Ďalší zo sladkých mandlove receptov. Tentokrát tiramisu. Toto mi chýba.. Odkedy som začala podnikať (už to budú tri roky), na toto hranie sa v kuchyni nezostáva toľko času. Tento konkrétny vznikol veľkou náhodou. U priateľa majú na záhrade hromadu alma paprík a väčšinou ich oni len zavaria. čo je podľa mňa škoda. Tak som ich naplnila, upiekla a pripravila k nej parádnu krémovú omáčku z vinohradníckych paradajok (tých majú tiež naozaj veľa 😀 ).
Fetu popučíme vidličkou, pridáme k nej nadrobno nakrájanú cibuľu, bylinky, paradajku a sušené paradajky. Alma papriky nakrojíme tak, aby sme vybrali jadrovník, ale zachovali si tvar misky. Papriky naplníme feta zmesou, poukladáme ich do zapekacej misky, podlejeme troškou vody a dáme piecť na 190°C na 45minút. Kým sa papriky pečú, pripravíme si krém. Cibuľu nakrájame a zľahka restujeme na troške olivového oleja spolu s rozmarínom. Pridáme nakrájané paradajky, osolíme, okoreníme. Dusíme približne 30minút. Odstavíme, vyberieme rozmarín a rozmixujeme v blenderi. Pridáme sušené rajčiny a bazalku a opäť mixujeme. V prípade potreby dochutíme ešte soľou. Keď máme oba komponenty hotové, môžeme podávať :).
Lesné čučoriedky.. ako dlho snívam o tom, že sa v lete vezmem ich zbierať.. Potom som však náhodou našla riešenie .. V mandlove nám dodávateľ ovocia pozmenil lesné čučky na tie “kanadské”, čo spôsobilo, že naša čučoriedková torta by bola dosť o ničom :(. A potom moja Zuzka našla riešenie. Pochádza totiž od Rožňavy, a tam je čučoriedok ako maku.. No a takto sa u nás odrazu objavilo toľko čučiek, že som ich začala len tak papať. Najčastejšie si ich rozmixujem s banánom a troškou kokosového mlieka na smoothie. Potom ma však napadlo, že čo tak z toho spraviť niečo, čo sa nebude piť ale jesť. Pomocou blendera, smoothie makera alebo ponorného mixéra rozmixujeme čučky, mlieko a javorový sirup na hladkú tekutinu. Pridáme chia, premiešame a necháme napučať pár minút.
Šaláty v lete sú jednoducho “must”. Milujem šaláty, ale tento obzvlášť. Keď som bola malá, zbožňovala som zaváranú kápiu. Pečené papriky sa ošúpu, nakrájajú na plátky, premiešajú s rajčinkami a bazalkou, následne dochutia balsamicom a olivovým olejom. Či už k nemu dáte bryndzu, mozzarelu, kozí syr alebo niečo iné, pochutíte si. To Vám garantujem. Papriky umyjeme, prerežeme pozdĺžne na polovicu/tretiny. Poukladáme ich na plech kožou na horu a jemne okvapkáme olivovým olejom. Pečieme na 200°C cca 20minút. Koža by za ten čas mala sčernať a po vychladnutí ľahko zliezť. Paprikám stiahneme kožu a nakrájame na plátky. Spolu s nakrájanými rajčinkami dáme do misy. Pridáme nasekanú bazalku a dochutíme. Pridáme olivový olej a balsamico.
Volám sa Martina Grňová a názov mandlove som vymyslela v roku 2015 cestou do školy v mojej hlave. Zistila som, že v slove mandľové je láska. A práve o tej mandlove je. Počas štúdia na MAT-FYZe som začala blogovať a aktívne sa venovať vareniu a pečeniu. Mala som totiž zdravotné problémy, ktoré sa mi mi podarilo stravou - bez lepku a laktózy - vyliečiť. Chcela som sa s ľuďmi podeliť o moje skúsenosti a recepty. Po mesiacoch blogovania a záujme ľudí som začala viesť kurzy varenia. Čím ďalej tým viac som si bola istá, čomu sa chcem po škole venovať. A tak som sa po ukončení štúdia dala na podnikanie.
Keďže som to s gastronómiou myslela naozaj vážne a chcela som to dokázať aj svojmu okoliu. Prihlásila som sa do súťaže Masterchef. A vyhrala som ju. Víťazstvo v tejto show mi dodalo odvahu. A tak mandlove môžete nájsť vo svojej obľúbenej kaviarni alebo si ich objednať domov. Na začiatku to bolo riešenie zdravotných problémov, dnes je z toho vlastná značka Mandlove by Martina Grňová. Má svoj vlastný „kávový rituál“, ktorý miluje, vždy jej však v kaviarni chýbal koláč podľa jej gusta. Rozbehla preto svoj biznis a keby ju jej priateľ neusmernil, piekla by snáď 24 hodín denne - dodáva so smiechom.
Martina Grňová chcela byť najskôr učiteľkou matematiky, dnes však (pre nás „našťastie“) vytvára lahodné zdravé koláče na princípe „paleo“ stravovania. Nepoužíva teda žiadne spracované potraviny, ale iba tie čerstvé a prirodzené pre človeka. Chutné koláčiky sme, samozrejme, museli ochutnať. A ak je toto spôsob diéty, určite ideme do toho!
Už od detstva som mala viac zdravotných problémov ako napr. dedične vysoký cholesterol či kvasinkové infekcie. Pre cholesterol som prešla na nízkotučnú stravu, lenže pri tých kvasinkách zas naopak človek nemôže jesť žiadne sacharidy a pridať tuky do stravy. A dostala som aj k rôznym zdrojom, podľa ktorých je aj na vysoký cholesterol dobré jesť zdravé tuky a obmedziť sacharidy. Takže som si zvolila nízko sacharidovú diétu: bez príloh, bez cukru, veľa mäsa, veľa tukov a zeleniny.
Motivovalo ma to k písaniu blogu Foodlover.sk, ktorý sa venuje takémuto stravovaniu. Moje recepty spájajú rôzne trendy, ktoré prichádzali. Chcela som ľuďom ukázať, že jedlo vie byť chutné, kreatívne a zaujímavé. Keď som ja začínala so svojou stravou a blogom, ešte sa toľko nepísalo o bezlepkovej, bezlaktózovej strave a pod. Aj blogerov bolo málo. Takže som písala na túto tému najskôr recepty, potom som začala viesť kurzy varenia. S blogom mi pomáhala aj kamarátka, s ktorou sme hneď po vysokej škole založili firmu. Ona však po čase odišla a ja pokračujem v podnikaní už druhý rok.
Všetky recepty sú tvoje výmysly? Inšpirovalo ťa niečo? Áno, sú to moje nápady. Sledovala som dva blogy o paleo strave- americký a kanadský. Nemám však rada prípravu jedál podľa receptov, nikdy sa ich nedržím a rada si vymýšľam. Vždy som rada varila, a preto som spájala to, čo som už poznala, so zdravšími variantmi. Milujem taliansku kuchyňu, ktorá dbá na čerstvé sezónne suroviny. Tak som si v nej nahradila cestoviny a ryžu zeleninou, ako je cukina, brokolica, karfiol a pod. A tým sa tie klasické jedlá stali ľahšími a o čosi zdravšími.
Kde sa vzala tvoja láska k vareniu? Máte to v rodine? Určite to mám po otcovi. V našej rodine sa vždy veľa varilo. S bratom sme boli úplne rozmaznaní domácou kuchyňou. Brat síce varí podľa receptov, ale baví ho to tiež. Odkedy som sa odsťahovala od rodičov, mama mi stále „mrnčí“, že by chcela jesť moje jedlo (smiech). Pretože keď som prišla zo školy či práce, zavrela som sa na 10 minút do kuchyne, navarila som a mama nechápala, ako to môže byť tak rýchlo a tak dobre to chutí.
Keď varí môj otec, je tam vždy 2 hodiny - je to výborné, ale trvá mu to dlho. To je sen každej mamy. A umyješ aj po sebe riad? To nie (smiech). Našťastie, mám teraz na to ľudí. Keď však musím, tak samozrejme umyjem. Nikto z našej rodiny však nepracuje v tejto oblasti, ani ja som to neplánovala. Keď som začala písať blog, študovala som na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky a chcela som sa vydať úplne iným smerom, chcela som sa stať učiteľkou matematiky. Škola mi dala dobrý základ pre technické veci: najskôr som si programovala stránku, veľmi rada fotím. Nakoniec, aj biznis model som si sama vymyslela.
Rodina spočiatku nebola nadšená z môjho rozhodnutia. Moja mama dodnes nie je nadšená z môjho podnikania. Bola by radšej, keby som mala väčšiu istotu na pracovnom mieste. Počas školy som aj brigádovala v rôznych bankách a poisťovniach, ale všetky peniaze som si odkladala, aby som mohla začať podnikať v gastronómii. Tým, že som v podstate od začiatku rozbiehala firmu z vlastných prostriedkov, bez pôžičiek, strážim si náklady. Vážim si peniaze a je mi ľúto dať financie za niečo, čo nie je nutné.
Je zaujímavé počuť to od 25-ročného človeka. Ja som bola vždy taká. Aj na vysokej škole som nechodila veľmi von, pretože som si šetrila na firmu. A keďže mám tú matematiku v krvi, vždy si prerátam, či sa mi nejaká investícia oplatí. Samozrejme, keď je to potrebné, zaplatím. Musím však vidieť návratnosť a že to má zmysel. Začala si podnikať približne 23-ročná. Odkiaľ vezme mladý človek peniaze na rozbehnutie biznisu? Vždy, keď počúvam príbehy o rozbiehaní firiem v gastronómii, hovorí sa o desiatkach tisícov. Keď sme s kamarátkou rozbiehali náš podnik, povedala som jej: „Nám bude stačiť 6 tisíc eur.“ Tak som to vypočítala a vedela som, že to tak bude. Mala som z brigád našetrených asi 5 tisíc, takže keďže sme to delili na polovicu, ešte som mala aj rezervu. A podarilo sa to. Do podnikania v gastronómii sa človek nemôže pustiť s tým, že hneď zarobí. Trvá to dlho. Mala som šťastie, že som v súťaži Masterchef vyhrala peknú sumu. Tá mi tiež trochu pomohla, ale väčšinu z tých peňazí mám stále odloženú. A chcem ju neskôr investovať.
Aké koláčiky ponúka Mandlove? Vyrábame najmä sladké produkty do kaviarní, podnikov a malé verzie na cateringy. Používame výberové suroviny a naše sladkosti sú bez obilnín, mliečnych výrobkov a rafinovaných potravín. Namiesto toho používame pri výrobe suroviny ako orechy, čerstvé datle, veľa kokosového mlieka. Sladíme kokosovým cukrom, datľami, javorovým sirupom alebo slovenským medom. Máme stálu ponuku, v ktorej je približne 10 toriet. To je taký základ. Všetky sú iné a predstavujú zdravú alternatívu bez múky a mlieka. Sú to moje recepty a vznikli keď som písala na blog.
A ako si môžeme predstaviť, že vzniká tvoj recept? Je to tak, že dostaneš chuť na koláč, tak si upravíš recept a nahradíš niektoré ingrediencie? Naše recepty sú väčšinou o kombináciách chutí, ktoré sa k sebe hodia. Napríklad sme mali veľmi populárnu tortu „Letný pôžitok“, v ktorej bolo spojenie čokolády, malín a raw základu z orechov a kokosu. Z neho sme si odvodili náš súčasný recept na koláč „Letná náruč“ - v ňom je ganache z lesných plodov, čokolády a spodok je tiež raw z mandlí, kokosu a datlí. Veľmi sa k sebe hodia slivky s makom - je to taká slovenská kombinácia - a my sme k tomu pridali ešte kvalitnú horkú čokoládu, ktorá vyrovnáva sladkosť. Žiadny z našich receptov nie je presladený, je cítiť suroviny, z ktorých je vyrobený. Ďalšou obľúbenou kombináciou sú pekanové orechy a javorový sirup. Ja mám veľmi rada koláče na spôsob bábovky alebo s piškótovým cestom. Máme dezert „Nebeská mandľa“: pozostáva z mandľového korpusu, ktorý je sladený iba ďatlami, a na vrchu je náš domáci mandľový nugát. Sme radi, že je tento koláč veľmi obľúbený a človek ho dokáže jesť aj každý deň. Neomrzí, nie je príliš sladký ani priveľmi výrazný.
Svoje koláčiky stále vyrábaš ty sama alebo už máš tím ľudí, ktorí pre teba pečú? Snažím sa stále do tej kuchyne postaviť a piecť (smiech). Mám však už ľudí, s ktorými spolupracujem. Veľmi rada by som spomenula Zuzku, ktorá u nás pracuje stabilne na pevný pracovný pomer. Minulý rok skončila štúdium finančného manažmentu a mala veľmi rada môj blog. A minulý rok, keď sme hľadali výpomoc, jej sestra ju nahovorila, aby sa nám ozvala. Veľmi ma chytilo za srdce, keď mi povedala, že je jej snom pracovať pre mňa. Ešte aj teraz ma to dojme, keď to niekomu rozprávam. Vtedy som ju prijala a doteraz s nami pracuje. Je veľmi šikovná, mnohé veci robí ešte precíznejšie ako ja. Okrem nej mám pár brigádničiek, ktoré nám vypomáhajú. Teraz sme prijali 16 ročné dievča, ktoré k nám priviedol jej otec - baví ju pečenie, tak nech u nás brigáduje. Som rada, že všetky dievčatá, s ktorými spolupracujeme, ich to baví. Nechcela by som zamestnanca, ktorý by to robil iba preto, že je to jeho živobytie. Je to z toho cítiť. Dlho som mala vôbec problém s tým, že to bude vyrábať niekto iný ako ja. Ja to robím s láskou, pretože to je moje. Nemôžem však už stíhať všetko.
Ďalšia časť tejto vety: Ešte pred rokom som vyrábala koláče každý deň - keď niekto zavolal objednávku, okamžite som vyrábala. Potom prišiel môj priateľ a vytvoril systém: teraz zavážame čerstvé koláčiky tri krát do týždňa.
Kde berieš inšpiráciu na názvy koláčikov? S tým sme začali ešte s kamarátkou Kikou. Chceli sme také poetickejšie názvy ako popisné, aby to ľuďom utkvelo v pamäti. Vždy sme si sadli, ochutnali a rozprávali sme si, čo nám to pripomína. Neskôr sme systém trošku pozmenili - vždy je názov dvojslovný, pričom jedno slovo hovorí o hlavnej ingrediencii v tej torte. Napr. Kokosový vánok, Nebeská mandľa, Chrumkavý pekan - vždy je to prevládajúca ingrediencia a pocit či vnem, ktorý príde s tým koláčom.
A názov tvojho blogu a značky? Pri názve firmy bolo mojou inšpiráciou mandľové mlieko. Mandle sú aj veľmi častou ingredienciou v našich koláčoch. Bola som však v Amerike cez projekt Work and travel a keď som nepracovala, najradšej som chodila po kaviarňach. Tam som si zamilovala mandľové mlieko. U nás vtedy ešte vôbec nebolo, preto som uvažovala aj nad podnikaním s ním. Raz mi však cestou do školy napadlo, že v slove „mandľové“ je „love“ ako láska a náš blog sa volal „Foodlover“, čo bolo spojenie. Hneď som si zobrala servítku a nakreslila som si srdce z mandlí. Tak som si povedala, že to je krásna značka a išli sme do toho. Hneď sme zaregistrovali doménu, ešte sme ani nevedeli, že to budú koláče. Zvažovali sme viaceré možnosti, s čím podnikať v gastronómii, ako catering či prednášky o zdravej strave. Nakoniec sme sa však rozhodli pre koláče.
Okrem pečenia sa venuješ ešte aj vareniu tak, ako to bolo na blogu? Stále robím kurzy varenia, zabezpečujeme aj catering pre rôzne firmy. Teraz sme rozbehli aj zážitkové varenie, teda ja varím a ľudia sa na mňa pozerajú, učia sa, inšpirujú. Keď varím, nie je to vždy rýdzo paleo koncept, ale vždy si vyberám čo najlepšie suroviny. Rada podporujem slovenských výrobcov a dodávateľov, ktorí idú vlastnou cestou. Viem, aké to je rozbiehať vlastný biznis, a preto chcem podporiť tých, ktorí robia naozaj dobré veci. Na surovinách nešetrím, pretože si myslím, že to nie je správne. A taktiež by to bolo hneď cítiť. Ľudia nám jedlá chvália, a to si vážim.
Na začiatku si spomínala aj svoje zdravotné problémy. Dá sa povedať, že si sa ich zbavila? To hlavné, čo ma trápilo, úplne ustúpilo, našťastie. Bola som však na seba priveľmi prísna, všetko som si varila. Dlho som sa stravovala takým „čistým“ spôsobom, ale vtedy nastal iný problém: nikde inde som nemohla nič zjesť, pretože mi hneď prišlo zle. A momentálne nemám čas si každé jedlo pripravovať sama. Takže stále vyhľadávam kvalitné jedlo, ale jem aj inde ako doma a nie je to také prehnané ako kedysi. Dám si aj kváskový chlieb, aj rizoto, ktoré milujem či bryndzové halušky zo špaldovej múky. Pri dezertoch však zostávam pri osvedčených receptoch.
Aké sú teda tvoje vízie do budúcna? Čo plánujete? Čítala som čosi o Brne, Prahe a Viedni… Určite by sme chceli naše koláče ponúknuť i zákazníkom v iných mestách po Slovensku. To je reálne asi do jedného roka. Neskôr by sme boli radi, keby sa nám podarilo voziť aj do iných väčších miest. Český a rakúsky trh je však úplne iný ako slovenský a ľudia majú aj iné návyky a chute. Je to teda výzva. Je to moja srdcová záležitosť a veľmi ma teší, keď mi píšu ľudia o tom, ako sa stravujú podľa mojich receptov. Baví ma vymýšľanie receptov a osveta. Najviac energie mi dávajú ľudia na akciách a kurzoch varenia, na ktorých hneď vidím, ako ochutnajú moje recepty a ako im to chutí. Vtedy viem, že to celé má zmysel. Riadiť firmu je jedna vec, ale variť pre ľudí je druhá. Vždy som rada používala zeleninu namiesto klasických príloh. Tento rok sa však dosť vrátila aj ku klasike. Opätovne som si zamilovala zemiaky, ryžu, domáce cestoviny. No najviac sa mi páči aj tak myšlienka kombinácie zeleniny s klasikou. A presne niečím takým sú aj tieto gnocchi.
Tekvicu je dobré piecť, nie variť. Varením totiž na seba naviaže veľa vody a potom do cesta treba pridávať príliš veľa múky na to, aby bolo použiteľné. Tekvicu hokkaidó si prepolíme, vyberieme semiačka rezom nadol pečieme na 180°C cca 30minút - do mäkka. Necháme vychladnúť a rozmixujeme, popučíme do hladka na pyré. Pridáme vajíčko, múku a štipku soli. Množstvo múky naozaj závisí od toho aká tekvica je. Či má dosť škrobu, alebo je viac „vodnáta“. Cesto vypracujeme. Buď si z cesta urobíme „valček“, ten poriadne pomúčime a krájame na gnocchi. Ja som gnocchi tvarovala pomocou malých lyžičiek. Varíme vo vode cca 5minút, resp keď nám vyplávajú na hladinu :). Následne gnocchi opekáme na masle. Tak ich mám najradšej. Opečené gnocchi obalujeme v maku s „cukrom“ alebo ešte k maslu pridáme javorový sirup, na ktorom gnocchi jemne skaramelizujeme a obalujeme v čistom maku bez cukru.
Toto je môj najobľúbenejší letný šalát.. možno je to tým, že ako dieťa som zbožňovala zaváranú kápiu. Tieto jednoduché, chutné a zdravé „balls“ si zamilujete. V mandlove ich pripravujeme pre jednu krásnu bratislavskú kaviareň Mandľa, ktorá sa nachádza v Zuckermandel-i. Postup po videu.
Moje najobľúbenejšie jedlo z detstva… teda jedno z najobľúbenejších :). Pamätám si aká som bola malá, a môj tanier bol plný až po okraj.. Vždy keď sme mali tekvicový prívarok s duseným mäskom a zemiakmi alebo sviečkovú, moja porcia nezodpovedala mojej „veľkosti“ :D. Jednoducho som tieto jedlá milovala a nevedela sa ich dojesť. Moja verzia je o čosi iná.. Krémovú konzistenciu nemá zo smotany a zásmažky, ale z rozmixovanej tekvice :). Také jednoduché, ale za to účinné..
Cibuľku nakrájame na jemno a mäsko na kocky. Cibuľu smažíme cca 10minút do zmäknutia a pridáme mäsko. Sprudka chvíľu opekáme, osolíme a okoreníme. Podlejeme vodou, stačia také 2dcl. Dusíme do zmäknutia. Pri krkovičke mi stačila hodinka. Pridáme papriku a rascu a ešte pár minút dusíme. Dochutíme. Nakoniec pridáme majoránku. Na prívarok si nakrájame cibuľku a cesnak a krátko orestujeme. Pridáme 2/3 tekvice nakrájanej na kocky. Podlejeme troškou vody, osolíme a okoreníme. Dusíme cca 10minút. Rozmixujeme do hladka. Vodu nepridávame, hustotu omáčky chceme iba z rozmixovanej tekvice. Dochutíme citrónovou šťavou. Pridáme nahrubo postrúhanú tekvicu a ešte chvíľu povaríme. Odstavíme, pridáme maslo a nasekaný kôpor.
Zeleninové penne sú jednym z mojich prvých „paleo“ receptov, ktoré som pred rokmi vymyslela. Či už si ich pripravíte s pestom, na štýl aglio olio, pasta alfredo alebo si k nim urobíte omáčku bolognese. Ani neviem, či poznám lepší spôsob využitia bežnej zeleniny. Vegget v tomto roku spustil ku každému balíku aj video návod ako jednotlivé zeleninky použiť. Lebo predsalen to nie sú len také tie typické veci, ktoré všetci poznáme. No a na tento týždeň zavolali ma. Varenie pred kamerou mám fakt rada. A keď Vás vrámci toho môžem aj niečo naučiť, tak to milujem úplne najviac :).
A tak vznikol aj tento recept. Dám sem aj to videjko, no ak sa Vám náhodou nechce pozerať celé, tu je textová verzia receptu. Jednoducho z ingrediencií vymiešame hladké cesto, ktoré postupne opekáme na panvici. Množstvo cesta, ktoré urobíte, závisí od toho, koľko Vás bude. Ja zvyknem robiť tak z 300ml minerálky a 150ml múky pre dvoch. Fava lusky oblanžírujeme ako vo videu alebo pre tú lepšiu verziu ich nasolíme, naolejujeme a pečieme takých 5minút na grile/panvici v rúre na vysokej teplote. Tak aby jemne sčernali a „zhnedli“.
Takto získajú neuveriteľnú arómu a chuť. Zeleninu na hrubo nasekáme a zľahka max 1minút opekáme na panvici či grile. Dochutíme soľou a korením. Aký bol? Čo ma naučil? Jedným slovom, náročný. A pri tom tak krásny. No zároveň som zažila veľkú krízu, prestala som ľúbiť moju prácu, môj sen. Do života mi prišli ľudia, ktorých som tam pustiť nemala. Ľudia, ktorí mi ublížili, parazitovali na mojej láskavosti a naivite. Ľudia, ktorí ma mali opäť niečo naučiť. Prečo učenie tak veľmi bolí, zanecháva toľko rán..
Jednoduchý Gnocchi Salát se Zeleninou bez Masa třeba k Obědu! | Vegan
Chce to len čas? Alebo mi pomôže práve toto..? Rozpísať moje pocity do blogu? Je to ozaj zaujímavé, tento svet. Akoby vždy musela fungovať nejaká zvláštná rovnováha, kde Ti život niečo pridá, inde uberie. Láska.. láska bola to, po čom som najviac túžila. Rok 2021 bol pre mňa rokom lásky. No život nie je rozprávka. Na jednu stranu je život krásny, no na druhú sa to musí niečím vyrovnať. Akoby nemohlo stačiť, že je covid. Dôvod, pre ktorý muselo kopec gastro prevádzok zatvoriť. Už druhý rok sa to s nami ťahalo. Ja som bola a stále som najviac vďačná, že aj napriek covidu sa mandlove darí. Fungujeme, vyrábame, vymýšľame..
Mandlove v roku 2021 oslávilo 6 rokov. 6 rokov je fakt veľa. Až sa mi nechce veriť. Dostala som sa do rebríčku Forbes 30 pod 30. Krásny to pocit, no skutočnosť, ktorá so sebou priniesla aj pocity nepekné. Mimo toho, že som sa pýtala či si to zaslúžim, alebo iní sa ma pýtali ako sa mi to podarilo prišli aj myšlienky typu, čo ďalej? Čo viac sa mi v živote podarí? Čo ak nič viac, nič lepšie a väčšia ma v živote už nečaká..
Nasledovalo obdobie, kedy som si povedala, že mandlove by malo fungovať bezo mňa, a tak som sa dala trochu do úzadia. Niekto by si povedal, aké parádne, konečne viac času pre seba. No keďže nie som typ človeka, ktorý je na niečo takéto zvyknutý, prišli pocity iné. Pocity bezvýznamnosti, pocity zbytočnosti. Takéto obdobie si pamätám, že už som zažila, tieto pocity som nepociťovala prvý krát. Musím veriť, že ak náhodou opäť prídu takéto myšlienky, budem ich vedieť poraziť. Počas týchto myšlienok som sa snažila nájsť záplatu, hľadala som niečo nové.. Nový nápad, nový projekt.. No čas ukázal, že moja motivácia nebola správna, snažila som sa zalepiť problém, pocit, nesprávne vnímanie samej seba.
Nový projekt? No čas ukázal, že moja motivácia je opäť v mandlove. Vďaka tomu som sa vrátila k tvorbe receptov a kurzom varenia. A tak vznikli gnocchi z tekvice a zeleninové variácie, ktoré spájajú zeleninu s klasikou. V roku 2023 sme opäť rozšírili portfólio o nové dezerty a kurzy, a mandlove naďalej rastie.