Ako dopestovať čo najviac zemiakov z jedného sadzobného zemiaka

Zemiaky predstavujú jednu z kľúčových plodín, bez ktorých by bola naša kuchyňa oveľa chudobnejšia. Práve preto nie je prekvapením, že ich pestuje množstvo záhradkárov, ktorí sa usilujú dopestovať bohatú úrodu priamo na svojich záhonoch. Zemiaky sa v miernych klimatických pásmach všeobecne pestujú pomerne ľahko, avšak aj tak sa môžu vyskytnúť problémy, ktoré dokážu znížiť kvalitu či množstvo vypestovaných hľúz. Mnohí pestovatelia už zažili sklamanie zo slabej úrody alebo z drobných, zoschnutých, hnilých či dokonca deravých hľúz. Ak ste sa s podobnými ťažkosťami pri pestovaní zemiakov už stretli, môže vám pomôcť niekoľko jednoduchých tipov. Mnohé z nich pochádzajú priamo od najskúsenejších záhradkárov, ktorí dlhé roky dolaďovali overené postupy tak, aby dosiahli maximálnu úrodu.

1. Výber správnych sadbových zemiakov

Prvým a mimoriadne dôležitým krokom je voľba správnych hľúz. Pamätajte na to, že z veľmi malých zemiakov síce narastie viac menších plodov, no nebude to vždy zodpovedať očakávanej kvalite. Veľká hľuza vám zas poskytne skôr menší počet väčších zemiakov. Ideálny kompromis je teda sadba so strednou veľkosťou - približne 30 až 40 gramov na kus - s maximálne desiatimi klíčkami a bez akejkoľvek známky choroby či plesne.

Ak je potrebné použiť väčšie hľuzy, ktoré chcete nakrájať, aby ste získali viac kusov, konajte opatrne. Odborníci odporúčajú najprv pokrájať zemiaky a následne čerstvo vytvorené rezy obaľovať v drevenom popole. Takto ošetrené hľuzy nechajte aspoň jeden deň odstáť (približne 24 hodín) pred výsadbou. Popol pomáha eliminovať nežiaduce organizmy a znižuje riziko hniloby. Každý naklíčený kúsok by pritom mal mať stále ideálnu hmotnosť 30 - 40 gramov.

Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb. Zemiaky s tmavými škvrnami alebo mäkkými miestami môžu spôsobiť problémy počas rastu. Na rozdiel od väčšiny zeleniny sa zemiaky nepestujú zo semien, ale z hľúz. Ak pestujeme zemiaky, sadbu si vieme na jeseň povyberať z vlastných výpestkov a odložiť. Pre zemiaky na pestovanie vyberáme buď z vlastných dopestovaných zemiakov z poslednej sezóny, alebo kúpime sadbové zemiaky. Zdravé zemiaky sa odoberajú bez chýb, hniloby, príznakov choroby. Najlepšie je, ak sú stredne veľké. Vhodná váha na sadbové zemiaky je 40-90 gramov.

2. Správna hĺbka výsadby

Mnohí pestovatelia netušia, že zemiaky sú v skutočnosti stonky, nie korene. Z toho dôvodu potrebujú byť vysadené dostatočne hlboko, aby klíčky pod zemou mohli dorásť do čo najväčšej dĺžky. Čím dlhší bude podzemný „stonok“, tým viac hľúz môže rastlina vytvoriť. Takto zabezpečíte prísun živín z rôznych vrstiev pôdy a posilníte rast celej rastliny.

Hľuzy zemiakov saďte asi 20 až 30 cm od seba, nikdy ale nie príliš hlboko. Hĺbka by mala byť zhruba o 1-2 cm väčšia, než je výška hľuzy. Šesťdesiatpäť až sedemdesiat centimetrov by potom mala byť vzdialenosť jednotlivých riadkov, aby mali rastliny dostatok miesta, vzduchu a svetla. Pri výsadbe musia vrcholné očká smerovať nahor. Osadené riadky je nutné zahrnúť do výšky siedmich až pätnástich centimetrov.

Zemiaky vysádzame od konca marca až po druhú polovicu mája, záleží od lokality, aktuálneho počasia a teplôt. Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C. Hľuzy zemiakov saďte asi 20 až 30 cm od seba, nikdy ale nie príliš hlboko. Hĺbka by mala byť zhruba o 1-2 cm väčšia, než je výška hľuzy. Šesťdesiatpäť až sedemdesiat centimetrov by potom mala byť vzdialenosť jednotlivých riadkov, aby mali rastliny dostatok miesta, vzduchu a svetla. Pri výsadbe musia vrcholné očká smerovať nahor. Osadené riadky je nutné zahrnúť do výšky siedmych až pätnástich centimetrov.

Pri výsadbe zemiakov platí, že čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak je v tom jeden háčik. Zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm. Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm. V tomto prípade záleží od kvality pôdy. Čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť medzi sadenými zemiakmi.

3. Príprava pôdy a výživa

Veľmi dôležitým krokom na ceste k bohatej úrode je aj správna príprava pôdy. Ideálne je všetky hnojivá vpraviť do záhrady s predstihom - štyri až šesť mesiacov pred samotnou výsadbou. Dáte tak pôde dostatok času, aby sa živiny dobre začlenili do jej štruktúry. Vykopané brázdy môžete obohatiť o spadané listy a vaječné škrupiny, ktoré sa postupne rozkladajú a uvoľňujú cenné minerály.

V piesočnatej pôde je vhodné zvýšiť obsah organických látok pridaním kompostu, prípadne kávovej usadeniny na podporu lepšieho rastu. Ak máte ťažkú a hutnú ílovitú pôdu, pomôže, ak do nej ešte pred výsadbou zamiešate prášok do pečiva (jedlú sódu) a drevný popol. Tieto materiály môžu prispieť k lepšej štruktúre pôdy a väčšej vzdušnosti.

Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu. Menej vhodné sú zamokrené plochy v blízkosti vodných plôch, zatienené plochy alebo plochy, kde bol zaznamenaný výskyt karanténnych chorôb a škodcov, ako napríklad rakovina zemiaková.

Pôdu pripravte už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujte a zapracujte maštaľný hnoj, prípadne kompost. Pri výsadbe v prvých týždňoch rastu čerpá zemiak vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov, v neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať. Zemiaky milujú mierne kyslé pôdy (ideálne pH je od 5,5 do 6,5).

Pre dosiahnutie čo najlepšieho výsledku nezabudnite na prísun draslíka a dusíka, ktoré sú pre rast zemiakov kľúčové. Dávajte si však pozor na hnojivá s obsahom chlóru - zemiaky sú na ne mimoriadne citlivé. Zemiaky sú náročné na živiny, predovšetkým na draslík. Dusík (N): Aplikujte dávku 200 kg N/ha vrátane pôdnej zásoby. Mangán (Mn) a Horčík (Mg): Aplikácia mangánu a horčíka podporí tvorbu vňate a zamedzí jej predčasnému dozretiu/odumretiu. Draslík (K): V KCI forme aplikujte len na jeseň alebo skoro na jar. Neskorá aplikácia v KCI forme môže znížiť obsah sušiny v hľúzach.

4. Optimalizácia pH pôdy

Zemiakom sa výborne darí v pôde s pH hodnotou od 5,2 do 6,4. Ak test pôdy ukáže potrebu jej okyslenia, môžete pridať ihličie, dubové listy alebo kúsky citrusovej kôry. Naopak, ak vaša pôda zápasí s príliš vysokou kyslosťou, pomôže jej síra, ktorá dokáže zvýšiť mieru zásaditosti a vyrovnať pH.

5. Pravidelný závlahový režim

Rovnako ako u iných rastlín, aj pri zemiakoch platí, že dostatok vody je kľúčový. Nestojte však o to, aby rastliny krátkodobo vädli, pretože vyčerpané rastliny vytvoria menšie hľuzy a tým utrpí celkový objem úrody. Stabilný prísun vody vytvorí vhodné prostredie pre rast a zemiaky budú mať lepšiu štruktúru, a teda vyššiu kvalitu pri zbere.

Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam. Zalievanie počas tvorby hľúz: Najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť.

6. Dostatočný priestor pre rast

Príliš plytké vysádzanie alebo husté rozmiestnenie zemiakov vedie k obmedzeniu priestoru, ktorý majú rastliny k dispozícii pod zemou. Hustota pôdy a nedostatok miesta na vytváranie a zväčšovanie hľúz často spôsobí, že zemiaky zostanú malé a ich výnos celkovo utrpí. Ak je navyše pôda veľmi hutná, hľuzy nedokážu voľne rásť a jednoduchšie podliehajú rôznym chorobám, ktoré môžu úrodu znehodnotiť.

7. Ochrana pred chorobami a škodcami

Zemiaky sú pomerne odolná plodina. Najčastejšie vyskytujúcou sa chorobou je pleseň zemiaková spôsobená pôvodcom Phytophora infestans de Bary. V našich podmienkach nie je pestovanie tejto plodiny bez intenzívnej ochrany možné. Medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati. Zo škodcov je najrozšírenejšia pásavka zemiaková - tzv. mandelínka. Na malých plôškach ju zbierame ručne, pravidelne listy prehliadame zo spodnej strany, sledujeme výskyt žltých až oranžových vajíčok tvoriacich skupinku. List, na ktorom sú vajíčka, odtrhneme celý.

Pásavka zemiaková (Mandelinka): V malých záhradách sa zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Drôtovce: Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine. Vošky: Vošky na zemiakoch prenášajú vírusy. Pleseň zemiaková (Fytoftóra): Najčastejšie vyskytujúcou sa chorobou je pleseň zemiaková, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom.

8. Zber a skladovanie

Ak sa prejaví žltnutie a poklesávanie vňate, je to znak, že zemiaky už môžeme vyberať na okamžitú spotrebu. V prípade kvitnúcich odrôd môžeme prvé hľuzy odobrať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené. Skoré zemiaky sa zbierajú ešte s nie úplne vyzretou šupkou, sú to odrody, ktoré majú viac vody ako škrobu, a preto nemajú dlhú skladovateľnosť. Pri týchto zemiakoch je ideálne, ak vyberáme zo zeme len toľko zemiakov, koľko potrebujeme na okamžitú konzumáciu.

Celkom suchá vňať je znakom, že úroda je pripravená na zber. Rastliny s uschnutou vňaťou už ďalej nerastú. Pri samotnom zbere dávame pozor na mechanické poškodenia hľúz. Následne ich roztriedime podľa veľkosti a necháme na voľno, ideálne pod strechou a na tmavom mieste počas cca dvoch týždňov vysušiť pri teplote 12 - 18 °C. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie.

Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.

9. Alternatívne metódy pestovania

Ak máte k dispozícii len malý priestor alebo zopár záhonov, možno ste si už povedali, že túto chutnú prílohu budete musieť stále kupovať. To však nemusí byť pravda. Skúsení pestovatelia prišli s chytrým spôsobom, ako pestovať zemiaky aj v obmedzenom priestore - pomocou nádob. Hoci existuje veľa návodov, ktoré odporúčajú pestovať zemiaky v odpadkových vreciach, záhradkári varujú, že tento prístup neprináša očakávané výsledky, a dokonca vysvetľujú prečo.

Jeden z riešení je tzv. zemiaková veža, kde sa zemiaky sadia pozdĺž okraja vreca a ich nadzemná časť prerastá cez otvory na bokoch. Je dôležité vytvoriť prieduchy, aby zemiaky mohli rásť do strán. Pri tejto metóde sa hľuzy tvoria po celom obvode vreca, pričom rastú smerom do strán, čo napodobňuje horizontálne pestovanie.

Greg Lutovsky, ktorý podniká v produkcii zemiakárskej sadby, tvrdí, že z jedného štvorcového metra je možné dosiahnuť až 45 kilogramový výnos. Potrebujete k tomu len pár maličkostí. Cieľom je vytvoriť si akúsi „vežu“, či už z dreva, bedničiek, nepotrebných sudov.

Materiál na bedničkové pestovanie zemiakov: ideálne by boli dosky, ktoré by mali mať dĺžku 1 meter, 4 vysoké bočné panely, vysoké približne 80 centimetrov, po dokončení priehradky potrebujete zeminu a hnojivo. Návod ako postupovať: Z dosiek vyrobíte štvorec meter krát meter, ktorý položíme asi 3 cm do zeme. Do rohov dáme bočné panely, ktoré dáte tiež do zeme. Slúžia na to, aby nám drevené rámy držali pri sebe, môžete ale nemusíte ich pripevňovať klincami k rámu. Vložte dnu 8-10 naklíčených hľúz a dajte na nich kompostovú zeminu do výšky aspoň 8 cm. Keď sa už za pár dní na povrchu objaví vňať, vyrobte ďalší rám a položte ho na ten prvý a dosypte zeminu, dajte si však pozor na to, aby vňať vytŕčala aspoň z tretiny. Takto pokračujete ďalej a ďalej tým istým spôsobom, postupne, až kým nebudete mať 80 cm výšku ohrady až kým vňať nezakvitne. Nesmiete však, tak ako pri každej rastline zabúdať na prísun živín a vody.

Pestovanie zemiakov v mulči: Na záhon dáme 10 - 15 cm vrstvu záhradného kompostu, dobre rozležaného a odstátého hnoja alebo zeleného odpadu. Do tejto vrstvy zahrabeme sadbové zemiaky v rovnakej vzdialenosti ako pri tradičnom pestovaní. Zber je pri tejto metóde „hračka“. Stačí chytiť výhony rastliny a potiahnuť.

Pestovanie zemiakov v kompaktných prenosných vreciach: Zemiaky v kompaktných prenosných vreciach sa dajú pestovať aj na balkóne. Táto metóda je výborná na „obídenie“ ročných období. Tri sadbové zemiaky zasadíme do 15 cm vrstvy viacúčelového substrátu vo vreci. Ako rastú, dvíhame steny vreca a zasypávame ďalším substrátom. Nové zemiaky môžeme zberať o 10 - 12 týždňoch. Úroda však bola naozaj sklamaním, len hrsť zemiakov na rastlinu.

Pestovanie zemiakov v boxe: Maximalizujte úrodu zemiakov v malej záhrade tým, že pôjdete do výšky a postavíte box na zemiaky. 4 hranoly s výškou 1 meter spojíme pomocou skrutiek s doskami tak, aby sme vytvorili základ boxu. Pridáme druhý rad dosiek a naplníme zmesou ornice a kompostu v pomere 1 : 1. Sadbové zemiaky vysadíme do tejto spodnej vrstvy. Zber prebieha jednoducho odskrutkovaním dosiek. Rastliny rástli dobre a box zabezpečil kompaktný rast. Z jednej zemiaky môžete očakávať približne 20 nových hľúz, čo znamená až dvadsaťnásobný výnos.

10. Odrody zemiakov

Existuje viac ako 4 000 druhov zemiakov. Každá odroda zemiakov sa líši chuťou, štruktúrou, farbou dužiny a vhodnosťou pre rôzne spôsoby spracovania. Niektoré odrody sú vhodnejšie na varenie, iné na pečenie alebo prípravu kaše. Predtým, než začnete pestovať zemiaky, je dôležité rozhodnúť sa, aký druh zemiakov vlastne chcete.

Rozdelenie odrôd podľa dĺžky vegetačného obdobia:

• Veľmi skoré: 60 až 100 dní (napr. Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa).
• Skoré: 100 až 110 dní (napr. Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara, Sunita).
• Stredne skoré: 110 až 120 dní (napr. Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princesss, Red Lady, Soraya).
• Poloskoré až neskoré: nad 120 dní (napr. Antónia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca).

Rozdelenie odrôd podľa varného typu:

• Varný typ A: šalátové zemiaky sú veľmi slabo múčnaté, pevné, lojovité. Sú ideálne na výrobu šalátov, pečenie, napríklad nakrájané na hranolky alebo plátky.
• Varný typ B: prílohové zemiaky sú menej pevné, viac múčnaté. Tieto zemiaky sú vhodné do šalátov, na pečenie a taktiež na varenie a do polievok. Je to typ zemiaku, s ktorým nič nepokazíte. Občas majú tieto zemiaky mierne múčnatú štruktúru.
• Varný typ C: zemiaky na pyré a do cesta počas varenia skrehnú. Tento typ obsahuje najviac škrobu a má múčnatú štruktúru. Pri varení zemiaky zväčša zmäknú a skrehnú, čo je výhodou napr. pri výrobe zemiakového cesta. Hodia sa taktiež na prípravu zemiakovej kaše, placiek, ale aj hranoliek.
• Varný typ D: Tento typ zemiakov má veľmi múčnatú a hrubú štruktúru, ktorá sa rýchlo rozvára.

Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.

Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých. Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.

tags: #kolko #budem #mat #zemiakov #z #jedneho