Najzaujímavejšie ryby oceánov

Hĺbkové more je pre človeka stále neprebádaná oblasť, ktorá neprestáva fascinovať svojimi dobre ukrytými pokladmi. Podľa morského biológa Roberta Hofrichtera až deväťdesiatsedem percent hĺbkového mora ešte nikto nikdy nevidel. Svetlo pohlcujú tak účinne, že aj na priamom svetle vyzerajú len ako siluety bez tvarov alebo rysov. Slnečné lúče veľmi dobre osvetľujú morskú vodu do hĺbky 20 m, neprejdú však ďalej než do hĺbky 200 m. V tak hlbokom prostredí je jediným zdrojom svetla bioluminiscencia, teda vyžarovanie svetla živým organizmom.

Ultra-čierne ryby

Vedci objavili ryby s ultra-čiernym pigmentom, ktoré pohlcujú viac ako 99,5 percent svetla. Z tímu vedcov si neobvyklú čiernu farbu rýb ako prvá všimla spoluautorka štúdie publikovanej v časopise Current Biology, Karen Osborn. Keď sa snažila zachytiť ryby na fotoaparát a kategorizovať ich, nedarilo sa jej to ani za pomoci najlepšej technológie. Experti zistili, že tento pigment sa v koži ultra-čiernych rýb nenachádza náhodne, ale je usporiadaný špeciálnym spôsobom. Pigmentové bunky sú tvorené husto nahromadenými priestormi známymi ako melanozómy. Tie vďaka svojej veľkosti, tvaru a umiestneniu plytvajú len veľmi malým množstvom svetla. Zo všetkých vynikala ryba z radu čertotvarých. Táto ryba pohltila až 99,95 percenta všetkého svetla. Pre porovnanie, momentálne je najznámejším ultra-čiernym náterom Vantablack, ten absorbuje 99,65 percent svetla. Výskumníci z MIT tvrdia, že sa im minulý rok podarilo omylom vytvoriť zatiaľ najtemnejší materiál, ktorý absorbuje 99,96 svetla. Ak by sa použil podobný spôsob usporiadania pigmentu, ako majú niektoré hlbokomorské ryby, mohla by byť výroba ultra-čiernych materiálov lacnejšia.

Fascinujúce tvory oceánov

Príroda na Zemi je rozmanitá, od salamandier, cez korytnačky, až po morské živočíchy. Náš rebríček vám predstaví niektoré z najkrajších a najzaujímavejších rýb, ktoré obývajú svetové oceány.

Klaun očkatý (Amphiprion ocellaris)

Klaun očkatý je malá morská rybka žijúca v teplejších vodách Tichého a Indického oceána. Preslávil ho najmä film Hľadá sa Nemo, no aj bez filmovej slávy by si svojím vzhľadom a spôsobom života právom zaslúžil miesto medzi najzaujímavejšími tvormi oceánov. Klaun žije v malých skupinách, kde vládne prísna hierarchia. Najväčšia ryba v skupine je vždy samica, ktorá je dominantná. Po nej nasleduje samec a potom mladšie jedince. V prípade, že samica uhynie, dominantný samec sa dokáže premeniť na samicu a prevziať jej rolu.

Antennarius striatus

Antennarius striatus je druh známy svojim pozoruhodným vzhľadom a jedinečným správaním. Dorastá do dĺžky 15 až 25 centimetrov a jeho telo pokrývajú vlákna podobné vlasom v odtieňoch modrej, žltej, hnedej, zelenej i čiernej. Vďaka nim dokáže splynúť s prostredím, čo z neho robí majstra kamufláže. Ich lovecká stratégia je rovnako fascinujúca ako ich vzhľad. Na hlave totiž majú špeciálne prispôsobenú plutvu (prútik) zakončený návnadou (esca), čo je zhluk jemných vlákien rôznych farieb. Tou napodobňujú vzhľad a pohyb malej koristi, ako sú červy, riasy alebo krevety. Esca je nehybná, ale prútik, na ktorom je pripevnená, sa veľmi jemne pohybuje, takže láka potenciálnu korisť.

Costasiella kuroshimae

Costasiella kuroshimae je fascinujúci druh morského ulitníka, ktorý patrí do skupiny Opistobranchia. Je veľmi malý, dosahuje maximálnu veľkosť len 1-2 centimetre a jeho telo je pokryté jemnou, transparentnou kožou, ktorá má na svojom povrchu množstvo malých výbežkov pripomínajúcich lístky. Tento tvor, ktorého vďaka roztomilej podobe prezývajú aj „Ovečka Shaun“, dokáže chloroplasty prijímať zo svojej potravy (konkrétne zo zelených rias druhu Codium) a uložiť ich vo svojom tele.

Glaukus atlantický (Glaucus atlanticus)

Glaukus atlantický je malý tvor, ktorý dorastá do dĺžky len asi 5 centimetrov, no jeho žiarivá modrá farba a zaujímavý tvar ho robia veľmi ľahko rozpoznateľným. Nevyniká však len svojim výzorom, ale aj schopnosťou získavať toxíny zo svojich obetí, ako sú medúzy. Po ich konzumácií si uchováva ich jedovaté bunky, ktoré následne využíva ako svoju vlastnú obrannú zbraň. Ohroziť dokáže dokonca aj človeka. Keď sa dostane kontaktu s pokožkou, môže spôsobiť nielen jej začervenanie a podráždenie, ale dokonca aj nevoľnosť, bolesť a zvracanie. V niektorých prípadoch môže dôjsť k alergickým reakciám alebo miernym popáleninám, ale vážnejšie zdravotné problémy sú zriedkavé.

Kreveta mantis (Odontodactylus scyllarus)

Krevety obvykle nepatria k najkrajším obyvateľom morí a oceánov a zvyčajne neohúria ani svojou silou. Odontodactylus scyllarus alebo mantis je však výnimkou, potvrdzujúcou pravidlo. Predovšetkým však vyniká veľkými kliešťami, ktoré sú pri útoku schopné generovať obrovskú rýchlosť a silu. Krevety sú schopné udrieť nimi rýchlosťou až 80 km/h (približne 22 m/s) a rozbiť tvrdé škrupiny morských živočíchov, ako sú krabie panciere alebo morské ulity.

Krídlovec ohnivý (Lionfish)

Krídlovec, po anglicky lionfish (levia ryba) sa v oceánoch a moriach vyskytuje hojne. Ryba menom krídlovec, sa v oceánoch a moriach vyskytuje hojne. Až tak hojne, že ju musia systematicky odstraňovať a hovoria mu „potkan oceánov“. Hovorí sa mu tak preto, lebo je schopný množiť sa závratnou rýchlosťou a zožerie prakticky všetko, čo nezožerie jeho. Je to invázny druh ryby. Tento druh ryby pochádza z Indického a Tichého oceánu, ale postupne sa rozšíril aj do Atlantického oceánu a Stredozemného mora. Jedovaté ostne krídlovca mu poskytujú obranu proti predátorom, čo ešte zhoršuje situáciu. Rybu, lepšie povedané jej nepriaznivé dopady, si všimli aj ďalšie celosvetové médiá či tlačové agentúry, ako napríklad francúzska AFP (Agence France-Presse). „Je to krásne, ale musíte to zabiť,“ znie jasný odkaz v tomto článku. Tento druh rýb má navyše schopnosť rýchleho rozmnožovania, pričom samica môže produkovať až 30 000 vajíčok každé štyri dni, čo prispieva k jeho rýchlemu šíreniu. Potkan oceánov sa usadil v Chorvátsku. V posledných rokoch bol krídlovec zaznamenaný aj v chorvátskych vodách pri ostrove Korčula a Vis. Očakáva sa, že kvôli zmenám v teplotách oceánov sa krídlovec bude v Chorvátsku vyskytovať ešte častejšie.

Žralok veľkoústy

Žralok veľkoústy patrí k vzácnemu druhu žralokov. Pohybuje sa v hĺbke 135 až 150 metrov, jeho veľkosť je najčastejšie približne 5 metrov. Živí sa drobnými kôrovcami a planktónom. Obýva vody Atlantického oceána či Indického oceána.

Bizarné ryby hlbín

Hlbiny morí a oceánov sú rozsiahle a tajomné. O mnohých živočíchoch, ktoré v nich žijú, nemáme príliš veľa informácií. Prežívajú totiž v takých extrémnych hĺbkach, že ich štúdium je mimoriadne náročné. V tomto článku ti predstavíme 10 bizarných rýb, ktoré pútajú pozornosť svojím vzhľadom, ale aj nemalou zlovestnosťou.

Sliznatá ryba

Sliznatá ryba bola, len tak mimochodom, svojho času prekrstená na „najškaredšie zviera na svete“. Ryba obýva hlboké vody v blízkosti Austrálie a Tasmánie. Telo sliznatej ryby je tvorené rôsolovitou hmotou, ktorá jej umožňuje vznášať sa nad morským dnom. Často sa stáva vedľajším úlovkom rybárov, ktorí svoje siete ťahajú po morskom dne.

Dračia ryba

Desivo vyzerajúca Dračia ryba žije v temných hĺbkach morí a oceánov. Hoci sú tieto ryby pomerne malé (15-26 centimetrov), patria k nebezpečným predátorom a dokážu skonzumovať aj extrémne veľké živočíchy.

Veľkozubec

Veľkozubec je ďalšia mrazivo vyzerajúca ryba. Sú pre ňu charakteristické obrovské ústa a dlhé ostré tesáky. Tie sú také veľké, že sa nezmestia do vnútra úst. Veľkozubce dorastajú do dĺžky asi 30 centimetrov a živia sa najmä malými rybami a kôrovcami.

Čert americký

S pozoruhodnou rybou Čert americký si sa mohol stretnúť napríklad v animáku Hľadá sa Nemo. Čert americký je najznámejší svojím svetielkujúcim výčnelkom na hlave, ktorým láka obete. Obýva totiž tie najväčšie hĺbky oceánov, kam svetlo nepreniká.

Fangtooth

Ryba s anglickým názvom Fangtooth žije v extrémnych hĺbkach 5000 metrov. Niektoré mladé ryby sa však nachádzajú aj v blízkosti hladiny. Fangtooth väčšinou dorastá do dĺžky 18 centimetrov. Na jej jedálničku sa nachádzajú iné menšie ryby, napríklad tuniak a marlín.

Hairy frogfish

Je pravdou, že ryby druhu Hairy frogfish sa nenachádzajú vo veľkej hĺbke. Dorastajú do dĺžky 22 centimetrov. Väčšinou obývajú plytšie oblasti, prípadne koralové útesy.

Boxfish

Zaujímavá rybka Boxfish má (ako už názov hovorí) tvar škatuľky. Nájsť ich môžeme napríklad v Indickom či Pacifickom oceáne, prípadne aj v častiach Atlantického oceánu. Ich dĺžka je 45 centimetrov.

Pufferfish

Pufferfish je prudko jedovatá ryba, ale niektoré jej časti sú vyhlásené delikatesy a konzumujú sa napríklad v Japonsku. Je však veľmi dôležité, aby kuchári narábali len s časťami, ktoré sú konzumovateľné. Aj napriek tomu však ide o jedny z vôbec najjedovatejších stavovcov na svete.

Najhlbšie žijúca ryba

Vedcom sa podarilo juhovýchodne od Japonska zachytiť na videozáznam rybu plávajúcu v rekordnej hĺbke viac než osem kilometrov. Podľa dostupných poznatkov ide o najhlbšie žijúcu rybu vôbec. V pondelok na to upozornili vedci z Tokijskej univerzity a Západoaustrálskej univerzity. Najhlbšie žijúcu rybu patriacu do zatiaľ neznámeho druhu morských slimákov z rodu Pseudoliparis sa podarilo nafilmovať v hĺbke 8336 metrov v tichomorskej Boninskej priekope. The Guardian pripomína, že v súčasnosti je známych približne 400 druhov morských slimákov, ktoré obývajú plytké vody i najhlbšie miesta oceánov. Podľa vedcov sa tieto živočíchy dokážu prispôsobiť špecifickým podmienkam, ktoré na dne oceánu panujú. "Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa hlbokomorským slimákom darí prežiť v takej hĺbke, je fakt, že nemajú plynový mechúr, ktorý by pri takom tlaku len ťažko fungoval," povedal vedúci expedície Alan Jamieson. Monty Priede z Aberdeenskej univerzity povedal, že 30-centimetrové ryby boli prekvapivo „pekné“. Alan Jameson, zapojený do výskumu, povedal: „Bolo mi cťou vidieť túto rybu. Najhlbšie sa zatiaľ nachádzala ryba Abyssobrotula galatheae, ktorú vytiahli z hĺbky 8 km v roku 1970. Bola však mŕtva. Projekt Hadeep začal v roku 2007 ako spolupráca medzi Aberdeenskou a Tokijskou univerzitou s cieľom rozšíriť naše obzory o biológii v najväčších hĺbkach svetových oceánov od 6000 do 11000 metrov. Vedci môžu tieto hĺbky skúmať vďaka špeciálne navrhnutým vozidlám na diaľkové ovládanie vybavených kamerami. „Je otázkou, ako môžu žiť živočíchy v takých hĺbkach,“ povedal prof. Priede, ktorý sa angažuje v projekte. „Sú tam tri problémy. Prvým je potrava, ktorá je veľmi vzdialená. Potom je to vysoký tlak, na ktorý musia byť živočíchy pripravené množstvom fyziologických modifikácií. Pozorovaný druh rýb ale zjavne prekonal všetky spomínané problémy. „Tvory sme videli v hĺbke 7703 metrov - a objavili sme početnú skupinu. Môžeme sa domnievať, že šlo o rodinné spoločenstvo, čo kladie otázku existencie nejakého druhu rodičovskej starostlivosti,“ povedal Priede. „Mysleli sme si, že tam dole budú ryby takmer neaktívne a budú sa snažiť ušetriť čo najviac energie. Vedci veria, že pri ďalšej expedícii v roku 2009 nájdu ešte viac rýb.

tags: #najzaujimavejsia #ryba #v #oceanoch