Historia obce Divina: zrod, vývoj a kultúrne bohatstvo severného Slovenska

Obec Divina sa nachádza na severe Slovenska, približne 6 km severne od okresného mesta Žilina, v malebnom údolí Divinského potoka a tvoria ju dve časti: Divina a Lúky. Rozloha katastra predstavuje približne 21 8811 Km2, s nadmorskou výškou od 355 do 910 m n. m., pričom stred obce leží v 381 m n. m. Divina je súčasťou okresu Žilina v Žilinskom kraji a susedí s obcami Divinka, Svederník, Dlhé Pole, Rudinská, Rudinka, Rudina, Dlhá nad Kysucou a s mestskou časťou Žiliny - Vranie.

Geografia a urbanizmus

Zo urbanistického hľadiska predstavuje Divina typickú reťazovú dedinu, ktorá vznikla počas nemeckej kolonizácie v 13. - 14. storočí. Charakteristické je vymeranie rovnobežných pásov kolmých na hlavnú cestu a rozptýlené osídlenie potvrdili aj textové operáty Prvého vojenského mapovania z 18. storočia. Obec pozostáva z dvoch pôvodne samostatných častí: Divina a Lúky. Lúky sú doložené už v roku 1458 a patriili rôznym zemianskym rodom. Pred prvou svetovou vojnou bola obec Lúky pripojená k Divine, hoci existovali snahy o osamostatnenie.

Najstaršie mapy Diviny siahajú do roku 1850; pôvodne hradné územie zasahovalo až po Sliezske hranice k Jablunkovskému priesmyku. Dnešná rozloha katastra je približne 2188 hektárov a nadmorská výška sa pohybuje od 355 do 910 m n. m., pričom stred obce je v 381 m n. m..

História vzniku a názvu obce

Divina vznikla na práve zvykovom a nemeckom (žilinskom) kolonizačnom práve, neskôr prešla na valašské právo. Prvé písomné zmienky o území pochádzajú z roku 1244, v listine nitrianskeho biskupa Adama II. sa opisujú hranice územia Kysúc. V popise chotára z roku 1325 sa spomína aj obec Lúky. Názov obce sa vyvíja: 1325 Divina, 1393 Dywyne, 1474 Nagh Dywen, 1598 Diwina Maior, 1808 Welká Diwina a v maďarčine Nagydivina; v latinčine slovo "Divina" znamená "božská".

V roku 1598 mala Divina 32 domov, v roku 1784 už 227 domov a 1326 obyvateľov; obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, práci v lesoch a chovu dobytka. V 19. storočí tu bola pálenica a časť obyvateľstva sa venovala drotárstvu. Obec často postihovali povodne.

Stredovek a feudálne vzťahy

Divinu získava Salmanov syn Mikuláš, ktorého potomkovia boli koncom 14. resp. začiatkom 15. storočia povýšení do šľachtického stavu. Podľa urbára Budatínskeho panstva z roku 1572 Divina patrila do jeho správy. V chotári Diviny existovala dnes už zaniknutá osada Nová Dedina ( Ves Nove ), ktorá sa rozprestierala na území dnešných Diviny, Podvysokej, Dlhé nad Kysucou, Turzovky a zrejme aj Rudinskej. V roku 1572 bola táto osada majetkovo rozdelená na dve časti.

Pri tereziánskej urbárskej regulácii bolo v Divine živých 24 šoltýsov; šoltýsi už nemali svoje šoltýske listiny a zaviazali sa platiť dane. Po zrušení privilégí valašskej kolonizácie v polovici 20. storočia sa pozostatky po šoltýsoch spojili s ostatným poddaným obyvateľstvom. V obci sa dodnes zachovali pôvodné ľudové stavby - drevenice, humná a bačoviská.

Historické pamiatky a kultúrne bohatstvo

Divina má bohaté kultúrne dedičstvo: neskorobarokový kostol svätého Ondreja a socha svätého Jána Nepomuckého z 18. storočia, ktorá bola počas povodne premiestnená na súčasné miesto a je národnou kultúrnou pamiatkou. Socha prešla v roku 2017 cez generálnu obnovu. Pri archeologických nálezoch sa našli keltské mince, ostrohy a črepiny nádob; v blízkosti Veľkého vrchu sa našlo najstaršie slovanské osídlenie na severnom Slovensku z predveľkomoravského obdobia, spolu s nálezmi z doby bronzovej a rímskej.

Medzi významné pamiatky patrí aj staré pečate: jedno z 18. storočia s motívom vtáka (sluka alebo jarabica) a druhé z druhej polovice 19. storočia so zobrazeným pastierom s ovcou. V Lúkach sa nachádza druhá najstaršia pečať z druhej polovice 18. storočia zobrazujúca kosaľa s kosou. Niektoré staršie pečate sú späté s mestečkom Nová Dedina a divinskou históriou.

Spoločenský a ekonomický vývoj

V období prvej Československej republiky si obec zachovala poľnohospodársky charakter a časť obyvateľov sa venovala drotárstvu. V minulosti Divina často postihovali povodne, čo ovplyvnilo hospodárske a spoločenské vzťahy. V súčasnosti sú uvedené údaje o pôdu a pestovaní na poľnohospodárskej pôde v podobe rozlohy a využitia pôdy: poľnohospodárska pôda predstavuje 37%, nepoľnohospodárska pôda 63%.

Podľa štatistík sa v obci vyvŕta výroba a štatistiky: celkový prírastok obyvateľstva v rokoch 1996 až 2020 vykazuje úbytky alebo nutné migrácie. Život v Divine teda zahŕňa prirodzený prírastok, migračný saldo a údaje o sobáškoch a rozvodoch.

Turistické a prírodné zaujímavosti

• Rozhľadňa na Svederníku ponúka výhľady na Hričovskú vodnú nádrž, rieku Váh a Súľovské skaly; trasa k nej trvá približne 30 minút z centra obce Svederník.
• Vyhliadková veža Dubeň v Žiline ponúka panoramatické výhľady na mesto a okolie; prístup je turistickými chodníkmi zo Zástrania, Zádubnia alebo Budatína.
• Rozhľadňa Zarúbaná Kýčera (Veľké Rovné) poskytuje výhľady na Javorníky, Malú Fatru a Strážovské vrchy; cesta vedie cez Dolinky.
• Mikovčákova rozhľadňa na Kamenitom (Turzovka) ponúka výhľady na Kysucké Beskydy a Malú Fatru; ľahká dostupnosť z viacerých smerov.
• Rozhľadňa na Marťákovom kopci (Zákopčie) má výšku 14 m a kruhový výhľad; dostupná cez turistické cesty.
• Najnovšia rozhľadňa u Jantov (Krásno nad Kysucou) s výškou 25 m ponúka výhľady na Veľkú Raču a okolie; v základoch časová schránka.

Kľúčové údaje o obci

Živonarodení a prisťahovaní: 51 osôb; Zomretí a odsťahovaní: 58 osôb; Celkový prírastok: -7 osôb. Počet sobášov: 7; Počet rozvodov: 3; Pomer sobášov ku rozvodom: 2.33. Susedné obce a významné miestne prvky tvoria kultúrnu identitu Diviny a tvoria základ pre turistický a historický potenciál regiónu.

tags: #historia #obce #divina