Cieľom zavádzania príkrmov je postupne k dojčeniu pridávať inú tuhú stravu. Dieťa má aj po 6. mesiaci naďalej získavať materské mlieko z prsníka počas dojčenia. Cieľom zavádzania príkrmov je uspokojiť jeho prirodzenú túžbu naučiť sa jesť tak, ako to robia dospelí. Z tohto dlhého úvodu k odpovedi na vašu otázku vyplývajú tieto skutočnosti: cieľom zavádzania príkrmov je postupne k dojčeniu pridávať inú tuhú stravu - nemusíte teda bábätku dávať ani vaše odsaté mlieko a už vôbec nie umelé mlieko.
Z toho vyplýva, že cieľom zavádzania príkrmov nie je trápiť matku odstriekavaním alebo odsávaním vlastného mlieka, ktoré má potom matka znehodnocovať miešaním do príkrmov. Umelé mlieko má byť používané ako núdzová náhradná výživa pre bábätká, ktoré nie sú dojčené a ešte nemôžu jesť príkrmy. Pre dieťa, ktoré ho nepotrebuje, prináša zbytočné zdravotné riziká. Je naozaj úplne zbytočné ho dávať vášmu dieťaťu.
Ak chcete dieťaťu podávať mlieko pre prípravu príkrmu, môžete použiť to, ktoré bežne doma používate, napríklad kravské mlieko. Dojčené dieťa, ktoré má byť naďalej po 6. mesiaci dojčené, aj po skončení výlučného dojčenia získava „mliečne výrobky“ z materského mlieka a z výživového hľadiska nepotrebuje žiadne ďalšie mlieko, či mliečne výrobky, napr. jogurty. Materské mlieko je omnoho kvalitnejšie než akýkoľvek jogurt, a to aj z hľadiska obsahu probiotík.
Pri príprave stravy (kaše, polievky atď.) môžete používať kravské mlieko, ak to tak bežne robíte aj pre ostatných členov rodiny. Kaše vôbec nemusia byť súčasťou vášho jedálnička. Rozhodnutie o podávaní kaše by malo byť takisto vašou voľbou týkajúcou sa zdravej výživy. Kaša nie je jedlo, ktoré bežne konzumujú dospelí ľudia a z tohto pohľadu ju nepotrebuje ani bábätko.
Ak máte chuť pre svoje bábätko variť kaše, nemusíte kupovať kaše v obchode (obzvlášť tie drahé instantné, kupované), nie sú pre dieťa žiadnou nevyhnutnosťou. Kaša sa dá uvariť doma z rôznych obilnín (ryža, kukurica, ovsené vločky, pohánka, proso atď.), a pre prípravu kaše navyše vôbec nemusíte použiť akékoľvek mlieko, kaša sa dá pripraviť aj rozmixovaním uvarenej obilniny s vodou, prípadne môžete na večeru dať bábätku čokoľvek iné, čo by ste bežne na večeru jedli. Kaša nie je žiadne magické jedlo, ktoré má byť súčasťou zdravého jedálnička dieťaťa.
Kaše sú zvyčajne tretím jedlom, ktoré deťom zaraďujeme do stravy. Hoci sa traduje, že ak dáte dieťaťu kašu na noc, bude lepšie spať - neplatí to. Často platí pravý opak, pretože deťom kaša „leží“ v žalúdku, a preto nevedia spať. Ak sa rozhodnete podať dieťaťu kašu, mali by ste mu ju dať asi 2 hodiny pred plánovaným uložením na spánok, aby ju ešte stihlo stráviť.
Instantné kaše sú zväčša vyrobené s prídavkom kravského mlieka, čo nie je s ohľadom na možný vznik alergií veľmi vhodné. Príliš veľké množstvo cukru v mliečnych kašiach vedie k návyku na sladké jedlá a k nadmernému energetickému obsahu, čo môže mať za následok zvýšenú hmotnosť dieťaťa.
Na začiatok sú vhodné kaše ryžová, kukuričná alebo pohánková. Neskôr môžete pridať kašu z ovsených alebo pšeničných vločiek, prípadne krupičnú - veľmi riedku kašu. Pri ryžovej aj pohánkovej kaši vám dobrú službu urobí ponorný mixér, aby ste kašu mali v pomerne hladkej konzistencii.
Instantné kaše môžete kúpiť aj nesladené, napr. kukurično - pšenovú. Prípadne kašu prosnú. Tie potom stačí rozmiešať s vodou, pridať obľúbené ovocie, alebo jogurt (podľa veku dieťaťa) a večera je hotová. V žiadnom prípade nepoužívajte na prípravu kaše kravské mlieko, ani polotučné alebo nízkotučné mlieko!
Odporúčanie, s ktorým ste sa stretli, je jedným z prejavov neetického marketingu výrobcov umelej výživy. Umelé mlieko používané po 6. mesiaci (vrátane umelého mlieka, ktoré sa nachádza v instantných kašiach) obsahuje bežnú bielkovinu kravského mlieka, presne tú istú bielkovinu, ktorá sa nachádza v klasickom kravskom mlieku. Ak je teda nutné, aby sa bábätko stretlo s bielkovinou kravského mlieka, stačí, aby sa mu do príkrmov pridávalo bežné kravské mlieko alebo aby konzumovalo výrobky z kravského mlieka.
Všeobecne sa odporúča detičkám do 9. mesiacov veku najskôr ponúknuť materské a umelé mliečko (8. mesiac okolo 600 ml denne, 10. mesiac okolo 400 ml denne), až potom ponúknite rôzne druhy potravín. Od 10. mesiaca to spravte opačne - najskôr ponúknite tuhú stravu, až potom nechajte bábätko dojesť sa materským či umelým mliečkom.
Klasicky sa živočíšne mlieka odporúčajú zavádzať do jedálnička detí po ukončenom prvom roku života. Sú zdrojom mnohých vitamínov a minerálov, aj zdrojom tuku a ďalších látok. Odporúča sa opäť siahať po plnotučných, čistých, teda neochutených aj nesladených. Netreba cukor ani soľ.
Do jedálnička najmenších však rastlinné mlieka zavádzať nutne nemusíte. Všetky rastlinné mlieka sú priemyselne vyrábané a nie sú vhodnou alternatívou pre dojčatá do roka na zavedenie daného druhu potraviny, ale ani bezprostredne po z. čo sa týka rastlinných mliek po 1. roku života, tak by som ich dovolila, ale v jedálničku dieťaťa naozaj nie sú nevyhnutnosťou.
Do 12. mesiacov veku sa u detí ale vyhnite zavádzaniu kozieho a ovčieho mlieka rovnako ako kravského a nepasterizované, surové mliečko do jedálnička do 1. roka určite nepatrí.
Možno sa u vás doma plnotučné výrobky ani nevyskytujú a dávate prednosť tým polotučným a nízkotučným. Myslite na to, že čím menej tuku mliečko a mliečny výrobok obsahuje, tým viac obsahuje sacharidov. Tuk navyše deti potrebujú - ak im ale chcete predstaviť u vás doma sa nachádzajúce tieto potraviny, počkajte do minimálne 2. roku života dieťatka.
Vápnik a dôležité vitamíny aj z iných zdrojov ako mlieko.
V dnešnej dobe je pomerne častý jav intolerancie mliečnych výrobkov. V tomto smere je najdôležitejšia prevencia správnym stravovaním sa počas tehotenstva a zavádzania prvých príkrmov. Dôležité je však vedieť, že pre príjem vápnika nie sú mliečne výrobky v jedálničku nevyhnutné.
Krupicová kaša recept
Mlieko nie je tekutina, ale potravina.
