Mnohí začínajúci poľovníci opisujú svoju premiéru na spoločnej poľovačke s rozčarovaním. Ich predstava sa dosť rozchádzala s realitou. Nie zriedka aj po vypálení množstva rán vyšli naprázdno, bez loveckého úspechu. Moment odpálenia strely na bežiaceho diviaka je totiž akoby finále, do ktorého sa treba najskôr prebojovať. Aby sa to podarilo, je nutné v rámci prípravy zvládnuť akési poľovnícke desatoro.
1. Výber zbrane
Voľba vhodnej zbrane je základom úspechu každého poľovníka. V prvom rade by sme mali dbať na to, v akých podmienkach budeme prioritne loviť. Ak vyberáme guľovnicu na spoločné poľovačky, musíme zohľadniť najmä komfort pri manipulácii a manévrovaní s ňou. Či už ide o opakovaciu alebo samonabíjaciu guľovnicu, poľovníci spravidla volia strohú účelovú a odolnú zbraň. Keďže sa nestrieľa na veľké vzdialenosti, hlaveň môže byť aj kratšia oproti štandardnej 58- alebo 65-centimetrovej „magnumovej“. Prestížni výrobcovia streliva ako RWS alebo Norma ponúkajú i náboje optimalizované pre kratšie hlavne, aby kompenzovali prípadnú stratu rýchlosti a energie pri výstrele. Veľmi dôležitá je celková dĺžka pušky. Posadená do ramena musí poskytovať pohodlie a istotu pri streľbe. Sú nepísané pravidlá ako si namerať a vybrať pušku, ale aby dokonale sadla, najlepšie je dobre si ju pred kúpou vyskúšať.
2. Výber kalibru
O najvhodnejšom kalibri na lov diviakov sa vedú debaty. Azda najpočetnejšie zastúpenie u nás má .30-06 Springfield a do tejto kategórie, takzvaných výkonných kalibrov, by som určite zaradil .270 Win, .7x64, .7 Rem. Mag., prípadne aj .300 Win. Mag. Zástancovia ťažších striel s výraznejším poklesom balistickej krivky obľubujú kalibre .9,3x62, .9,3x64, prípadne .10,3x68 Mag. Oba typy kalibrov majú svoje prednosti. Pri výkonných kalibroch platí, že strela, ktorá letí rýchlejšie, udrie silnejšie. Výkonné kalibre sú vhodnejšie na presnú, mierenú streľbu. Ťažšie strely zasa majú omnoho vyšší vnútorný účinok v tele zveri. Takže, aj keby zásah nebol stopercentný, svojou hmotnosťou a konštrukciou tento nedostatok dokážu vyvážiť. Musíme si uvedomiť, že účinok zásahu na bežiacu zver, ktorá je napumpovaná adrenalínom, nebude taký zásadný ako napríklad na zver, ktorú lovíme z posedu a je v absolútnom pokoji. Samozrejme, mnohí poľovníci lovia aj z menej výkonnými kalibrami, no tie, ktoré som uviedol patria nesporne k najvhodnejším.
3. Výber optiky
Posledným krokom k tomu, aby sme mali ideálnu výzbroj na spoločnú poľovačku, je výber vhodnej zameriavacej optiky a k nej náležitej a kvalitnej montáže. Dovolím si tvrdiť, že klasický puškový ďalekohľad, ktorý používame na lov z posedu, nie je vhodný na kolektívny spôsob lovu. Určite by som odporúčal puškohľad „do pohonu“ či, ako hovoria Česi, „nadhánkový“, alebo potom kolimátor. Lovecký post na spoločnej poľovačke je často situovaný v neprehľadnom teréne a na úzkych priesekoch. Preto potrebujeme mať absolútny prehľad o situácii okolo, aby sme mohli včas zareagovať. Najbežnejšie používaný puškohľad s parametrami 3-12x56 nám ho, žiaľ, neposkytne, keďže jeho zorné pole je aj na najmenšom zväčšením iba 10 metrov. Ideálnou voľbou je spomenutý „nadhánkový“ puškohľad, konštruovaný špeciálne na tento spôsob lovu. Na najmenšom stupni zväčšenia má totiž štvornásobne širšie zorné pole. Táto hodnota sa môže líšiť podľa typu a výrobcu, no spravidla je okolo 40 metrov. Takisto poskytuje rôzne variácie zameriavacej osnovy, takže strelec si môže zvoliť tú najvhodnejšiu. Ak by sme však chceli mať úplne dokonalý prehľad o situácii, ten nám poskytne iba kolimátor. U nás zatiaľ, žiaľ, nie je až taký populárny. Aspoň ja ho na poľovačkách vídam iba zriedka. Azda mnohých poľovníkov odrádza, že neposkytuje možnosť zväčšenia, no dá sa s ním úspešne a presne loviť aj vo veľmi husto zalesnenom teréne. Kolimátor by som však určite neodporúčal začiatočníkom, jeho používanie v praxi si totiž vyžaduje dlhší tréning.
4. Nastrelenie zbrane
Presné nastrelenie pušky je jedným z najdôležitejších medzníkov v príprave na lov. Pušku by sme si mali nastreliť na päťdesiat metrov presne na stred. Väčšina poľovníkov si zbraň nastreľuje sama. Odporúčam na to využiť strelnicu, kde sú najvhodnejšie podmienky. Ak ste nastrelenie zbrane robili niekoľko mesiacov pred začatím poľovnej sezóny, pušku pred prvou poľovačkou radšej ešte preskúšajte.
5. Výber výstroja
Oblečenie by malo mať bezpečnostné reflexné prvky, zároveň byť nehlučné a z kvalitných materiálov, ktoré dobre držia telesné teplo. Dôraz kladieme i na obuv, má byť zateplená, pevná v členku a vhodná aj do premočeného a blatistého terénu. V sychravých mesiacoch určite prídu vhod neoprénové rukavice a čiapka, prípadne kukla. Na loveckom poste sa musíme cítiť komfortne, pocit chladu negatívne ovplyvňuje koncentráciu. Vhodný doplnkom môže byť batoh kombinovaný s rozkladacou stoličkou.
6. Fyzická príprava
Opodstatnenie má najmä pre tých, ktorí majú sedavé zamestnanie. Nejde len o posilnenie fyzickej kondície, aby sme sa nezadýchali pri stúpaní do kopca, ale pri streľbe je potrebná aj pevnosť a pružnosť svalov. Cvičme najmä horné partie, ako sú svaly chrbta, ramenné a prsné svaly, ktoré nám zabezpečia pevné držanie pušky. Ich trénovaním zároveň dosiahneme, že nebudeme pociťovať prílišnú únavu pri nosení výzbroje a manipulácii s ňou. Nemenej dôležité sú dolné partie, stehenné a lýtkové svaly pre pevný postoj a zvládnutie dlhšieho státia na stanovišti. Určite by sme nemali zabúdať ani na brušné svaly, pretože tie slúžia ako pomocná opora chrbta. Ich precvičovaním docielime, že sa nebudeme hrbiť a tým namáhať chrbát, najmä vzpriamovače trupu. Práve tie sa častým sedením skracujú a mnohí potom pociťujú ostrú bolesť v spodnej oblasti chrbta, takzvaných krížov. Fyzickú prípravu možno vykonávať počas celého roka, či už vnútri alebo vonku. Najlepšie vybavenie na to však poskytuje posilňovňa. Skúsený tréner tiež poradí vhodné cviky a počet ich opakovaní. Svalové partie, ktoré sa namáhajú pri streľbe, je dobré si precvičovať simulovaním držania pušky. Výborne na to poslúži činka, ktorá je o troška ťažšia než naša puška.
7. Vitálne zóny
Aby zver zbytočne netrpela, najistejší je zásah na komoru, do oblasti vitálnych orgánov, tam, kde sú uložené srdce a pľúca. Najúčinnejší je zasa zásah za ucho, do oblasti mozgu. Zasiahnuť bežiaceho diviaka presne za ucho však dokáže iba "vystrieľaný" poľovník. V prípade, že by zásah nebol presný, môže spôsobiť značné devastačné poranenia, na ktoré zver bude zhasínať i niekoľko dní. Ako správni poľovníci by sme mali byť zástancami etického lovu a zasiahnuť zver tak, aby zbytočne netrpela. Preto by sme mali poznať aj anatómiu čiernej zveri a presne určiť vitálne zóny, kam treba umiestniť zásah. Najistejší je nesporne zásah na komoru, do oblasti vitálnych orgánov, tam, kde sú uložené srdce a pľúca. Zver síce bezprostredne po tomto zásahu môže ešte unikať aj niekoľko desiatok metrov, ale nakoniec zaľahne a zhasne. Najúčinnejší je zasa nesporne zásah za ucho, do oblasti mozgu. Má za následok okamžitý kolaps zveri, a tá padá ihneď v ohni. Zasiahnuť bežiaceho diviaka presne za ucho však dokáže iba skúsený a vystrieľaný poľovník. V prípade, že by zásah nebol presný, môže spôsobiť značné devastačné poranenia, na ktoré zver bude zhasínať i niekoľko dní.
8. Suchá streľba
Takzvaná suchá streľba je pilier tréningu. Ide o simulované mierenie s nenabitou zbraňou na statický cieľ, pričom sa snažíme udržať zámernú osnovu bez pohnutia. Ak dosahujeme dobré výsledky v statickom mierení, môžeme prejsť na horizontálny tréning. Pri ňom ide primárne o to, aby sme dosiahli plynulý pohyb po zámernej horizontále. Tou bude neskôr pomyselná čiara, ktorú budeme ťahať po tele diviaka pri mierení. Ramená a krk by mali byť statické, rotačný pohyb sledujúci horizontálu by mal byť vykonaný iba v oblasti pasu. Takto pripravujeme mozog a svaly na reálny lov. Takisto precvičujeme nabitie zbrane, aby sme ho zautomatizovali. Častým opakovaním sa vyhneme roztržitosti pri mierení a nepresným zásahom.
9. Streľba na statický cieľ
Ostrú streľbu z ruky na strelnici zamerajte najskôr na statický cieľ. Pokojne aj na klasický terč diviaka na prieseku. Každý poľovník má osobitý spôsob mierenia, ale na statický cieľ odporúčam mieriť plynulým pohybom po vertikále smerom nahor. Predtým, než prvý raz vystrelíte, môžete si niekoľkokrát vyskúšať zamierenie na sucho. V tejto fáze tréningového procesu, ktorý v ideálnom prípade opakujeme aspoň trikrát do týždňa, sa snažíme dosiahnuť čo najlepší sústrel na päťdesiat metrov. Archivácia výsledkov neskôr umožní vyhodnotiť progres.
10. Streľba na pohyblivý cieľ
Poslednou fázou prípravy je streľba na pohyblivý cieľ. Verná simuláciu unikajúceho diviaka, ktorý beží na prieseku, preverí pripravenosť strelca na reálny lov. Tejto fáze by sme mali venovať dostatočnú pozornosť, pretože je kľúčom k úspechu na spoločných poľovačkách. Metodický nácvik streľby vykonávame tak, že zámernú horizontálnu líniu ťaháme akoby od zadnej časti diviaka cez chrbát smerom k hlave. Cieľ pritom neustále sledujeme rotačným pohybom v páse, ramená musia zostať v jednej línii. K výstrelu by malo dôjsť intuitívne. Počas zacielenia nezamrznite, zámernú osnovu ťahajte zároveň s pohybom cieľa. Tréningom docielite čoraz užší sústrel. Spočiatku možno budú zásahy troška viac vpredu alebo vzadu, ale zriedka hore alebo dolu. Opakovaným drilom a aj suchým nácvikom na strelnici napokon dosiahnete ideálny sústrel v oblasti vitálnych zón. Samozrejme, samotný lov a streľba na skutočného bežiaceho diviaka bude determinovaná ešte rôznymi faktormi, schopnosťou koncentrácie strelca, počasím, danosťami terénu či rôznymi uhlami pohybu zveri. Som však presvedčený, že tento metodický tréning dokáže strelca na uvedené situácie dokonale pripraviť.
Ako nacvičiť mierenie pri streľbe aby som bol presný? Strelecká abeceda pre obranu so zbraňou.
Bonusová lekcia: Neželané zásahy
Často sa stáva, že poľovník, ktorý chce predsadiť na bežiaceho diviaka a trafiť ho za ucho, zasiahne jeho spodnú čeľusť (červená farba na názornom obázku, ktorý nájdete vo fotogalérii). Toto zranenie je síce veľmi vážne, no diviak sa s ním často trápi aj niekoľko dní či týždňov. Zásah príliš dozadu, na rebrá a slabiny (zelená farba), je tiež častým javom. Zveri takýmto zásahom spôsobíme vážne zranenia v oblasti tráviacej sústavy a vylučovacích orgánov. S týmto zranením je diviak schopný odbehnúť ďaleko a nezriedka sa ani nedohľadá. Riziková býva streľba na chrbticu (žltá farba). Chrbtica diviaka je posadená oveľa nižšie, než mnohí poľovníci predpokladajú. Keď sa potom pokúšajú trafiť chrbticu, zásah umiestnia príliš vysoko. Niekedy odstrelia iba srsť so štetinami a veľakrát kostný výrastok z chrbtice. Diviaka môže takýto zásah na niekoľko sekúnd či minút ochromiť, zostane ležať akoby zhasnutý, ale nezriedka sa zrazu preberie a bez problémov ujde do lesa. No opäť ide o dosť vážne poranenie a nie vždy sa z neho musí zotaviť.
