi, ktoré boli síce tvrdé, ale nevýrazné. Základom väčšiny týchto polokrvných žrebcov bol robustný normandský roadster. Vytvorili dvoch krížencov: rýchleho záprahového koňa, z ktorého vznikol francúzsky klusák, a anglo-normandského koňa. Anglo-normandský kôň sa ďalej rozdelil na dva typy - jazdeckého a ťažného koňa. Prvý z nich sa stal prototypom francúzskeho jazdeckého koňa.
Po druhej svetovej vojne sa urýchlila produkcia jazdeckých koní vyznačujúcich sa rýchlosťou, odolnosťou a zdatnosťou. K vývoju typu prispeli klusáky, plnokrvníky a araby. Francúzsky jazdecký kôň je primárne skokový kôň, ale šľachtí sa aj pre dostihy polokrvníkov ako "AQPSA" (autres que pur sang association, čo znamená "iný ako plnokrvník"). Mnohé kone sa zúčastňujú v cross country a v skúškach všestrannej spôsobilosti.
Od roku 1958 začali francúzskeho teplokrvníka nazývať le cheval de Selle Francais (francúzsky jazdecký kôň). Je taký všestranný ako tradičný kôň a niet tvrdšieho, či pohyblivejšieho plemena.
Všetkých 5 francúzskych plemien koní, vrátane 1 nedávno objavených
tags: #francuzske #chladnorvne #plemena #koni