Július Barč-Ivan patrí k významným slovenským dramatikom a jeho diela sú dodnes aktuálne. Jedným z jeho najznámejších diel je veselohra Mastný hrniec, ktorá satiricky zobrazuje spoločenské pomery a ľudské vlastnosti ako karierizmus, pokrytectvo a honbu za mocou. V tomto článku sa pozrieme na rôzne divadelné inscenácie tejto hry a ich recenzie.
O diele Júliusa Barča-Ivana
Július Barč-Ivan (1909 - 1953) bol slovenský dramatik, ktorý písal komédie aj tragédie. Vyštudoval za evanjelického kňaza, neskôr pracoval v Matici Slovenskej. Jeho hra Mastný hrniec je satirickou komédiou, ktorá sa odohráva v mestečku Ťuťotín, čo je akési novodobé Kocúrkovo. Hra je založená na omyle a zámene postáv. Autor v nej zobrazil pomery v prvých rokoch klérofašistickej Slovenskej republiky, pričom sa zameral na skupinu ľudí, ktorí sa snažili intrigami a podlízavosťou získať výhodné postavenie v novej spoločnosti.
Premiéra a zákaz hry
Mastný hrniec mal premiéru v Slovenskom národnom divadle (SND) 9. marca 1940 v réžii F. Hoffmanna. Pre svoju údernosť a ostrú satiru bola inscenácia po premiére okamžite stiahnutá z repertoáru SND a bolo zakázané uvádzať ju na profesionálnych scénach po celom Slovensku.
Inscenácie po roku 1989
Po páde komunistického režimu sa Mastný hrniec vrátil na divadelné dosky a dočkal sa viacerých inscenácií. Jednou z nich bola aj inscenácia v Štátnom divadle Košice v októbri 2010 v réžii Michala Spišáka, kde v titulnej postave profesora Svetozára Babíka zažiaril Stanislav Pitoňák.
Recenzia inscenácie Štátneho divadla Košice (2010)
Dramaturgia Štátneho divadla Košice už niekoľko sezón robí záslužnú výchovno-edukačnú prácu, keď do repertoáru divadla včleňuje slovenskú dramatiku. Časovo veľmi vhodne predvolebne zakomponovaná premiéra hry vedie aj k otázke, nakoľko sa realizátori touto inscenáciou pokúsili o aktualizáciu a reflexiu doby, keďže v hre Barča-Ivana ide predovšetkým o smutno-smiešnu kritiku karierizmu a honby za spoločenským statusom. Dnes by sa dalo povedať, že ide o snahu stať sa za každú cenu celebritou.
Na pripomenutie známeho deja postačí niekoľko viet. Pokojnú hladinu mestečka rozvlní dôležitá správa z rádia, že novým ministrom financií sa stáva miestny profesor botaniky Svetozár Babík. Táto informácia zmení správanie obyvateľov, samotnej rodiny, a teda aj sled nasledujúcich udalostí. Zatiaľ čo samotný profesor je zo správy šokovaný a táto funkcia je pre neho neprijateľná, ambície jeho manželky sa „konečne“ začínajú napĺňať. V mestečku nastane panika a nekalým praktikám, ako sa dostať čo najbližšie ku korytu, v tomto prípade mastnému hrncu, niet konca. Z neobľúbeného profesora sa razom stáva hviezda. Ako sa k nemu správať? Čo možno od neho očakávať? Rozuzlenie celej zamotanej situácie je samozrejmé a logické - ide o menovca. Verejná mienka sa znova obracia proti Babíkovcom, sú znova ponížení. Avšak prekvapenie čaká na všetkých posmievačov, keď sa príde na to, že ministrom sa stal Babíkov brat.
Inscenácia v Štátnom divadle Košice
Režisér Michal Spišák prišiel so zaujímavou režijnou koncepciou, ktorou chcel jemne nabúrať stereotypy košického inscenovania klasiky. S vtipom a množstvom nápadov sa pohrával nielen v rovine textu, ale aj v rovine vizuálnej. Pri práci s hercami však už nebol až taký objavný, pretože im neponúkol (možno to text neposkytoval) priestor na vymyslenie niečoho nového v hereckej tvorbe. Je ale veľmi pozitívne, že priestor dostali predovšetkým herci strednej a mladej generácie.
Herecké výkony
- Stanislav Pitoňák v úlohe Svetozára Babíka siahol štandardne do svojej hereckej výbavy. Komicky rozohráva mizanscény so svojou manželkou Mahulienou.
- Dana Košická hrá ambicióznu, spoločnosťou nedocenenú manželku „obyčajného“ profesora.
- Ivana Feníková hrá ich dcéru Vieru; je pre ňu výrazne náročné vyhodiť sa medzi „lolitkou“ a vyzretou mladou ženou.
- Hasičský veliteľ Pupčok a Haňka sú epizodné postavy, ktoré svojím temperom a humorom dopĺňajú komický tón hry.
- Tri dámy v podaní Tatiany Polákovej, Adriany Ballovej a Michaely Sepešiovej predstavujú vizuálnu a hereckú silu inscenácie.
Veľmi peknú hudbu skomponoval Dano Heriban a texty piesní napísal. Scéna Štefana Hudáka a kostýmy Evy Kleinovej dotvárajú štýlový a moderný rámec textu, ktorý posúva diváka k rozprávkovosti a jemnému humoru. Priestor na scéne a pohľadnica mesta Ťuťotín vytvárajú univerzálnu atmosféru pre slovenské publikum.
Historický kontext a cenzúra
Premiéru Mastného hrnca mala Slovenskom národnom divadle 9. marca 1940, v ére Slovenského štátu v réžii Ferdinanda Hoffmanna. Inscenáciu pre jej údernosť a ostrú satiru po premiére okamžite stiahli z repertoáru. Kritika mastnohrnčiarstva a spoločenských pomerov sa ukázala ako citlivá téma pre politickú vrchnosť. Počas tejto éry bolo zakázané uvádzať hru na profesionálnych scénach po celom Slovensku. Dôvody sa viažu k obavám z politického podkresu a k tomu, že hra otvorene komentovala morálne zlyhania a mocenské mechanismy spoločnosti.
Nadčasovosť Mastného hrnca
Hra v sebe obsahuje univerzálne posolstvo o nemenlivom ľudskom charaktere, pokrytectve a pätolizačstve. Mastný hrniec je považovaný za jednu z najlepších slovenských veselohier a ukazuje, že najlepší kritikou často býva satira, a vtip sa dá nájsť aj v slzách. Mestské divadlo Košice predstavilo záznam inscenácie prostredníctvom Cinema Theatre a publiku ponúka prístup cez YouTube kanál divadla Košice, vždy v pondelok a štvrtok o 20:00.
Historický kontext a vývoj drámy na Slovensku
Dráma ako literárny druh sa na Slovensku vyvíjala s určitým oneskorením. Po otvorení prvého ochotníckeho divadla v Liptovskom Mikuláši a neskoršej inštitucionalizácii vznikli moderné postupy a expresionizmus, ktoré vplyvom Ivana Stodolu a Júliusa Barča-Ivana ovplyvnili dramatickú tvorbu. Mastný hrniec, ako spoločensky zameraná komédia, zostáva dôležitým odkazom o tom, ako moc zmení postavy a ako satira môže odhaliť skutočné charaktery a morálne výhybky spoločnosti.
Málo známe detaily a ďalšie spojitosti
Dnes by sa dalo povedať, že Mastný hrniec je nielen komická, ale aj reflexívna hra o tom, ako ľudia reagujú na fikciu moci a slávu. Premiéra a následné zákazy nás neodrádzajú od skúmania významu diela, ktoré aj po desaťročiach ostáva aktuálne a živé. Mastný hrniec sa tak stal nielen reliktom minulosti, ale aj podnetom pre súčasné dievačné formy a interpretačné prístupy.
Hlavné postavy a motívy v diele
- Svetozár Babík - stredoškolský profesor biológie, neskôr minister financií, ktorý sa stane terčom spoločenskej hystérie.
- Mahuliena - manželka Babíka, ambície a túžba po spoločenskom uznaní.
- Vierka - ich dcéra, hľadanie rovnováhy medzi rodinnými očakávaniami a morálnymi hodnotami.
- Babíkov brat Miloš - skutočný ministrom koho sa stane?
- Ostatné postavy - predstavitelia mesta, ktorí sa snažia získať čo najväčší podiel z „mastného hrnca“.
Možnosti ďalšieho čítania a iné inšcenácie
- Inscenácie po roku 1989 v Košiciach a na Slovensku predstavujú moderné interpretačné prístupy s dôrazom na súčasné spoločenské otázky.
- Košické a trenčianske divadlá rozvíjajú slovenskú dramatickú tvorbu moderným spôsobom a zrkadlia aktuálne spoločenské témy.