Zo chorôb maku siateho sa v porastoch môže vyskytovať pleseň maková a helmintosporióza maku. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28°C. Pleseň maková sa môže prejavovať od vzchádzania maku chlorotickými škvrnami na listoch až vytváraním hustého povlaku sporangií na spodnej strane, stáčaním listov nadol, hrubnutím a deformáciami rastlín. Helmintosporióza maku napáda rastliny maku vo všetkých vývojových štádiách a šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, až rastliny odumrú.
Najnebezpečnejší škodca na maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový (Ceutorhynchus macula-alba). Keď má mak siaty puky, ktoré sú ešte zohnuté k zemi, hovoríme že háčkuje. To je čas na zásah proti imágam, ktoré najskôr žerú na stonkách a listoch. Ošetruje sa najneskôr pred kvitnutím do objavenia prvého kvetu. Z vajíčok sa vyliahnu larvy, ktoré sa živia semenami maku a priehradkami makovíc. Larvy opúšťajú makovice vyhryzenými otvormi a zakukľujú sa v pôde, kde prečkajú do budúcej jari.
V rámci ochrany maku sa popri krytonose makovom vyskytuje aj ďalší dôležitý škodca - byľomor makový (Dasineura papaveris), ktorý spôsobuje deformácie, zakrpatenie a prázdnotu makovíc. Samičky kladú vajíčka priamo do mladých makovíc, larvy vyciciavajú pletivá a napadnuté makovice často predčasne žltnú a deformujú sa. Voška maková (Aphis fabae) je drobný hmyz, ktorý spôsobuje kolónie na spodnej strane listov a na stonkách a môže viesť k usychaniu rastlín.
Voška maková patrí medzi vošky dicyklické, fakultatívne migrujúce, s úplným cyklom vývoja, ktorý zahŕňa aj dva typy hostiteľských rastlín. Prezimuje v štádiu vajíčka na primárnom hostiteľovi (bršlen európsky a kalina obyčajná). Na jar sa liahnu nymfy a samičky zakladateľky, ktoré vyvinú dve generácie okrídlených samičiek na primárnom hostiteľovi a v polovici apríla preletia na sekundárny hostiteľ (cukrová repa, bôb, mak). Masový prelet nastáva v polovici mája a samičky sa zhromažďujú na spodnej strane listov, kde vyliate živé larvy tvorí kolónie a ohniská šírenia.
Proti krytonosovi makovicovému odporúvajú sa nasledujú opatrenia: postrek ohrozených porastov maku pred kvitnutím v štádiu háčkovania (obr. 3), pravidelný monitoring a včasné zásahy. Životný cyklus krytonosa makovicového zahŕňa prezimovanie dospelých v pôde a jarné poškodzovanie listov a stoniek; larvy vyžierajú semená a priehradky makovíc, čo spôsobuje červivosť makovíc.
Mak sa pestuje s cieľom vyťažiť jeho nutričné hodnoty; existuje viac odrôd maku rôznych farieb, veľkostí a chutí. Mak je potrebné zasiať na prelome februára a marca a udržiavať pôdu kyprú a bez buriny. Pri 3-4 pravých listoch sa rastliny pretrhajú na vzdialenosť asi 5 cm. V období sucha je potrebné mak zavlažovať a neskôr už suchšiu pôdu opäť, pričom zrelý mak sa očakáva na prelome júl - august. Mak sa zberá odrezaním makovice s kúskom stonky a makovice sa sušia na vetranom mieste. Semená sa vyberajú z makovíc jednoduchým vysypaním.
Choroby maku, ako biela hniloba a plesne, sú riešené kombináciami fungicídov: fluoxastrobin + tebuconazole (Evito T) proti bielej hnilobe a Amistar Gold (azoxystrobin + difenoconazole) proti plesniam. Proti helmintosporióze maku a plesni makovej sú povolené ďalšie kombinácie ako Mirador Xtra, Tilmor alebo Prosaro 250 EC, a pri určitej fáze aj Propulse s obsahom fluopyram + prothioconazole. Pri krytonose makovom je dôležité vykonať postrek v štádiu háčkovania a dodržiavať pravidlá bezpečnosti a včelích letov, najmä mimoletové časy a bezletové časy pre včely.
Postreky proti krytonosovi makovicovému sa odporúčajú vykonávať počas háčkovania až po začiatok vývoja plodu (BBCH 69-71), s dávkou vody 400-600 l/ha. Dovolené sú len nelepšie jeden postrek za vegetačnú sezónu a len mimo času kvitnutia a počas kvitnutia s opatrnosťou voči včelám. Proti voške ovsenej a voške čremchovej sa odporúča ošetrovať na začiatku náletu, v rastovej fáze od začiatku klasenia až po koniec vývoja plodu (BBCH 51-79). Ručným zberom dospelých jedincov na menších plochách a dodržiavaním osvedčených pestovateľských postupov je tiež možné znížiť populáciu škodcov.
Okrem chemickej ochrany existujú aj preventívne a kultúrne praktiky: neskoršia sejba maku, výber odrôd odolných voči škodcom, správne hnojenie a závlaha, a výber lokality s minimálnym rizikom pre infestáciu. Pri domácom pestovaní na malé ploche je možné vyhnúť sa škodcom výberom namoreného osiva a plochy, kde mak nebol vysadený aspoň 3 roky.
V bilančnom rámci: Krytonos makovicový spôsobuje červivosť makovíc a larvy často spolu s larvami byľomora makového; veškeré poškodenia vedú k stratám úrody a zhoršeniu kvality semien. Mak sa opäť dostáva do pestovateľského povedomia vďaka výnimočným nutričným hodnotám a chuti, a preto je dôležité komplexne chrániť plodiny proti dlhodobým hrozbám a zabezpečiť stabilný výnos.