Pestovanie netradičnej zeleniny a ovocia na Slovensku: od výziev k potenciálu a udržateľnosti

Sektor pestovateľstva zeleniny na Slovensku v roku 2024 prechádzalo obdobím stabilizácie, ktoré naznačilo mierne zlepšenie v sektore. Po rokoch poklesu produkcie a zmenšovania pestovateľských plôch sa podarilo tento negatívny trend zastaviť a naštartovať pozitívne zmeny. Zvýšil sa rozsah pestovateľských plôch a produkcia viacerých druhov zeleniny, ako napríklad mrkvy, karfiolu a kapusty, vykázala mierny rast.

Ministerstvo pôdohospodárstva vyčlenilo viac ako 170 miliónov eur na podporu chovu zvierat a pestovania ovocia a zeleniny. Objem pomoci pre špeciálnu rastlinnú výrobu, kam patrí aj pestovanie zeleniny, bol navýšený z pôvodných 8 na 13,5 milióna eur. Napriek uvedeným pozitívam pretrvávajú v sektore viaceré problémy. Slovenské zeleninárstvo zaostáva pozadu v porovnaní s krajinami regiónu V4. Poľsko, Maďarsko i Česko investujú do rozvoja poľnohospodárstva výrazne vyššie percento HDP, čo sa odráža na ich konkurenčnom postavení.

Zeleninárstvo na Slovensku stále trpí kritickým nedostatkom sezónnych pracovníkov. Inštitút príležitnostnej práce, ktorý síce existuje, nie je dostatočne flexibilný a konkurencieschopný. Krajiny ako Poľsko či Maďarsko podporujú pracovný trh špecifickými benefitmi pre sezónnych pracovníkov - od zjednodušených pracovných povolení až po daňové úľavy. Na Slovensku viac ako 60 % spotrebovanej zeleniny pochádza z dovozu, prevažne z krajín EÚ.

Časť dovozu by mohla byť pokrytá domácimi pestovateľmi, avšak absencia účinných marketingových kampaní pre slovenské produkty znižuje ich dostupnosť v obchodných reťazcoch. Iba 27 % Slovákov konzumuje ovocie a zeleninu denne, pričom len desatina z nich dosahuje odporúčané množstvo 400 gramov denne. Pestovatelia stále čelia problémom s prístupom k vode a zavlažovaniu, najmä počas suchších letných mesiacov.

Posilniť podporu pre závlahové projekty: Prostredníctvom jasného dotačného plánu a prípravy pilotných projektov v regiónoch s nedostatkom vody by bolo možné výrazne zvýšiť odolnosť pestovateľov voči klimatickým zmenám. Napr. Daňové úľavy na investície do skleníkov a fóliovníkov: V Maďarsku a Česku boli zavedené daňové zvýhodnenia pre pestovateľov, ktorí investovali do zakrytých pestovateľských plôch.

Flexibilita zamestnávania sezónnych pracovníkov: Zavedenie funkčného inštitútu príležitostnej práce. Uľahčenie zamestnávania sezónnych pracovníkov by pomohlo riešiť nedostatok pracovnej sily počas zberu úrody. Podpora ekologického zeleninárstva: Rok 2025 môže byť rokom pre začiatok výraznej podpornej schémy pre ekologické pestovanie zeleniny. Rok 2024 bol dôkazom toho, že slovenské zeleninárstvo má potenciál, no vyžaduje si systematickú podporu a jasnú víziu.

Ak chceme dosiahnuť vyššiu potravinovú sebestačnosť a konkurencieschopnosť, musíme sa zamerať na rozšírenie produkčných plôch, motiváciu mladých pestovateľov, modernizáciu fariem a podporu domácich produktov. Spolupráca medzi pestovateľmi, štátom a spotrebiteľmi bude kľúčová. Naším cieľom je, aby sa pestovanie zeleniny stalo nielen ekonomicky stabilným odvetvím, ale aj silným pilierom zdravého stravovania a environmentálnej udržateľnosti.

Rok 2025 je príležitosťou na zavedenie zásadných zmien a opatrení, ktoré môžu priniesť dlhodobý pozitívny dopad. Pestovatelia zeleniny a zemiakov majú oproti konvenčnej poľnohospodárskej výrobe niekoľkonásobne vyššie náklady na založenie a pestovanie plodín.

Pestovanie zeleniny a zemiakov je taktiež výrazným spôsobom ovplyvňované poveternostnými podmienkami, najmä úhrnom prírodných zrážok, ktoré padnú na danej lokalite, v danom ročníku. Aktuálna situácia na poliach poukazuje na vysokú hladinu spodnej vody. Aj v roku 2023 bola vysoká zásoba zimnej vlahy, o ktorú sa zaslúžil predovšetkým na zrážky bohatý mesiac január.

V južných lokalitách začal výsev zeleniny a výsadba zemiakov. Nemenej dôležitý bol priebeh leta z hľadiska teplôt a zrážok. Pestovanie konzumných zemiakov a zeleniny na Slovensku je alokované do teplejších pestovateľských oblastí s možnosťou využitia závlah, kde sa v súčasnosti vyrába viac ako polovica konzumných zemiakov a podstatná časť zeleniny. Zvyšok produkcie je rozložený v ostatných krajoch u väčších či menších pestovateľov, ktorí väčšinou nemajú prístup k závlahám.

Zahraničná konkurencia nespí a štáty, ktoré si uvedomili nevyhnutnosť podporovať sektor špeciálnej rastlinnej výroby (zelenina, zemiaky, ovocie, vinohrady) majú pred nami náskok. Bohužiaľ, na Slovensko ročne dovážame ročne stovky tisíc ton ovocia a zeleniny, zemiakov a hrozna, ktoré by sme si vedeli vypestovať a spracovať sami.

Máme dostatok pôdy, priaznivé klimatické podmienky, slovenský spotrebiteľ má záujem o slovenskú produkciu a máme aj exportné možnosti, napríklad v cibuli, čerešniach, jablkách. Bohužiaľ, čísla za posledné roky poukazujú na rastúci dovoz zo zahraničia, čo sa veľmi negatívne prejavuje na salde zahraničného obchodu. Niektoré druhy zeleniny a ovocia nedokáže dodávať na trh celoročne, ani ich skladovať, preto je dovoz nevyhnutný.

V roku 2022 bola zelenina vysiata, resp. vysadená na výmere 8 120 hektárov, zberová plocha zeleniny na ornej pôde v roku 2022 predstavovala 8 082 hektárov. Počet pestovateľov zeleniny sa medziročne zvýšil o 31 subjektov na 334 pestovateľov, najvyšší podiel z nich, 47 percent, hospodáril na výmerách od 1 do 10 hektárov. Pestovatelia zeleniny nad 100 hektárov výmery osiatej zeleninou predstavujú chrbtovú kosť zeleninárstva, keďže pestujú zeleninu na viac ako 61 percentách z celkovej výmery zeleniny.

Rozloha zakrytých plôch pre pestovanie zeleniny predstavovala 73,7 hektárov a urodilo sa na nej 18 950 ton zeleniny, čo bolo o 5 014 ton menej ako rok predtým. Spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov na obyvateľa je na Slovensku dlhodobo nízka.

„Na Slovensku máme dobré podmienky na pestovanie rôznych druhov ovocia a zeleniny. Je to dané kvalitnou pôdou a podnebím, v ktorom sa naša krajina nachádza. Z toho jedinečného daru, ktorý nám bol nadelený, preto musíme čerpať do budúcnosti.“ Hlavným cieľom tejto kampane je zvyšovanie povedomia a zameranie pozornosti na výživové a zdravotné výhody konzumácie ovocia a zeleniny.

Propagácia a zvyšovanie spotreby ovocia a zeleniny je cestou pre zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. Jesenný čas predurčuje k zberu zeleniny a ovocia. Zbierajú sa posledné plody paradajok a paprík; na hriadkach sa nachádza zeler, paštrnák, mrkva a petržlen.

V zimných mesiacoch je vhodné uskladniť ovocie a zeleninu tak, aby si zachovali kvalitu. Hrušky vydržia aj do februára; pripravujete balíčky miešanej koreňovej zeleniny a ukladajte ju v mrazničke. Záhradkárom odporúčame pestovať nielen úžitkové plodiny, ale aj okrasné rastliny, napríklad vresy.

Záhradkári často uvažujú o pestovaní vlastnej zelenej potravy a snažia sa určiť optimálnu plochu. Všeobecne platí, že s približne 100 m2 môžete zabezpečiť zeleninovú sebestačnosť pre štyroch ľudí, avšak ideálne je okolo 300 m2. Pokiaľ máte viac priestoru, môžete produkciu obohatiť o popínavú fazuľu, zemiaky, ružičkový kel. Pri výbere plodín pomáha pozorovanie susedov a rozbor pôdy na cieľové hnojenie.

Na začiatku prírody bola okrasná záhrada so starým sadom; dnes je cieľom zabezpečiť kvalitné sezónne potraviny, zvyšovať biodiverzitu a pripraviť pôdu pre pestovanie aj tých najnáročnejších zeleninových druhov. Rozloha záhrady je približne 4500 m2; pestuje sa tu aj zemiaky a obilie. Z pôvodných 1250 m2 sa rozloha postupne rozšírila na terajšiu veľkosť.

Na záhrade organizuje praktické workshopy. Naša prírodná, jedlá, liečivá záhrada s prvkami permakultúry nie je veľká rozlohou, ale duchom, ktorý v nej vládne. Nachádza sa na úrodnom území Podunajskej nížiny, s teplou a priaznivou klímou.

Praktické tipy a odporúčania pre netradičnú zeleninu a ovocie

• Podpora závlahových systémov.Investície do capillary irrigation, dažďových záhrad a vodohospodárskych opatrení sú kľúčové pre stabilitu produkcie aj pri suchých letách.
• Skleníky a fóliovníky.Daňové úľavy a dotácie na zakryté pestovateľské plochy motivujú rozšírenie netradičných kultúr.
• Sezónni pracovníci a pracovná flexibilita.Zavedenie príležitostnej práce pomáha pokryť špecifické špičky v zbere a sadení.
• Marketing a domáca produkcia. Systematická propagácia slovenských produktov a vytváranie marketingových kampaní zvyšuje dopyt po domácich plodinách.
• Ekologické poľnohospodárstvo. Podpora ekologických pestovateľov prínáša dlhodobé environmentálne výhody a zlepšuje zdravie obyvateľstva.

V roku 2025 je príležitosť na zavedenie zásadných zmien a opatrení, ktoré môžu priniesť dlhodobý pozitívny dopad. Zameranie na nezanedbateľné výhody domácej produkcie, rozšírenie plôch a modernizáciu fariem je kľúčové pre posilnenie potravinovej sebestačnosti a environmentálnej udržateľnosti.

tags: #netradicna #zelenina #a #ovocie