Hamburg, Slobodné a Hansestädt Hamburg - prístavné mesto a spolková krajina v severnej časti Nemecka pri ústí riek Alster a Bille do Labe, je druhým najväčším mestom krajiny po Berlíne a významným centrom obchodu, kultúry a priemyslu. Mesto má viac ako 1,8 milióna obyvateľov a jeho metropolitná oblasť približne 4,3 milióna obyvateľov. Oficiálny názov mesta je nem. Freie und Hansestadt Hamburg - Slobodné a Hanzestäd Hamburg. Hamburg je zároveň centrom priemyslu, obchodu, vedy, školstva a kultúry, kde sídlia významné firmy a inštitúcie.
Geografická a hospodárska poloha
Hamburg leží na vlyve riek Bille a Alster do Labe. Približne 110 kilometrov severne od Hamburgu sa Labe vlieva do Severného mora a úsek od Severného mora až po Hamburg je splavný aj pre zaoceánske lode. Prístav v Hamburgu je tretí najväčší v Európe a deviaty na svete, čo potvrdzuje jeho význam ako hlavného prístavného a logistického uzla severného Nemecka. Hamburg zároveň predstavuje medzinárodné centrum dopravy a mediálneho priemyslu.
História a politický vývoj
Hamburg vznikol v 1. polovici 9. storočia s cieľom zabezpečiť územie dobytého Franskou ríšou; od roku 831 bolo mesto sídlom biskupstva, od roku 848 arcibiskupstva. Začiatok rozmachu nastal počas vlády Schauenburgovcov (od 1111), mesto získalo rozsiahle obchodné, colné a námorné privilégiá v roku 1189 od cisára Fridricha I. Barbarossa. Vďaka obchodu sa Hamburg vyvinul na významnú súčasť severonemeckej Hanzy od roku 1241 a koncom stredoveku mal okolo 13-tisíc obyvateľov. V roku 1510 získalo štatút ríšskeho a slobodného hanzového mesta. Reformácia znamenala ďalší rozmach - v roku 1588 vznikla prvá nemecká a severoeurópska burza a v roku 1665 prvá nemecká obchodná komora. Počas napoleonských vojen bolo mesto dočasne obsadené Francúzmi (1806-1814) a po odchode sa stalo slobodným mestským štátom, členom Nemeckého spolku (1815).
Po zjednotení Nemecka si Hamburg udržal samostatnú obchodnú a colnú politiku a k ríši sa pripojil až 1888 colnou uniou. V roku 1842 požiar zničil veľkú časť starého mesta. Po druhej svetovej vojne bol Hamburg takmer zničený náletmi (1943-1945) a následne sa stal súčasťou britského okupačného pásma. Neskôr rozvinul architektonické pamiatky, modernú aj súčasnú architektúru a stal sa významnou kulturnou a hospodárskou baštou severu Nemecka.
Kľúčové pamiatky a architektúra
Medzi stavebné pamiatky patrí radnica (1886-97) v štýle severonemeckej neorenesancie s bronzovými plastikami nemeckých cisárov a vežou vysokou 112 m; štvorhalový neogotický tehlový kostol Sankt Petrikirche; Sankt Katarinenkirche; Sankt Jacobi; pôvodný neogotický kostol Sankt Nikolai s 145 m vysokou vežou Nikolaiturm; barokový Sankt Michaeliskirche so 132 m vysokou západnou vežou; burza (založená 1558, dnešná budova z rokov 1839-41); administratívna budova Chilehaus (1922-24) od Fritz Höger, významné dielo expresionistickej tehlovej architektúry. Z významných diel súčasnej architektúry sú to televizná veža Heinrich-Herz-Turm, administratívne budovy Berliner Tor-Center, budova Elbphilharmonie (Lac) a Aréna (Color Line Arena).
Kultúra a vzdelávanie
Hamburg je kultúrnym centrom krajiny s množstvom galérií a múzeí. Kunsthalle (galéria umenia) predstavuje Európu 19. storočia s dôrazom na nemeckých romantikov; Galéria der Gegenwart (Galerie der Gegenwart) a Deichtorhallen ponúkajú súčasné umenie a výstavy. Múzeá hamburských dejín, Altonaer Museum a technické múzeá (lodí, ponoriek) dopĺňajú kultúrny obraz mesta. Hamburská univerzita (1919) a Technická univerzita (1978) patria k popredným inštitúciám, DESY (Deutsches Elektronen-Synchrotron) predstavuje jeden z najvýznamnejších výskumných stredísk na svete. Početné knižnice, ako Commerzbibliothek (1735), a kongresové centrum (Congress Centrum Hamburg) tiež dotvárajú vzdelávaciu infraštruktúru.
Turistika a život v meste
Hamburg býva označovaný aj ako Benátky severu vďaka množstvu kanálov a výletných lodí, ktoré denno-denne preplavujú prístavom a jeho okolitými vodnými cestami. Najkrajšou časťou mesta je historické centrum s privilégiom radnice a k nej priľahlej obchodnej ulice lemovanej butikmi a terasami s výhľadom. Návštevníkov každoročne priťahuje Noc múzeí a bohatý program v divadlách - Deutsches Schauspielhaus, Thalia-Theater, Ohnsorg-Theater a Ernst-Deutsch-Theater, ako aj mnohé koncertné sály a festivaly. V noci ožíva prístav a ponúka nočný život so vstupom do filharmónie a na koncerty v Elbphilharmonie či iných scénach.
- Najväčšie mesto Nemecka po Berlíne, významné ako priemyselné a prístavné centrum.
- Hlavné sídla štátnych a mnohých spolkových úradov a konzulátov.
- Rozmanité priemyselné odvetvia: lodný priemysel, strojárstvo, letecký priemysel, chemický a petrochemický priemysel, potravinársky priemysel, textilný a optický priemysel.
Historické súvislosti a zjednotenie Nemecka
Historické udalosti súvisia s napätím počas doby NDR a Nemeckej demokratickej republiky. Berlínsky múr a jeho pád v roku 1989 boli kľúčovými momentmi, ktoré viedli k zjednoteniu Nemecka v roku 1990 a k postupnému zrušeniu Zóny NDR. Uvedené udalosti sú základom spomienok a formujú dnešný pohľad na históriu a identitu Hamburgu ako mesta s bohatou kultúrnou históriou a otvoreným prístupom k svetu.
Príklady významných udalostí a inštitúcií
- Hamburgská burza a prvá obchodná komora (1588, 1665).
- Prevádzka Norddeutscher Rundfunk (NDR) a Gruner + Jahr ako významné mediálne spoločnosti.
- Elbphilharmonie a ďalšie prestížne hudobné scény.
- Inštitúty DESY a ďalšie vedecké inštitúcie, ktoré posúvajú mesto vpred v oblasti výskumu a technológií.
| Obyvateľov | 1,821 milióna (vnútorné mesto); metropolitná oblasť 5,3 milióna (2017) |
|---|---|
| Poloha | Pri ústí riek Alster a Bille do Labe, asi 110 km od ústia Labe do Severného mora |
| Najväčšie prístavy | Hamburský prístav - tretí v Európe a deviaty na svete |
HAMBURG 4K: The Most Beautiful Places in 3 Minutes (Cinematic)
Hamburg je zároveň významným kultúrnym a vzdelávacím centrom, pričom jeho architektúra zhŕňa historické aj moderné prvky. Mesto ponúka rozmanité možnosti pre turistov aj obyvateľov s dôrazom na kultúru, vedy a priemysel, čo z neho robí živý a dynamický uzol severného Nemecka.