BRATISLAVA - Registrácia poľského syra "oscypek" neohrozí prípadné zaregistrovanie slovenského oštiepku. "Oscypek" a oštiepok sú totiž podľa neho rozličné výrobky. Proti žiadosti Poľska o uznanie "oscypka" ako tradičného poľského výrobku sa Slovensko postavilo nedávno v Bruseli. "Poľské veľvyslanectvo je prekvapené, že Slovensko vznieslo námietky," píše sa v tlačovej správe ambasády. Slovenské ministerstvo pôdohospodárstva údajne ešte na konci roka 2005 rokovalo s poľským ministerstvom, že slovenský a poľský syr majú iné zloženie a vyrábajú sa iným spôsobom.
Podľa Miroslava Jureňa, ministra pôdohospodárstva, Poľsko sa dokonca zaviazalo, že "oscypek" sa zaregistruje iba v poľštine a nebude sa prekladať do iných jazykov. Rozhovory medzi slovenským a poľským ministerstvom dnes potvrdil aj Miroslav Jureňa, nedošlo však k uzatvoreniu dohody. Bratislava podľa Jureňa súhlasí s používaním názvov "oscypek" a oštiepok, ktoré by sa nemali prekladať. Proti jednostrannej registrácii poľského výrobku je aj slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik, ktorý pochádza z Oravy, kde je výroba oštiepku tradičná.
"Zaregistrovanie len poľského výrobku by mohlo mať nepriaznivý vplyv na zaregistrvanie slovenského oštiepku," povedal Mikolášik ČTK. Podľa neho sa budú musieť v blízkej dobe stretnúť diplomati obidvoch krajín a dohodnúť sa na kompromise. Okrem sporu o oštiepok sa na konci minulého roka objavil aj spor o registráciu syrových korbáčikov - ďalšej tradičnej slovenské syrovej pochúťky, ktorá sa vyrába najmä v oravskej obci Zázrivá. Wenit uviedol, že Bratislava požiadala Poľsko, aby sa spolu usilovali o registráciu korbáčika.
„Čo sa týka zapletaných syrov, takzvaných korbáčikov, Poľsko nemá záujem získať v EÚ registráciu,“ uviedla ambasáda v tlačovej správe. Mikolášik však povedal, že poľské stanovisko je možno len diplomatickou reakciou. Slovensko a Poľsko uzavreli spory o používanie názvov poľského syra oscypek a slovenského oštiepka. Dohodli sa, že názvy produktov sa nebudú prekladať a štáty si nebudú navzájom brániť pri registrácii svojich syrov v Európskej únii.
„Dohoda hovorí o tom, že obidva názvy, aj slovenský oštiepok, aj oscypek, sa nebudú prekladať a budú sa uvádzať vo svojich národných jazykoch. Spor medzi oboma štátmi vznikol po tom, čo Poľsko požiadalo o registráciu svojho syra.“ Podľa Jureňa sú rozdiely v spôsobe výroby a v charaktere konečného výrobku také, že je možné ich registrovať samostatne. Do poľského oscypka sa uvádza maximálne 40 percent kravského mlieka, kým do slovenského oštiepka maximálne 80 percent. V Poľsku je dovolená iba ručná výroba oscypka, kým slovenský oštiepok sa môže vyrábať aj mechanicky.
Pri výrobe dvoch syrov sú v zápisnici uvedené 10 zásadných skutočností, ktoré dokazujú, že ide o dva celkom rozdielne výrobky. Okrem toho sa spomína problém nelegálnej výroby oštiepkov v Poľsku, ktorá podľa európskych noriem môže viesť až k pobytu vo väzení bez platného certifikátu.
„V prípade, že zistíme, že daný oštiepok je označený ako oštiepok a nemá platný certifikát, ide o zavádzanie klienta a vtedy dávame podnet na prokuratúru,“ vysvetľuje Ewa Gaska z Krajskej odbornej inšpekcie. Prvá obeť novely zákona je bača zo zahraničia, ktorý dostal za nelegálne oštiepky 6 mesiacov vo väzení. Podobný osud by mohol postihnúť aj staršie ženy na trhu, ktoré predávajú tradičný produkt bez certifikátov. Vyhýbajú sa kontrolám a samotní výrobcovia oštiepkov nie sú v tejto otázke jednotní.
Syrová vojna medzi SR a PR pre registráciu poľského oscypek sa nekoná, uviedol na tlačovej besede veľvyslanec Poľskej republiky Zenon Kosiniak-Kamysz. Poľská strana bola prekvapená námietkami SR a očakávala, že dohoda z konca roka 2005 platí aj naďalej. Zástupca vedúceho ekonomického oddelenia poľského veľvyslanectva Milan Wenit uviedol, že obe strany by sa mohli dohodnúť a majú na to približne šesť mesiacov. Zápisnica zo stretnutia ukazuje, že oscypek a oštiepok majú spoločný historický pôvod, no ich výroba a charakter z nich robia dva rozdielne výrobky, ktoré možno registrovať a vyvážať do zahraničia.
Pri výrobe týchto dvoch syrov sa uvádza, že oscypek v Poľsku môže obsahovať maximálne 40 % kravského mlieka, zatiaľ čo oštiepok na Slovensku až 80 %; ručná výroba v Poľsku vs. možnosť mechanickej výroby na Slovensku. Táto dohoda by však nemala poškodiť vzťahy medzi oboma krajinami a mala by zabezpečiť jasný pôvod a označenie.
Okrem sporu o oštiepok sa objavil aj spor o korbáčiky, tradičnú slovenskú syrovú pochúťku z Zázrivej. Bratislava požiadala Poľsko o spoluprácu pri registrácii korbáčika, čo Wenit potvrdil ako diplomatickú reakciu. „Čo sa týka korbáčikov, Poľsko nemá záujem o registráciu v EÚ,“ uvádza ambasáda. Mikolášik poznamenal, že môže ísť o diplomatickú rétoriku, no skutoční zástancovia oboch strán sa zhodujú na potrebe dohody a komparácie výrobkov.
Slovensko má v rámci EÚ najnižší podiel domácich potravín na regáloch obchodov (okolo 45 %), pričom priemer EÚ je 95 %. Hlavné problémy sú nízka potravinová sebestačnosť a dopyt po zahraničných výrobkoch, ktoré sa často prezentujú ako slovenské alebo ako slovenské z EÚ. Odborníci upozorňujú na zľavy v kvalite zahraničných potravín a na potrebu prísnejších pravidiel pre označovanie a validáciu certifikátov, aby sa predišlo klamlivým praktikám na trhu.
Nepokusujme sa o jednoduché závery: normy na kvalitu zahraničných potravín môžu byť nižšie, ale sprísnenie pravidiel označovania a certifikácie by pomohlo upevniť dôveru spotrebiteľov. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora aj ďalší predstavitelia priemyslu vyzývajú na zvýšenú opatrnosť a transparentnosť pri registráciách názvov a pôvodu výrobkov.