V ďalekej krajine žil pred mnohými rokmi chlapec Janko, ktorý býval so svojou ovdovenou mamou v biednom, polorozpadnutom domci. Mali už len jednu kravu a zopár sliepok. Jedného dňa mama smutne povedala Jankovi: „Synak, minuli sa nám všetky peniaze. Predala som už všetko, čo sme mali, okrem kravy Sedmokrásky. Nechcem ju dať preč, ale budeme to musiť urobiť, lebo už nemáme čo do úst vložiť a nemám za čo kúpiť čo i len bochník chleba. Vezmi Sedmokrásku do mesta na trh a čo najlepšie ju predaj.“
Janko zobral Sedmokrásku a po chodníku ju viedol do mesta. Bol z toho veľmi smutný, pretože Sedmokráska bola dobrá krava a bude mu chýbať. Ako tak išiel, uvidel pri chodníku čudného mužíčka celého v zelenom, ktorý hral na maličkej flaute a okolo neho sa zišli zajace, vtáky, myši a jeden strnček. Všetci počúvali ako hrá. Aj Janko zastal, aby si ho vypočul. „Máš peknú kravu,“ povedal mu a ukázal na Sedmokrásku. „Áno, je to dobrá krava. Ale musím ju odviesť na trh a predať.“
„Predaj ju mne,“ povedal čudný mužíček. „Mám rád zvieratá a zvieratá majú rady mňa. Bude jej u mňa dobre. Bude šťastná.“ Janko pozrel na zvieratá a zdalo sa mu, že mužíčkovi úplne dôverujú. „Dobre, predám ti ju. U teba bude mať dobrý domov. Koľko za ňu dáš?“ „Nemám peniaze, ktorými by som ti mohol za kravu zaplatiť,“ vyhlásil mužíček. „Ale mám čosi lepšie.“ Vystrel ruku a ukázal Jankovi päť fazuliek. „Toto sú čarovné fazuľky,“ pokračoval. „Ak ich zasadíš, vyrastú až k oblohe.“
Janko si zobral fazuľky a podal mužíčkovi povraz, na ktorom bola uviazaná Sedmokráska. „Ďakujem,“ povedal a pobral sa domov. Keď prišiel domov, mama naňho už čakala. „Predal si Sedmokrásku?“ spýtala sa. „Dostal si za ňu dosť?“ Janko vystrel dlaň s piatimi čarovnými fazuľkami. „Predal som ju,“ odpovedal. „Ale nie za peniaze. Namiesto nich som dostal päť čarovných fazuliek.“ „Za fazuľky!“ zvolala Jankova mama. „Ty si vymenil Sedmokrásku za päť fazúľ? Si hlúpy chlapec, Janko. Oklamali ťa, urobili si z teba žart.“
„Ale mama,“ nedal sa Janko. „Fazuľky sú čarovné. Keď ich zasadíme…“ No mama ho viac nepočúvala. Vyhodila fazuľky von oblokom a rukou ukázala hore. „Choď do svojej izby!“ zvolala. „Dnes nedostaneš nijakú večeru!“
A tak si šiel Janko ľahnúť hladný. Keď sa ráno zobudil, zistil, že sa v noci stalo čosi zvláštne - celá izba bola tmavá a zelená! Fazuľky cez noc vyrástli. Jedna fazuľová byľ vyrástla až nad oblaky!
„Vyšplhám sa po nej, aby som zistil, čo je hore!“ zakričal, a kým mu mama stihla niečo povedať, začal liezť po hrubej zelenej byli. Liezol a liezol, až kým domec pod ním vyzeral ako špendlíková hlavička. Na vrchu byle vkročil do zelenej trávy a rozhliadol sa. V diaľke zazrel veľký zámok a pobral sa pozrieť, čo v ňom je.
Vstúpil cez obrovské dvere a prešiel cez komnaty. Počul buch, buch a dlážka v miestnosti sa začala chvieť. Do miestnosti vošiel obor a vyhlásil: „Fuj, človečina tu smrdí!“ Obor si sám sadol za stôl a rozhliadal sa. Pode mnou prebiehal krvavý obraz chamtivosti, a keď obor zatlieskal, požiadal o svoju čarovnú sliepku. Sliepka zniesla vajce z čistého zlata, ktoré Janko rýchlo vzal a utiekol zo zámku k fazuľovej byli.
Odvtedy už netreli biedu, pretože keď potrebovali peniaze, povedali sliepke, aby zniesla zlaté vajce, ktoré predali v meste. Janko sa rozhodol ešte raz vrátiť hore. Obor zaspal a Janko zobral harfu a utiekol. Harfa začala sama hrať a obor sa zobudil, no Janko už bol preč. Mama mu poslala sekeru a Janko kráčal so sekerou smerom k byle. Buch, buch, buch! Sekerou zodral fazuľový peň a obor padol zo zeme do priepasti. Od tej chvíle Janko a jeho mama žili šťastne a bez starostí, obklopení bohatstvom, sliepkou so zlatými vajcami a krásnou hudbou harfy.
Pozadie a interpretácie rozprávky
Jack a fazuľa je svetoznáma rozprávka s rôznymi verziami a úpravami. Pôvodne pochádza zo starej tradície a v moderných spracovaniach často vznikajú diskusie o morálke - čiže či krádež Jacka je správna, alebo nie. Jedna verzia tvrdí, že obor ukradol majetok Jackovmu otcovi, takže oborov poklad patrí Jackovi; iná verzia zas naznačuje, že Jack konal z dobra, keď pomohol svojej rodine z chudoby.
V príbehu sa objavujú kľúčové motívy: chudoba a nádej, odvaha a riziko, dôvera a podvody, ako aj tieto symbolické prvky: zázračná fazuľa, obor, zlaté vajcia a harfa. Fazule, ktoré rastú až do oblakov, predstavujú hranice medzi bežným svetom a predstavivým svetom fantázie, do ktorého sa dostane len odvážny dieťa.
Postavy a ich úlohy
- Janko - odvážny a múdry chlapec, ktorý stratégiou a odvahou mení svoju rodinu zo biedy na bohatstvo.
- Mama - poľutovaná a silná postava, ktorá bojuje s biedou a často na dieťa reaguje zbrklo.
- Obor - zlý a desivý vládca zázračného sveta, ktorý stanovuje zákon krásy a hojnosti v hrudi zlatom.
- Sliepka znášajúca zlaté vajcia - jej vajcia predstavujú rýchle bohatstvo a možnosť obživy, ale aj riziko pre ostrohu a rozum.
- Harfa - čarovný nástroj, ktorý svojim hlasom upokojuje a pomáha Jankovi uniknúť z nebezpečenstva.
Stručný dej v bodoch
- Chudobná rodina predá kravu Sedmokrásku, aby prežili.
- Janko dostane od starca päť zázračných fazúľ výmenou za kravu.
- Mama ich vyhodí z domu, fazule vyrastú do nebies a Janko vylezie hore.
- Janko objaví zámok obra; ukradne mu poklad a vracia sa domov so zlatom a harfou.
- Obor sa vracia, Janko znova získa bohatstvo a znovu sa vráti, aby druhý krát ukradol sliepku a neskôr harfu.
- Tri poklady - mešec zlata, zlatá sliepka a harfa - a nakoniec zničí fazuľovú byľou, čím zabezpečí rodine trvalé šťastie.
Vplyv a odkazy na kultúrne tradície
Téme Jacka a fazule sa venovali mnohé formy spracovania, vrátane animovaných a dabovaných verzií na Slovensku. Rozprávky s podobnými motívmi preberajú problematiku boja proti biede a hľadania cesty k prosperite cez odvahu a dôvtip.
Jack a fazuľka - SK
Možnosti doplnenia článku
- Tabuľka pokladov a ich hodnoty v jednotlivých chvíľach príbehu.
- Diskusný blok: Morálne otázky - bolo správne, čo urobil Janko?
- Porovnanie s ďalšími verziami rozprávky a ich originálnymi autorstvami.