Niet štátu, ktorý by nemal svoje tradičné sladké maškrty. Niektorým z nich sa podarilo prekročiť hranice krajiny svojho pôvodu a postupne sa dostať do kuchýň a cukrární po celej Európe. Z talianskej kuchyne vzišlo viacero druhov jedál, ktoré dobyli Európu. Medzi sladkostami sa najväčšej popularite teší tiramisu. Domovom obľúbeného koláča je mesto Treviso, kde sa vo svojej súčasnej podobe začal pripravovať len v 60. rokoch 20. storočia. Začiatok jeho príbehu sa spája so servírovaním piškótovo-krémovej cukrovinky v miestnych verejných domoch, kde bol podávaný ako osviežujúci dezert. Podľa iného príbehu sa pripravoval už o niekoľko rokov skôr. Počiatky receptúry, ktorá je dodnes držaná v tajnosti, siahajú do 30. rokov 19. storočia. Jej vznik sa prisudzuje Franzovi Sacherovi, ktorý pripravil nový druh torty ako 16-ročný učeň pracujúci u kniežaťa Metternicha vo Viedni. Torta uzrela svetlo sveta po tom, čo mladý Franz musel nahradiť chorého šéfkuchára a pripraviť hosťom kniežaťa neobvyklý druh sladkého pokrmu. Metternichove náročné požiadavky viedli k vzniku sladkosti, ktorá je dodnes symbolom rakúskej gastronómie.
Kým vo Viedni vládla na konci 19. storočia Sacherova torta, obyvatelia Salzburgu si v tom čase vychutnávali Mozartove gule. Marcipánové bonbóny sa prvýkrát objavili v roku 1890. Prišiel s nimi cukrársky majster Paul Fürst, ktorý za svoje sladké veľdielo získal na Parížskej výstave v roku 1905 zlatú medailu. Cukrovinka s jemnou pistáciovou či nugátovou príchuťou pomenovaná po slávnom salzburskom rodákovi získala v nasledujúcich desaťročiach ďalšie prestížne ceny. Oceňovaná bola najmä ručná cukrárska výroba, ktorá sa zachovala až do 21. storočia. Sladké múčne jedlo, ktorého chuť nemá ďaleko od bežných palaciniek, sa zrodilo v Belgicku. Odtiaľ sa veľmi rýchlo dostalo do Francúzska, kde boli predstavené ďalšie recepty rozširujúce pestrý zoznam druhov vaflí. Medzi najznámejšie z nich patria Bruselské vafle, známe aj ako gofry. Podľa ich milovníkov musia mať pravé belgické vafle obdĺžnikový tvar s viditeľnými mriežkami. Pripraviť ich v takejto podobe bez malých estetických chýb nie je jednoduché.
Krémový dezert s voňavou karamelovou krustou sa vo Francúzsku podáva už pár storočí. Za autora jeho receptu je oficiálne považovaný francúzsky šéfkuchár François Massialot, ktorý dezert známy ako Crème brûlée zahrnul do svojej knihy receptov. Stalo sa tak v roku 1691, odkedy sa legendárny žĺtkovo-smotanový krém s karamelom na povrchu začal rýchlo šíriť po celej krajine aj za jej hranice. Z Francúzska sa po starom kontinente začali šíriť aj makrónky. Krajinou ich pôvodu je však Taliansko. Taliani ich pripravovali ako klasické snehové pusinky. Až Francúzi ich premenili na cukrovinku, akú poznáme z cukrární a svadobných stolov. S nápadom zlepiť dve pusinky do jedného celku maslovým krémom alebo džemom prišiel začiatkom 20. storočia vnuk šéfa parížskej čajovne Ladurée.
Tradičné sladkosti, ktoré si podmanili európske kuchyne a cukrárne, prišli aj z ďalších krajín. Z nemeckých cukrární sa do celej strednej aj západnej Európy dostal tzv. strúhaný koláč. Len ťažko by sme hľadali supermarket, kde by chýbala povestná švajčiarska čokoláda. Naši poľskí susedia zas obohatili svet cukrárskej výroby karamelovými krovkami. Predstavíme si tiež slávne slovenské a európske iniciatívy v označovaní potravín, napríklad Značku kvality SK a európske bio označenie BIO, ktoré spolu tvoria súčasť tradičného aj moderného potravinárstva.
Milka a Slovensko: cesty značiek a logík
Úvod Milka čokoláda patrí medzi najznámejšie a najobľúbenejšie čokoládové výrobky v Európe. Vyznačuje sa jemnou mliečnou chuťou, typickým fialovým obalom a symbolom fialovej kravičky, ktorá sa stala poznávacím známom celej značky. Milka je príkladom toho, ako sa z kvalitného potravinárskeho výrobku môže stať celosvetovo známa značka. Pôvod a história značky Milka: Značka Milka vznikla v Švajčiarsku v roku 1901. Názov Milka je odvodený zo slov mlieko a kakao, čo priamo poukazuje na hlavné zložky čokolády. Od svojho vzniku sa Milka zameriavala najmä na mliečnu čokoládu, ktorá bola v tom čase považovaná za výnimočnú. Práve vysoký podiel mliečnych zložiek odlišuje Milku od iných druhov čokolád.
Milka - #TheLastSquare (Case Study)
Výroba čokolády Milka prebieha v niekoľkých krokoch:Najskôr sa kakaové bôby spracujú na kakaovú hmotu. Tá sa následne mieša s mliekom, cukrom a kakaovým maslom. Zmes sa dlho mieša a zahrieva, aby vznikla hladká a jemná čokoládová hmota. Dôležitou fázou je konšovanie, pri ktorom sa zlepšuje chuť a vôňa čokolády. Patria sem napríklad čokolády s orieškami, karamelom alebo sušienkami, plnené čokolády, čokoládové tyčinky, sušienky a oplátky s čokoládou. Vďaka širokému sortimentu si Milka získala priazeň rôznych vekových skupín.
Význam Milka čokolády v každodennom živote: Milka čokoláda je často spájaná s odmenou, potešením a darovaním. Objavuje sa pri sviatkoch, oslavách alebo ako drobná pozornosť pre blízkych. Zároveň je vhodným príkladom na vyučovanie, kde sa dá využiť pri témach ako potravinárska výroba, reklama a marketing, potreba spotrebiteľského správania, značka a jej identita.
Zhrnutie: Milka čokoláda je príkladom úspešnej značky, ktorá spája kvalitné suroviny, tradíciu a silný marketing. Značka kvality SK je vlastníctvom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a bola uvedená do užívania v roku 2004, kedy vznikol Národný program podpory poľnohospodárskych produktov a potravín. Značka kvality SK na podporu domácej potravinovej produkcie v konkurenčnom prostredí po vstupe Slovenska do EÚ je udeľovaná na základe deklarácie surovín a technologických parametrov. Proces udeľovania značky je bezplatný a žiadosti môžu výrobcom posielať počas celého roka. Naše základy a pravidlá sa menili v roku 2019 s novými zásadami pre posudzovanie a udeľovanie Značky kvality SK, vrátane dizajnu loga.
BIO a nový európsky výklad loga
Od 1. júla 2010 nadobudli účinnosť nové pravidlá pre označovanie ekologických potravín v EÚ. Verejnosť tak získala jednotné logo - tzv. eurolist - ktoré musia nosiť všetky predbalené ekologické potraviny. Okrem hlavného loga budú aj naďalej používané súkromné, regionálne či celoštátne logá. Uvádzanie loga na nebalených a dovážaných ekologických výrobkoch je nepovinné. Eurolist zobrazuje hviezdy EÚ zoskupené v tvare listu na zelenom podklade a jeho význam je dvojitý: príroda a Európa.
Logo bolo navrhnuté pre jednotnú identitu ekologických výrobkov a musí byť zobrazené iba na produktoch, ktoré spĺňajú prísne podmienky EÚ. Minimálna časť surovín ekologického pôvodu je 95 %. Pred uvedením do praxe sa logo testovalo a hlasovania sa zúčastnilo približne 130-tisíc ľudí. V Európe sa aj naďalej používajú ďalšie súkromné alebo národné logá, ktoré môžu dopĺňať eurolist na označenie ekologických výrobkov.
Fairtrade: Spravodlivý obchod pre lepšie životné podmienky: na baleniach cítime aj iné dôležité logo - Fairtrade. Ide o medzinárodné hnutie a certifikačný systém, ktorý zaisťuje farmárom férovú cenu, dodatočný prídavok na rozvoj komunít a podporu udržateľnosti. Výrobky s týmto logom často pochádzajú z rozvojových krajín a zahŕňajú kávu, kakao, čaj, cukor, banány či vanilku. Stretneme sa s ním často na potravinách, ktoré majú zaisťovať nielen kvalitu, ale aj etickosť a sociálne dopady výroby.
Zvažovanie a regulácie obsahu sladkostí v Európe
Európske zákony o označovaní potravín vyžadujú povinné značky a informácie o pôvode, zložení a bezpečnosti výrobkov. Nutričné hodnoty, alergény, pôvod potravín a dátum minimálnej trvanlivosti sú bežnými požiadavkami. Krajiny ako Taliansko zvažujú doplniť na balení aj pôvod hlavnej zložky cestovín a ryže, čo nie je vždy kompatibilné s celoeurópskymi snahami jednotného označovania. Okrem toho sa v EU čoraz viac zohľadňuje zodpovedná produkcia živočíšneho pôvodu a úroveň environmentálnej a sociálnej zodpovednosti vo výrobnom reťazci.
Dôraz na zodpovednosť výrobcu sa odráža aj v iniciatívach ako Značka kvality SK a logá BIO a Fairtrade. BIO označenie zaručuje aspoň 95 % ekologických zložiek a prísne pravidlá pre celú reťazec reťazí - od farmára po obchod. Uvedenie týchto log má za cieľ uľahčiť spotrebiteľom orientáciu na trhu a poskytnúť istotu, že výrobok spĺňa environmentálne a zdravotné normy.