Karas striebristý je rybou, ktorá je mimoriadne zaujímavá a jej život i súžitie s človekom sú plné prekvapení. V Ázii poznali Číňania karasa striebristého už v dobách pred naším letopočtom, oceňovali jeho schopnosť prežívať v skromných pomeroch záhradných jazierok a sústavným šľachtením z neho vypestovali radu foriem, ktoré pôvodnú prírodnú formu pripomínajú len veľmi vzdialeno.
Na systematike rodu Carrassius sa v súčasnej dobe tvrdo pracuje. Dlhú dobu, prakticky až donedávna, bol Blochov karas uvádzaný len ako poddruh karasa striebristého - karas striebristý euro ázijský (Carassius auratus gibelio). Aký bol pôvodný areál a ako prebiehalo šírenie striebristých karasov v Európe, už dnes nikto nezistí. Isté je, že v roku 1954 bol karas striebristý pochádzajúci z populácií na východe vysadený v Maďarsku a odtiaľ sa začal lavínovito šíriť. V 80. rokoch 20. storočia dorazil do našej republiky a dnes je široko rozšíreným druhom - ďaleko početnejším než u nás pôvodný karas zlatistý.
Základné rozlišovacie znaky: sfarbenie je spravidla striebristo šedé, výnimočne sa objavujú zlatisté tóny. Na rozdiel od kapra nemá karas striebristý fúziky a od karasa zlatistého ho možno odlíšiť podľa väčších a pevnejších šupín, menej vyklenutej chrbtovej plutvy a v prípade otvorenia brušnej dutiny podľa čiernej farby jej výstelky. Karas striebristý je široko rozšírenou rybou so sklonmi k premnožovaniu a na niektorých miestach dosahuje väčších rozmerov, čo z neho robí zaujímavý predmet športového rybolovu.
Rozmery a rast
Dĺžka priemerná: 15-30 cm, obvyklé maximum: do 45 cm, rekordné hodnoty okolo 50 cm. Hmotnosť priemerná: 0,1-0,5 kg, maximá: do 1,5 kg, rekordy okolo 3 kg. Karas rastie rýchlejšie než karas zlatistý a dorastá aj väčších rozmerov. Na našom území zriedka prekračuje 7 rokov života; s ohľadom na to, že v tomto veku môže dosiahnuť dĺžku cez 40 cm a hmotnosť okolo 1,5 kg, rast je pomerne rýchly. Rekordné jedince s dĺžkou nad 50 cm a hmotnosťou nad 3 kg sa síce nevedú do vedeckého výskumu, no odhadujú sa na vek okolo 10 rokov.
Rozšírenie a výskyt
Stojaté vody na väčšine našej plochy, najmä v nížinách. Do riek preniká a na niektorých miestach je početný aj v relatívne silno prúdiacich úsekoch. Dokáže prežiť aj vo vodách s nízkym obsahom kyslíka. Najväčšie rozmery dosahuje v údolných nádržiach a veľkých pieskovniach. Predpokladá sa ďalšie šírenie.
Biológia druhu
Karas striebristý je odolnou rybou, obvykle žijúcou v prehriatych stojatých vodách, ale dokáže sa prispôsobiť širokému spektru podmienok. Je odolný voči nedostatku kyslíka i znečisteniu vody, vystačí si s minimom potravy, je dobre obrnený silným pancierom zo šupín a prežije i značné poranenie. Má schopnosť vytlačovať z danej lokality ostatné druhy kaprovitých rýb a ľahko sa šíri. V jarnom období ťahá v riekach proti prúdu, hromadí sa pod hatami a prekonáva pereje. Vďaka týmto vlastnostiam sa stal behom 20 rokov od zavlečenia hojným a rozšíreným druhom.
Podobne ako karas zlatistý je aj tento druh húfovou rybou. Väčšie alebo menšie húfy karasov sa pohybujú spolu a na rozľahlejších vodách nemajú stále stanoviská. Potravu tvorí rastlinná i živočíšna zložka, pričom sa živiť môže planktónom aj bentosom, konzumujú riasy, časti vyšších rastlín a detrit. Rozmnožovanie karasa striebristého je zvláštne: v centre areálu tvorí populácie oboch pohlaví a rozmnožuje sa bežným výterom; na okrajoch areálu vznikajú jednopohlavné populácie zo samíc. Ikernačky karasa sa vytierajú so samcami našich kaprovitých rýb a spermie týchto rýb iba stimulujú vývoj ikry bez splynutia jadier. Z týchto stimulovaných ikier sa liahnu nové samice karasa. Tento gynogenetický spôsob rozmnožovania umožňuje rýchle šírenie do nových vôd.
Sexmisia a rozmnožovanie
Po ďalšom výskume sa objavuje zistenie, že v Európe bol tento druh až donedávna zastúpený len samicami; prvé samce boli zistené až v roku 1992 v Dunaji. Pohlavne zrelé samice sa neresia so samcami iných druhov kaprovitých rýb, ich potomstvom sú výlučne samice. Jadrá samčích a samičích buniek nesplynú, spermia samca iba aktivuje vývoj ikry. Takýto spôsob rozmnožovania sa nazýva gynogenetický.
Športový rybolov
Športový lov karasa striebristého býva často otázkou náhody alebo dlhodobého lovu menších jedincov. Najlepšou metódou býva plávaná činnosť, ale ryby z hladovejších populácií berú výborne aj na položenú. Väčšie jedince môžu byť náladové a opúšťajú kŕmne miesta, no vo všeobecnosti je druh aktívny a ľahko loviteľný.
Možný výber náradia a techník
Plavená: plavákové prúty podľa revíru; koncový nadväzec 0,08-0,14 mm, pri zábere kapra silnejší. Nástraha: pečivo, krúpy, ryža, biele červy a pod.
Položená: čo najľahší prút - feeder „light“, pickerový prút. Monofilné vlasce 0,08-0,18 mm. Vyššia priemerná hrúbka hlavne kvôli možnosti záběru iných rýb.
V ďalšie sekcie možno doplniť poznámky o starostlivom prístupe k úlovkom a opisoch rôznych situácií pri love.
Recepty a využitie karasa striebristého v gastronómii
Recepty z karasa striebristého: pečený karas - vrstvená príprava so zemiakmi, feferónkami, paradajkami, cibuľou a slaninou; vo smotane a vajciami, pečený pri 180 °C asi 50 minút.
Údenie karasa - jednoduché domáce udiareň, dym z ohňa a nízka teplota vedú k delikátnemu výsledku. Dôležité je čerstvosť rýb, odstránenie obličiek a správne rozmrazovanie a príprava. Udiť je možné aj menšie ryby alebo filety a využiť rôzne techniky a druhy údenia.
Ďalšie recepty s údenou rybou zahŕňajú rizoto s údenou rybou a sušenými paradajkami a bryndzovú nátierku s údenou rybou.
Karas striebristý sa vyznačuje hejnovým spôsobom života a odolnosťou voči znečisteniu vody a nízkemu obsahu kyslíka. Napriek invazívnemu charakteru v niektorých oblastiach má svoje miesto v športovom rybolove a v akvakultúrnych a záhradníckych jazierkach môže zohrávať významnú úlohu v ekosystéme.
