Ovocné kríky a stromy sú u nás pestované s dlhoročnou tradíciou. Je to dané dobrými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú ich pestovanie vo všetkých regiónoch Slovenska. Vo väčšine prípadu sú u nás pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou.
Kde sa darí jednotlivým druhom a čo im praje najmä prvý rok
Rastlinám kiwi (Actinidia), figovníka (Ficus carica), jujuby (Ziziphus jujuba) či citrónovnícavca (Poncirus trifoliata) sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Nevhodné sú polohy orientované na východ lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony môžeme chrániť napr. jutovinou, ale u väčších rastlín je tento spôsob ochrany už náročnejší.
Kanadským čučoriedkám (Vaccinium corymbosum), kamčatským čučoriedkám (Lonicera camtschatica), brusniciam (Vaccinium vitis-idaea), či kľukve (V. oxycarpum) sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach.
Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Aj keď nároky na pôdu nie sú veľké, sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej pH a celkového obsahu humusu a živín. Je to hlavne pri novších odrodách, pri ktorých sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatkového prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu.
Tu je viac možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zlepšenie kompostom, alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy môžeme vylepšiť pieskom a u kyslých pôd nezabúdame na vápnenie. Specifickými nárokmi na pôdu sa vyznačujú najmä rastliny rodu Vaccinium, ktoré si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou, a pôdu do hĺbky cca. 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov.
V poslednom období sa voda stáva dôležitým prvkom pri pestovaní všetkých ovocných drevinách. Je to dané zmenou klimatických podmienok, čo vedie k tomu, že rastliny sú odkázané na doplnkovú závlahu. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia).
Výsadba a technika - na čo myslieť hneď pri sadení
Samotná výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje naše pestovanie počas celej životnosti rastliny. Začať treba práve dôkladnou prípravou pôdy. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo (Veget, Rokosan). Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Tu treba tiež zohľadniť kvalitu pôdy. Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkové ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m.
Veľmi dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov aj vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť. Výsadbu voľnokorenných rastlín môžeme robiť na jar alebo na jeseň. Kontajnerované rastliny sa sadia po vybratí z konta po celom vegetačnom období priamo, bez skracovania koreňov. Úpravu koreňovej sústavy voľnokorenných rastlín robíme tesne pred výsadbou. Kvôli zlepšeniu prijímania vody skracujeme koreňe asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Ak robíme výsadbu na jeseň, skrátenie nadzemnej časti nechávame na jar.
Hĺbku výsadby prispôsobíme v závislosti od ovocného druhu. Jablone a hrušky na vegetatívnych podpníkoch vysádzame do takej hĺbky, aby miesto štepenia bolo minimálne 10 cm nad zemou. Kôstkoviny na semenných podpníkoch sadíme tak, aby bol koreňový krčok kúsok pod úrovňou pôdy - obr. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 - 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke. Po prisypaní koreňov do polovice hlinu utlačíme a poriadne zalejeme. Potom jamu dosypeme a opäť zalejeme. Pri zimnej výsadbe nahrnieme viac zeminy k rastline.
Citlivější druhy (broskyne, marhule, nektarinky, figovníky) je vhodné na zimu obaliť vhodným priedušným materiálom. Väčšinu ovocných drevín je treba ešte pred rašením zrezať. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromkov. V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Všeobecne platí, že skracujeme výhony hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom.
Príkladové postupy pre konkrétne druhy
- U ríbezlí a egrešov: skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2.
- Maliny: často pripravené na zakúpenie, netreba skracovať.
- Jablone: rez je ešte dôležitejší; štíhle vreteno preferované na slabo rastúcich podpníkoch; po zapestovaní rovnorame k viditeľnému tvaru a pravidelný udržiavací rez.
- Kôstkoviny: po zbere strihajú sa; letorasty sa zo začiatku skráteniajú na 2-3 očká (Šittov rez u marhúľ).
- Broskyne: silný rez po výsadbe a následné tvorenie kotlovitej koruny, letorasty zrežeme na 2-3 očká.
Ovocné stromy pestujeme kvôli úrode, nie je potrebné sa unáhľovať. V prvých rokoch je dôležité správne ujatie a zapestovanie pestovateľského tvaru a zdravý rast, až následne prichádza rodivosť. U ovocných stromov vstupuje do hry aj výber podpníka - štíhle vreteno je populárny tvar, ktorý umožňuje pohodlný prístup a uľahčenie rezu, ochrany a zberu.
Letné a jarné práce, ochrana a starostlivosť o mladé sadenice
V jarnom období majú dreviny dostatok vody, no pri intenzívnom raste plodov často chýba, čo ovplyvňuje úrodu. Mletím a popismi chorôb a škodcov sa zaoberáme preventívne: postreky sa robia preventívne pri výške rastlín 10-15 cm a opakujú sa pred kvitnutím. U jabloní je potrebné venovať starostlivosť letnému rezu a zimnému rezu s ohľadom na tvar, ktorý chceme dosiahnuť. U kiwi prebieha špecifický letný rez a koniec zimy rezy na budúce rodivé výhony.
Vyskytuje sa aj kontrola chorôb a škodcov: múčnatka u egrešov, hrdza u ríbezlí, obaľovač a piliarky na jablonoch. Ochrana pohybuje od Bi-58 EC, Decis, Zolone EC až po Ridomil, Šampión alebo Kuprikol v závislosti od chorôb a škodcov. Vhodný je aj mulč compares pod korunami, aby sa udržala pôdna vlaha a zamedzilo vysúšaniu pôdy. Na jablone a hrušky sa používajú správne rezy a udržanie rodivosti postupne.
Praktické tipy na záhradnú starostlivosť počas roka
- Jar: zalievanie, výdatné okolo kmeňa; prídavok kompostu alebo štartovacieho hnojiva; postreky na choroby a škodcov.
- Leto: pravidelná zásoba vody a živín; zbieranie a uchovanie plodov; zber a znižovanie plodov, ktoré strom nepotrebuje.
- Jeseň: mulčovanie okolo stromov, kontrola chorôb a škodcov; zimná ochrana mladých stromov proti mrazu; príprava výsadb pre ďalšie roky.
- Zima: odpočinok, zber vrúbľov a stratifikácia semien; ochrana proti silným mrazom a vetrom, občasné zadymovanie.
Špecifické poznámky k rizikám a ochranám
Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami. Veľmi dôležité je včas rozpoznať príznaky a použiť vhodné prípravky, aby sa predišlo väčšiemu poškodeniu úrody. U jabloní okrem múčnatky a chrastavitosti treba sledovať aj obaľovačov, piliarky a iné živočíšné škodce. Prípravky sa používajú preventívne a striedavo podľa potreby. Ochranné období a bezpečné používanie chemických prostriedkov je nevyhnutné pre zdravé plody a dlhú životnosť drevín.
Pre väčšiu istotu je vhodné kupovať výpestky z oficiálnych škôlok s pravidelnou rastlinolekárskou kontrolou. Výpestky by mali byť zdravé, bez mechanického poškodenia a mali by mať dostatočne vyvinutý koreňový systém a označenú etiketou. Najlepšie je sadiť výpestky hneď po zakúpení a ak to nie je možné, zabezpečiť im vhodné podmienky v pôde alebo v dostatočne veľkej nádobe do vysadenia.
Podpora koreňovej sústavy a zabezpečenie prvotného ukotvenia sú kľúčové: výsadba hĺbky by mala rešpektovať miesto štepenia, koreňový krčok na úrovni pôdy a postupné zabudovanie pôdou. Po vysadení je nutné opatrne užjať a pravidelne postrekom. Počas prvého roku je dôležité dosiahnuť silné zakorenenie a začať formovať pestovateľský tvar, aby drobné plody prišli v nasledujúcich rokoch.
Všeobecný prehľad a odporúčania pre rok po výsadbe
- 2-3 týždne po výsadbe bez dlhšej ľadovej periny; jamy musí byť dostatočne veľká a pôda pravidelne zvlhčená.
- Pri výsadbe krov riadne podopnúť kolíkom a zabezpečiť mierny zalievanie a opatrné utlačenie pôdy okolo koreňov.
- Koreňový krčok a štepenie musí zostať nad úrovňou pôdy; pri semenných podpníkoch zase na rovnakej úrovni ako v škôlke.
- Po vysadení zveil krov, riadne zapestovať a formovať kostrové konáre.
- V prvom roku je dôležité zabezpečiť dlhodobú výživu prostredníctvom kompostu či mikroživín a zabezpečiť preventívnu ochranu proti chorobám a škodcom.