Svadba je jedným z najkrajších okamihov v živote dvoch ľudí - je symbolom ich nového spoločného začiatku a spojením dvoch rodín. Na Slovensku sa s ňou odjakživa spájalo množstvo krásnych tradícií a zvykov, ktoré sa v rôznych regiónoch mierne líšia. Mnohé z nich pretrvali až dodnes a stále dávajú svadbe tú pravú dušu.
Predsvadobné tradície a symboly
Každý región či rodina má svoje svadobné tradície. Jednou zo známych predsvadobných tradícií, hlavne na dedinách, je zdobenie brány nevesty (niekde aj ženíchovej). Symbolizuje jej vstup do nového života a oznamuje celej dedine, že sa v dome koná svadba. Zvyknú sa používať brezové konáriky.
Svadobné šaty sú samy o sebe dávnou tradíciou. Neodmysliteľnou súčasťou svadobného odevu bol taktiež svadobný závoj. Nevesta sa ním zakrývala pred svojim nastávajúcim, aby ju mohol vidieť až pred oltárom.
Pierko na saku by malo byť z rovnakých kvetov, ako nevestina kytica - symbolizuje ich spojenie. Prstienky predstavujú nekonečný kruh lásky a sľub vernosti - bez začiatku a konca. Na ich výrobu sa tradične používa rozmarín (symbolizuje lásku, vernosť a šťastie) alebo krušpán (symbol dlhovekosti a stálosti).
Pierka sa štandardne pripínali hosťom po vypýtaní nevesty počas odobierky slobodné družičky.

Odobierka a Pytačky
Odobierka alebo Pytačky - ženích prichádza k neveste domov a ‚‚pýta‘‘ si ju od jej rodičov. Niekedy sa mu ešte ukazujú aj falošné nevesty a až na záver tá jeho pravá, niekde sa táto časť vynecháva. Ženích prináša aj kyticu pre svoju budúcu manželku. Nevesta má pre ženícha pripravené pierko.
Súčasťou odobierky býva aj odprosenie rodičov - veľmi starý zvyk, ktorý sa zachoval aj doteraz, a to najmä v nábožných rodinách. Ešte pred odchodom na obrad nevesta a jej nastávajúci prosia svojich rodičov o požehnanie do ich spoločného života. Taktiež ich prosia o prepáčenie za rôzne trápenia, ktoré im v mladosti spôsobili. Tu by mali byť prítomní len rodičia alebo len veľmi blízka rodina. Niektoré páry dávajú pri odprosení rodičom aj darčeky ako poďakovanie za to, že ich s láskou vychovali a starali sa o nich.
Prekážky a rituály na ceste za nevestou
Vo veľa regiónoch mávajú aj zvyk (napr. Prekážka na ceste alebo Brána - zvyk, ktorý sa dodnes robí najmä na dedinách, no nie je známy v každom regióne. Nevestin otec, brat alebo ženíchovi kamaráti postavia pred svadbou na nejakom mieste, smerom po ceste ku neveste, prekážku z dreva. Ženích sa cez ňu musí vykúpiť a prepíliť k svojej nastávajúcej. Pritom mu na pomoc podávajú rôzne vtipné nástroje na pílenie dreva (nožík, detská pílka, normálna píla alebo motorová). Čím lepšie nástroje chce použiť, tým musí kamarátov lepšie podplatiť, či už alkoholom alebo peniazmi.
V niektorých častiach Slovenska pília prekážku ženích spolu s nevestou pri ceste do kostola. Niekto tento zvyk pozná aj pod názvom Vyķúpenie nevesty. Nejde len o prekážku z dreva - môže to byť aj šnúra, reťaz, alebo sa zatarasia dvere auta či bránky.

Okvetné lístky - sú symbolom plodnosti a mali by ich rozhadzovať len slobodné dievčatá v podobných šatách ako má nevesta.
Horiace sviece - ak sa svadobný obrad koná v kostole alebo kaplnke a nachádzajú sa tam sviečky, mladomanželia by mali pozorovať plameň.
Trúbenie - v minulosti sa počas cesty na obrad práskalo bičom alebo bola sprevádzaná hudbou a inými hlukmi. Odháňali sa tým negatívne a zlé nadpozemské sily.
Vypúšťanie holubíc - sú symbolom vykročenia na spoločnú cestu životom. Túto tradíciu sme prevzali zo zahraničia, no už sa u nás za posledné roky udomácnila. Predstavuje prianie bohatstva a veľa ratolestí.
Príchod do svadobnej sály a prvé spoločné kroky
Voda vodka - tradične pred vstupom do svadobnej sály dostanú mladomanželia na výber dva poháre, z ktorých v jednom je voda a v druhom priehľadný alkohol - najčastejšie nejaká domáca pálenka. Nevesta si samozrejme vyberá prvá.
Privítanie s chlebom a soľou - alternatíva ako privítať mladomanželov. Na tácke je pre mladomanželov pripravený bochník chleba a soľnička, niekedy aj nádobka s medom. Obaja by si mali odtrhnúť kúsok z chlebíka, namočiť ho do soli, a aj do medu a zjesť. Odmietnutie sa považuje za neslušné. Chlieb nám tu symbolizuje život, zabezpečenie a hojnosť, soľ nám predstavuje zdravie a ochranu pred zlými silami. Med v tomto prípade symbolizuje sladký spoločný život.

Zametanie črepov - jeden z najznámejších zvykov u nás. Po uvítacom prípitku zvykne buď starejší alebo niekto z personálu rozbiť tanier. Mladomanželia sa musia ujať lopaty a metly - na znak toho, že aj v živote budú musieť riešiť a prekonávať rôzne problémy spoločne. Tento zvyk je už výhradne pre mladomanželov.
Manžel prenáša svoju manželku cez prah ich spoločného príbytku, čím jej má ukázať svoju silu a schopnosť postarať sa o ňu.
Tradícia káže, dať mladomanželom jeden tanier polievky s jednou deravou lyžicou. Vzájomné kŕmenie symbolizuje opäť manželskú spoluprácu a rovnomerné delenie.
Mnohé regióny pri jedení svadobnej polievky začnú lyžicou búchať o tanier a spievať: „Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná.“ Chcú tým povzbudiť mladomanželov, aby sa pobozkali. Niekedy sa to počas jedenia aj viackrát opakuje, poprípade to hostia doplnia aj o iné rýmy: „Polievka je samá vňať, nech pobozká svokru zať.“
Symbolika svadobnej torty a prvého tanca
Počas prvého tanca by si mali mladomanželia zatancovať najskôr spolu a následne aj so svojimi rodičmi a svokrovcami.
Hovorí sa, že ten, kto sa noža chopí neskôr a má tak svoju ruku hore, ten bude mať v ich spoločnom živote hlavné slovo. Niekde však tradícia hovorí, že prvá by mala nôž chytiť nevesta a následne ženích, ako znamenie jej opory. Hlavne by sa však svadobná torta mala dostať ku každému jednému zo svadobčanov.

Táto tradícia je opäť už roky prevzatá zo zahraničia a je pre všetkých prítomných slobodných hostí. Za nevestu sa postavia slobodné dievčatá a chytajú svadobnú kyticu, ktorú im hádže. Tá, ktorá ju chytí, by sa mala do roka vydať. Toto sa deje aj s nevestiným podväzkom. Najskôr ho však musí ženích zvládnuť neveste zobrať a to bez pomoci rúk.
Čepčenie a Redový tanec
Čepčenie nevesty - príchodom polnoci sa z dievčaťa stáva žena, z chlapca muž. Nevesta a ženích sa prezlečú do tradičných krojov a nastupuje čepčenie. Slobodné dievčatá prichádzajú k neveste so sviečkami, spievajú tradičné ľudové piesne a vydaté ženy jej počas toho snímajú závoj a nasadzujú čepiec.
Redový / biely tanec alebo Vykrúcanka - tradícia, pri ktorej svadobní hostia symbolicky prispievajú mladomanželom. Svadobčania stojaci v kruhu musia najskôr finančne prispieť do klobúka, následne sa im ako poďakovanie uleje pohárik pálenky a potom si môžu zatancovať s nevestou alebo ženíchom. V závislosti od kraja, z ktorého mladomanželia pochádzajú sa môže tento tanec líšiť tým, že nevesta tancuje v kruhu sama, a až na záver prichádza ženích, ktorý si ju odnáša na rukách.
Vyberanie do venca - je to zvyk ktorý by sa mal konať pred čepčením nevesty. Hlavná družička a družba obchádzajú svadobčanov s pleteným košíkom, a vyberajú finančné dary ktoré následne odovzdajú mladomanželom.
FS Šarišan - ukážka čepčenia
Výslužky a symbolické zakončenie svadby
Pečenie svadobných koláčov - hovorí sa, že nevesta by si nemala piecť na vlastnú svadbu. Mohla by si tým vraj priviesť do manželstva nedostatok financií.
Výslužky - svadobné koláče sa zvyknú vo forme výslužiek dávať svadobčanom pri odchode zo svadby ako poďakovanie za to, že boli súčasťou svadobného dňa.
V minulosti sa popravky brali ako symbolické zakončenie svadby - aby sa mladomanželia „popravili“ (teda zotavili) po veľkej oslave.
Častý je aj zvyk „predávania nevesty“, kedy sa ženích musel „vykúpiť“ pálenkou alebo peniazmi. V týchto regiónoch sa zachoval zvyk prijímania nevesty do rodiny - svokrovci ju vítali chlebom, soľou a medom.
Slovenské svadobné tradície sú nádherným prepojením minulosti a prítomnosti. Každý zvyk má svoj hlboký význam - symbolizuje lásku, vernosť, požehnanie či hojnosť. Premýšľate, ktoré tradície by sa hodili na vašu svadbu? Radi vám pomôžeme vytvoriť deň plný krásnych symbolov a emócií presne podľa vašich predstáv.