Úhor európsky: životný cyklus, migrácie a významy v európskych vodách

Úhor európsky (Anguilla anguilla) je fascinujúci druh ryby, ktorý obýva vody veľkej časti Európy. Je známy svojím jedinečným rozmnožovacím cyklom, počas ktorého dospelé jedince migrujú do vzdialených oblastí Atlantiku. Jeho pôvodnou domovinou v Európe je rieka Dunaj.

Charakteristika a výskyt úhora európskeho

Úhor európsky je nezameniteľná ryba s dlhým, hadovitým telom, ktoré je na priereze kruhové. Na rozdiel od väčšiny ostatných sladkovodných rýb nemá brušné plutvy, zatiaľ čo chrbtová, chvostová a análna plutva splývajú do jedného celistvého lemu. Koža je na prvý pohľad hladká a produkuje veľké množstvo slisu, pričom šupiny sú drobné, oválne a zarastené hlboko v koži, neprekrývajú sa. Tlama je priestranná, s drobnými štetinovitými zúbkami, a je schopná pojať aj väčšiu korisť. Ústa sú koncové a pomerne hlboko rozoklané, dosahujúce na úroveň oka, ktoré je pomerne malé. Silne vyvinuté kožné dýchanie umožňuje úhorovi aj dočasné opustenie vody, čo je dôležité, keďže dýchanie žiabrami v bahne a vo veľkých hĺbkach nie je dostatočné. Extrémnymi prípadmi tohto morfologického rôznomenia sú forma úzkohlavá a širokohlavá. Širokohlavý úhor môže byť až dvakrát ťažší ako úzkohlavý s porovnateľnou dĺžkou a má väčšiu hlavu.

Úhor európsky je veľmi prispôsobivá ryba, ktorá dokáže prežiť v takmer akomkoľvek prostredí. Vyhýba sa však chladnejším vodám a dáva prednosť teplejším vodám s dostatkom potravy a úkrytov. Nájdeme ho v nížinných tečúcich potokoch až po najväčšie rieky, či už v stojatých alebo prúdiacich vodách. Takmer vôbec sa nevyskytuje v horských jazerách, pričom časť jedincov dokonca nepreniká do sladkých vôd, ale trávi život v mori. Jeho úkrytom sa stáva vodné rastlinstvo, rôzne usporiadané kamene, korene alebo padnuté stromy. Pokiaľ nemá vhodný úkryt, je schopný zahrabať sa do bahna alebo piesku. Úhor je rozšírený vo všetkých európskych vodách, v oblasti Pečory a v Bielom mori, na Škandinávskom polostrove, Islande a Britských ostrovoch, v úmorí Severného a Baltského mora, vo Francúzsku, na Pyrenejskom polostrove a v celej oblasti Stredozemného mora. Názory na jeho prirodzený výskyt v povodí Dunaja sa rônia, no predpokladá sa, že sa tam dostal aj vďaka ľudskej činnosti a vysadzovaniu.

Potrava a správanie

Úhor európsky vedie prevažne nočný život, z čoho vyplýva, že mu svetlo príliš nevyhovuje. Väčšinou loví počas noci, ale pri nedostatku potravy je nútený loviť aj počas dňa, najmä pri zakalenej vode alebo prudkej zmene atmosférického tlaku. Je to dravý všežravec a nenásytný mäsožravec, ktorý sa živí takmer všetkou dostupnou potravou živočíšneho, ale občas aj rastlinného pôvodu. V jeho potrave dominujú bezobratlovce, kôrovce, larvy vodného hmyzu, mäkkýše (najmä vodné ulitníky) a občas požiera aj planktón. Počas zakalenej vody sú úhory veľmi aktívne a zbierajú suchozemské živočíchy unášané prúdom, ako sú červy, slimáky, hmyz, ale aj utopené hlodavce a malé vtáky. S narastajúcou veľkosťou sa v potrave objavujú aj ryby od najmenšieho poteru až po veľké exempláre; úhor s dĺžkou okolo 90-100 cm dokáže prehltnúť aj rybu okolo 20-25 cm. V zime upadá do spánku, zahrabaáva sa do bahna a nežerie, preberá sa až neskoro na jar. Pri nedostatku potravy sa prejavuje aj kanibalizmus, ktorý zabezpečuje, aby v určitej lokalite nedošlo k premnoženiu.

Spôsob rozmnožovania a migrácie

Spôsob rozmnožovania úhorov bol pre vedcov záhadou po celé storočia. Antický filozof Aristoteles sa v súvislosti so svojou teóriou samoplodenia domnieval, že úhory sa rodia z bahna. Až na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia boli objavené jeho larvy a miesto trecieho aktu v Sargasovom mori. Dospelé úhory žijú z väčšej časti v sladkých vodách, kde samce väčšinou zostávajú v ústí riek a dorastajú do menších rozmerov (okolo 40-50 cm), zatiaľ čo samice migrujú hlboko do vnútrozemia, kde dorastajú do oveľa väčších rozmerov (často aj cez 1 m).

Migrácia na neresiská

Po dosiahnutí pohlavnej dospelosti sa úhory vydávajú na dlhú a strastiplnú cestu k vzdialeným neresoviskám, ktoré sa nachádzajú v Atlantickom oceáne, skoro až pri brehoch Severnej Ameriky, v oblasti Sargasového mora. Dôvod, prečo k výteru dochádza v tak odľahlej oblasti, súvisí s pohybom litosférických platní. Migrácia končí návratom novonarodených jedincov späť k pevninám po vytretí, pričom plávajú proti prúdu a migrujú až 7 000 km; počas nej mení úhor sfarbenie a telesné znaky, ktoré sú adaptáciou na cestu. Migrácia na neresiská trvá približne 1,5 roka a ryby počas nej strácajú značnú časť hmotnosti, pretože cestou neprijímajú potravu. Po vytretí u nich nastáva úhyn dospelých jedincov.

Larválne štádiá a vývoj

Zo samičiek ikry kladú značný počet vajíčok (väčšinou 400 000 až 700 000). Ikier sa ujímajú leptocephali, malé priesvitné larvy tvarom pripomínajú listy vŕby; s Golfským prúdom sa dostávajú k brehom Európy a po 2,5-3 rokoch dorastú do dĺžky 70-80 mm. V plytkých pobrežných moriach sa potom listovité larvy menia na tenké „sklovité“ úhoríky, známe ako glass eels. Po premenách neprijímajú potravu, ich dĺžka klesá na 60-65 mm a hmotnosť sa výrazne znižuje. Následne nasleduje obnovenie príjmu potravy a pigmentácie tela. Malí úhoríci sa dostávajú do ústia európskych riek a začína migrácia proti prúdu. Tieto malé úhoríky sa odlovujú a distribuujú do štátov, kde sú vysadené do voľných vôd alebo odchovávané na farmách. Zistené je, že vyše 90 % úhorov žijúcich v riekach sú samice, zatiaľ čo samce ostávajú v ústiach riek. Pohlavie úhorov sa neurčuje v okamihu oplodnenia vajíčka, ale závisí od prostredia.

Chov a hospodársky význam

Chov úhora európskeho je vyspelou súčasťou rybolovu a akvakultúry. Intenzívna výroba s recirkulačnými systémami udržiava teplotu vody okolo 24 °C a umožňuje odchov násady až do tržnej veľkosti. Kroky pre chov zahŕňajú podnikateľský plán, výber lokality a rybníka, intenzívnu kultúru v recirkulačných systémoch, vallikultúru v morských a brakických vodách a správu osiva. Sklenené úhory sa zbierajú z pobrežia a používajú sa na odchov alebo vývoz. Škôlka zahŕňa karanténne nádrže a zdravotné vyšetrenie; krmivá sú formulované a podávané pravidelne. Bežné ochorenia zahŕňajú branchioneózu, červené ochorenie, hubové infekcie a parazitárne ochorenia; významný patogén je Listonella anguillarum. Vplyv na stavy úhora mala aj Anguillicola crassus, čo sú parazity v plynových mechúroch.

Úhor európsky je hospodársky a rybársky veľmi cenený druh. V minulosti bol v Čechách spolu s lososom jednou z najdrahších rýb. Jeho význam rástol na konci 19. a najmä na začiatku 20. storočia, kedy počet migrujúcich lososov klesal. Najväčší hospodársky význam má lov v prímorských krajinách. V mnohých európskych štátoch sa lovia úhory vo veľkom, nielen dospelé jedince, ale aj plôdik ísť do riek. Plôdik úhora sa považuje za delikatesu, podobne ako kaviár, a distribuujú ho do reštaurácií alebo export do Ázie.

Ochrana a súčasné výzvy

Masívne výlovy, znečistenie vôd a stavba prekážok prúdu (ponašanie, priehrady) významne zasahujú do migračného cyklu úhora európskeho. V súčasnosti sú populácie oslabené a ochrana týchto migrujúcich populácií je dôležitou témou, ktorá vyžaduje koordinované úsilie v európskych vodách a mimo nich.

Úhor je tiež symbolom tajomnosti starovekých mysliteľov; jeho životný cyklus nám pripomína, že migrácie a evolúcia môžu byť zložité a dlhodobé procesy, ktoré vyžadujú vedecké poznatky a ochranné opatrenia.

tags: #ryba #ktora #sa #liahne #v #sargasovom