Legislatíva týkajúca sa jedlej soli na Slovensku

Jedlá soľ je základnou zložkou ľudskej výživy a jej produkcia a predaj podliehajú legislatívnym normám, ktoré zabezpečujú jej kvalitu a bezpečnosť pre spotrebiteľa.

Na Slovensku je legislatíva týkajúca sa jedlej soli súčasťou širšieho rámca potravinového práva, ktorý upravuje výrobu, spracovanie, distribúciu a predaj potravín.

Aktuálny stav a problémy v slovenskom pôdohospodárstve

Podľa rozhovoru s ministrom pôdohospodárstva Ľubomírom Jahnátkom v roku 2012, Slovensko pokrýva len 46 % vlastnej spotreby potravín. Dovozy potravín dosiahli 3,6 miliardy eur, pričom vývoz predstavoval 2,8 miliardy eur.

Jahnátek poukázal na slabú legislatívu ako na jeden z hlavných problémov, ktoré vedú k škandálom s nekvalitnými potravinami. Firmy často neohlásia dovoz potravín, čím sa dostávajú na trh "načierno". Represie sú však nedostatočné, pričom jediným postihom je zastavenie licencie na dovoz. Minister navrhol, aby dovoz kontaminovaných potravín, ako napríklad cestárskej soli na potravinové účely, bol klasifikovaný ako trestný čin všeobecného ohrozenia.

Kvalita potravín a vnímanie spotrebiteľov

Minister Jahnátek odmietol laický názor, že Slovensko je skládkou nekvalitných potravín. Tvrdil, že jeme to isté, čo ľudia na západe, no rozdiel je v preferenciách obchodných reťazcov. Rakúske reťazce uprednostňujú dodávateľov s vyššou kvalitou, zatiaľ čo na Slovensku to môžu byť iní dodávatelia. Kvalita potravín mohla poklesnúť aj kvôli silnej konkurencii, kde sa dodávatelia snažia vyrábať čo najlacnejšie produkty, ktoré však stále spĺňajú normy. Minister naznačil, že by bolo namieste sprísnenie kvalitatívnych noriem.

Kontrola a zodpovednosť

Každý obchod je zodpovedný za kvalitu predávaných potravín a spotrebitelia sa musia rozhodnúť, čomu dajú prednosť. Mnohí konzumenti však uprednostňujú najnižšiu cenu, čo vedie k zanedbávaniu kvality. Dôležitá je aj osveta ohľadom potravín, pretože slovenské výrobky sú často kvalitnejšie než dovozové, no majú inú hodnotu vzhľadom na dotácie do prvovýroby.

Legislatívne zmeny týkajúce sa jedlej soli a potravín

Výnos Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 20. marca 2015 č. S08975-OL-2014, ktorým sa ustanovujú požiadavky na jedlú soľ v potravinách, nadobudol účinnosť 1. decembra 2015 a nahradil predchádzajúci výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 608/8/2004 - 100 z 15. marca 2004.

Dôvodom pre vydanie nového výnosu bol vysoký príjem soli u obyvateľstva Slovenskej republiky (9 - 11 g/deň), na ktorý prispievajú niektoré základné potraviny.

Európska komisia v publikácii z roku 2014 (EU Salt Reduction Framerwork) v súvislosti so soľou ako rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení uviedla, že chlieb prispieva približne 20 % alebo viac na celkovom príjme soli, hotové jedlá a polievky približne 10 %, avšak pri národných jedlách sa podiel pohyboval od 24 do 26 %.

Nový predpis upravuje obsah pridávanej soli pre komodity chlieb a pečivo, čím znižuje najvyššie prípustné množstvo pridávanej soli na 18 000 mg/kg, s výnimkou špeciálnych slaných pekárskych výrobkov sypaných soľou na povrchu, kde je limit stanovený na 30 000 mg/kg.

Podľa údajov z celoslovenského monitoringu príjem kuchynskej soli v celodennej strave sa pohyboval od 110 % do 115 % z dennej odporúčanej dávky 5 g (podľa WHO) u žien a od 139 do 151 % u mužov v rokoch 2011 až 2012.

V prípade nedodržiavania požiadaviek orgán úradnej kontroly potravín pristúpi k usmerneniu prevádzkovateľa s upozornením na dodržiavanie najvyššie prípustného množstva. V prípade opakovaného nedodržiavania môže orgán úradnej kontroly uložiť pokutu.

Kontrola dodržiavania najvyššie prípustného množstva pridávanej jedlej soli bude prebiehať na základe laboratórnych vyšetrení vzoriek potravín spolu s kontrolou technických údajov noriem a receptúr.

Od 1. decembra 2015 platí pre pekárne, reštaurácie, školské jedálne a výrobcov mrazených potravín výnos, ktorý stanovuje najvyššie prípustné množstvá soli v potravinách, pričom nové limity sú sprísnené najmä pre chlieb, pečivo, chladené a mrazené výrobky a pre pokrmy v stravovacích zariadeniach. Maximálny obsah soli v jedlách určených pre priamu spotrebu by mal byť 13 gramov na kilogram.

Stravovacie zariadenia sa môžu riadiť dvoma hodnotami: 13 gramov na kilogram (stanovené Ministerstvom zdravotníctva) alebo odporúčaným maximom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktoré je 5 gramov za deň.

Zmeny v DPH od roku 2025

Od 1. januára 2025 boli v Slovenskej republike zavedené tri sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH). Tieto zmeny upravuje zákon č. 222/2004 Z. z., najmä jeho prílohy č. 7 a č. 7a.

Sadzby DPH

• Základná sadzba DPH: 23 % sa uplatňuje na tovary a služby, ktoré sa nenachádzajú v prílohách č. 7 alebo č. 7a zákona o DPH.
• Znížená sadzba DPH: 19 % sa uplatňuje na tovary uvedené v prílohe č. 7 (napr. potraviny) a služby uvedené v prílohe č. 7a.
• Znížená sadzba DPH: 5 % sa uplatňuje na vybrané tovary a služby, ako napríklad pekárenské výrobky, služby spojené so vstupom na športové podujatia a do fitnescentier, tovary a služby dodávané registrovaným sociálnym podnikom, štátom podporované nájomné bývanie.

DPH v gastre a hotelierstve

Pri dodaní jedla z reštaurácie domov sa uplatňuje znížená sadzba dane 19 %, pretože ide o dodanie tovaru uvedeného v prílohe č. 7. Ak reštaurácia zabezpečuje vlastný rozvoz, aj na službu prepravy jedla sa uplatní sadzba dane 19 % ako súčasť základu dane pri dodaní tovaru.

Aby sa dodanie jedla považovalo za reštauračnú službu, musia byť pri jeho dodaní zákazníkovi poskytnuté aj podporné služby ako obsluha, priestor na konzumáciu, riad, príbory, nábytok, toalety a iné. Ak tieto služby nie sú poskytnuté, ide o dodanie tovaru.

Odporúčané výživové dávky a kuchynská soľ

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vyhlasuje aktualizované Odporúčané výživové dávky pre obyvateľstvo v Slovenskej republike (OVD). Pri vypracovaní OVD sa zohľadňujú vek, pohlavie, výškovo-hmotnostný index, funkcie telesného rastu a vývinu u detí a mladej populácie, pohybové aktivity, fyziologické osobitosti (gravidita, dojčenie), aktuálny stav výživy, povaha zdrojov výživy a geografické podmienky.

Dôležitým usmernením je oblasť denného príjmu kuchynskej soli, ktorý u detí od 15 rokov a dospelej populácie by nemal byť väčší ako 5 g na deň (u mladších detí sa toto odporúčanie nachádza v pásme od 0,5 g až 2 g na deň).

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 309/2015 Z. z.

Táto vyhláška upravuje podrobnosti o požiadavkách na pochutiny, jedlú soľ, dehydrované pokrmy, polievkové prípravky a ochucovadlá. Definuje pojmy ako koreninová soľ (zmes jedlej soli s koreninami, koreninovými prípravkami alebo sušenými rastlinnými časťami, obsahujúca najmenej 15 % hmot. korenín okrem cesnaku a viac ako 40 % hmot. jedlej soli), amóm, fenikel, kardamón, pamajorán, petržlen, vanilka, horčica, čaj, čajovníkový čaj, čaj maté, bylinný čaj, ovocný čaj, koreninový čaj, kávoviny a náhrady kávy.

Vyhláška tiež stanovuje požiadavky na výrobu korenín, horčice, kečupu, čaju a kávovín, ako aj na označovanie týchto výrobkov. Napríklad, na výrobu korenín sa môžu používať časti rastlín uvedené v prílohe č. 1 vyhlášky. Fyzikálne a chemické požiadavky na koreniny sú uvedené v prílohe č. 2 vyhlášky.

Jódovaná jedlá soľ

Vyhláška stanovuje, že jedlá soľ podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z. musí byť jódovaná.

Maximálne prípustné množstvo jodidu draselného alebo jodičnanu draselného v jódovanej jedlej soli po prepočte na jodid draselný je 35 mg.kg-1.

Množstvo minerálnych prímesí vo varenej jedlej soli môže byť najviac 0,7 % hmotnostných.

Jedlá soľ podľa § 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 152/1995 Z. z. musí spĺňať fyzikálne a chemické požiadavky uvedené v prílohe č. 3.

Čo sa mení v legislatíve týkajúcej sa soli?

Od 1. decembra 2015 platí nový výnos, ktorý stanovuje najvyššie prípustné množstvá soli v potravinách, pričom limity sú sprísnené najmä pre chlieb, pečivo, chladené a mrazené výrobky a pre pokrmy v stravovacích zariadeniach.

V minulosti nesmel obsah soli prekročiť 20 gramov na kilogram, teraz sú limity sprísnené. Maximálny obsah soli v jedlách určených pre priamu spotrebu by mal byť 13 gramov na kilogram.

Stravovacie zariadenia majú na hodnotenie spotreby soli dve možnosti: riadiť sa maximom 13 gramov na kilogram stanoveným Ministerstvom zdravotníctva, alebo odporúčaným maximom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre dospelého človeka, ktoré je 5 gramov za deň.

O soli nad zlato a jej vplyve na zdravie

Jedlo bez soli nemá žiadnu chuť, no ani presolené jedlo nie je to pravé pre naše zdravie. Treba soliť s mierou.

Soľ v nadbytočnom množstve totiž neprospieva nášmu zdraviu, pretože telo vďaka jej prítomnosti zadržiava vodu a tým sa znižuje vylučovanie odpadových látok z tela. Pri nadmernom solení sa zvyšuje aj riziko ochorenia ciev, poškodenia obličiek a pečene, lebo telo nestačí soľ vylučovať.

Soľ je základnou živinou, ktorá zvyšuje pri nadmernej konzumácii riziko srdcových ochorení, mŕtvice a predčasnej smrti. Hlavným zdrojom sodíka je kuchynská soľ (chlorid sodný), ale je obsiahnutý aj v iných dochucovadlách, napríklad v glutamáte sodnom.

Zavedenie vysoko nákladovo efektívnych politík na zníženie obsahu sodíka by mohlo do roku 2030 zachrániť približne 7 miliónov životov na celom svete. Ide o dôležitú súčasť opatrení na dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja, ktorým je zníženie úmrtnosti na neprenosné ochorenia.

"Nezdravé stravovanie je hlavnou príčinou úmrtí a chorôb na celom svete a nadmerný príjem sodíka je jedným z hlavných vinníkov," povedal Dr. Tedros Adhanom Ghebreyesus, generálny riaditeľ WHO.

"Táto dôležitá správa dokazuje, že krajiny musia urýchlene pracovať na zavedení ambicióznych, povinných, vládou riadených politík na zníženie spotreby sodíka, aby splnili globálny cieľ znížiť spotrebu soli do roku 2025," povedal Dr. Tom Frieden, riaditeľ Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v USA.

Vlády by mali zaviesť osvedčené opatrenia a podporovať inovácie, ako napríklad soli s nízkym obsahom sodíka.

Rastúca výroba čoraz viac spracovaných potravín, rýchla urbanizácia a zmena životného štýlu menia stravovacie návyky. Vysoko spracované potraviny sú čoraz dostupnejšie a cenovo dostupnejšie.

Ľudia na celom svete konzumujú viac energeticky bohatých potravín s vysokým obsahom nasýtených tukov, transmastných kyselín, cukrov a soli. Súčasne s tým, ako sa menia stravovacie návyky, ľudia konzumujú menej ovocia a zeleniny a menej vlákniny (napríklad celozrnných výrobkov), ktoré sú kľúčovými zložkami zdravej stravy.

Soľ v strave môže pochádzať zo spracovaných potravín, a to buď preto, že obsahujú obzvlášť veľa soli (napríklad hotové jedlá, spracované mäso, ako je slanina, šunka a saláma, syry, slané pochutiny a instantné rezance a iné), alebo preto, že sa konzumujú často a vo veľkých množstvách (napríklad chlieb a spracované obilné výrobky).

Sodík sa prirodzene nachádza v rôznych potravinách, napríklad v mlieku, mäse a mäkkýšoch. Často sa vo vysokom množstve nachádza v spracovaných potravinách, ako je chlieb, spracované mäso a rýchle občerstvenie, ako aj v koreninách (napr. horčica, kečup).

Vládne politiky a stratégie by mali vytvárať prostredie, ktoré umožní obyvateľstvu konzumovať primerané množstvo bezpečných a výživných potravín, ktoré tvoria zdravú stravu vrátane nízkeho obsahu soli. Zlepšenie stravovacích návykov je spoločenskou aj individuálnou zodpovednosťou.

Mýty o soli

• "V horúci a vlhký deň, keď sa potíte, potrebujete v strave viac soli:" Potením sa stráca málo soli, takže ani počas horúceho a vlhkého dňa nie je potrebné pridávať soľ navyše, hoci je dôležité piť veľa vody.
• "Morská soľ nie je "lepšia" ako priemyselná soľ len preto, že je "prírodná"." Bez ohľadu na zdroj soli je to sodík v soli, ktorý spôsobuje zlé zdravotné následky.
• "Soľ pridávaná pri varení nie je hlavným zdrojom príjmu soli." V mnohých krajinách približne 80 % soli v strave pochádza zo spracovaných potravín.
• "Potraviny nepotrebujú soľ na to, aby mali príťažlivú chuť." Chvíľu trvá, kým sa chuťové poháriky človeka prispôsobia, ale keď si zvyknú na menej soli, je pravdepodobnejšie, že si človek jedlo vychutná a všimne si širšiu škálu chutí.
• "Jedlo bez soli nemá žiadnu chuť." Aj keď to môže byť spočiatku pravda, chuťové poháriky si čoskoro zvyknú na menej soli a je pravdepodobnejšie, že si vychutnáte jedlo s menším množstvom soli a väčšou chuťou.
• "Potraviny s vysokým obsahom soli majú slanú chuť." Niektoré potraviny s vysokým obsahom soli nemajú veľmi slanú chuť, pretože niekedy sú zmiešané s inými vecami, napríklad cukrami, ktoré maskujú chuť. Je dôležité čítať etikety potravín a zistiť obsah sodíka.
• "Len starí ľudia sa musia starať o to, koľko soli zjedia." Konzumácia príliš veľkého množstva soli môže zvýšiť krvný tlak v každom veku.

Medzinárodné usmernenia a ciele

Usmernenia WHO týkajúce sa sodíka a draslíka stanovujú hraničné hodnoty zdravého príjmu.

V roku 2004 prijalo Svetové zdravotnícke zhromaždenie (WHA) "Globálnu stratégiu o výžive, fyzickej aktivite a zdraví". V roku 2010 WHA schválilo súbor odporúčaní týkajúcich sa marketingu potravín a nealkoholických nápojov určených deťom.

V roku 2013 WHA schválilo 9 globálnych dobrovoľných cieľov v oblasti prevencie a kontroly neinfekčných ochorení, ktoré zahŕňajú zastavenie nárastu cukrovky a obezity a relatívne zníženie príjmu soli o 30 % do roku 2025.

Prílohy

Príloha č. 1 k vyhláške č. 309/2015 Z. z.

Zoznam rastlín povolených na výrobu korenín, pochutín a ochucovadiel.

Príloha č. 2 k vyhláške č. 309/2015 Z. z.

Fyzikálne a chemické požiadavky na koreniny.

Príloha č. 3 k vyhláške č. 309/2015 Z. z.

Fyzikálne a chemické požiadavky na jedlú soľ, dehydrované pokrmy, polievkové prípravky a ochucovadlá.

tags: #jedla #sol #legislativa